PROFILBARU.COM

	Satan
	vrch
	Pohľad na Satan z Kôprovského sedla
Štát	Slovensko
Región	Prešovský
Okres	Poprad
Obce	Vysoké Tatry, Štrba
Časť	Vysoké Tatry
Pohorie	Tatry
Podcelok	Východné Tatry
Povodie	Poprad
Nadmorská výška	2 421,5 m n. m. ;
Súradnice	49°09′47″S 20°03′08″V / 49,1631°S 20,0521°V
Geologické zloženie	žula
Orogenéza/vrásnenie	alpínske vrásnenie
Najľahší výstup	len s horským vodcom
Prvovýstup	Jan Gwalbert Pawlikowski, Maciej Sieczka
- dátum	1880
	Poloha v rámci Slovenska
	Poloha v rámci Tatier
	Wikimedia Commons: Satan (mountain in the High Tatra Mountains)
	Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
	Freemap Slovakia: mapa
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 49°09′47″S 20°03′08″V / 49,1631°S 20,0521°V

Satan^[1] (2 421,5 m n. m.^[2]^[3]; poľ. Szatan, nem. Satan, maď. Sátán) je najvyšší vrch Hrebeňa bášt vo Vysokých Tatrách na Slovensku. Leží nad Štrbským Plesom, približne 19 km severozápadne od Popradu.^[4]

Názov

Názov štítu Satan ako aj susednej Diabloviny (2 380 m n. m.), Diablovho sedla, Pekelníkovej štrbiny, Satanovho sedla (2 300 m n. m.) či Pekelníka (2 374 m n. m.) má svoje korene v ľudových legendách o tunajších vrchoch, podľa ktorých Satan stráži ukryté poklady a vzácne kovy a na odvážlivcov, ktorí sa ich snažia vykopať zhadzuje kamene. Iná legenda hovorí, že na vrchole Satana sa počas svätojánskej noci schádzajú čerti a ďalšia, že bača tu za pomoci kúzelníka hľadal poklady, ale satan ich vždy zahnal obrovskými skalami. V povestiach sa objavuje aj goral, ktorý zobral poklad, ale okabátil čerta a dušu mu neupísal. Vie sa, že okolo vrchu sa motali zlatokopi. Skutočným podkladom povestí môžu byť často padajúce kamene zo zrázov končiara.^[5]

Poloha

Nachádza sa v strednej časti Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Vysoké Tatry.^[6] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a zasahuje na katastrálne územie mesta Vysoké Tatry a obce Štrba.^[1] Najbližším sídlom je južne situované Štrbské Pleso a Tatranská Štrba, juhovýchodne ležia Vyšné Hágy a Nová Polianka, severovýchodne Tatranská Javorina, severozápadne poľské mesto Zakopané, západne osada Podbanské a juhozápadne Važec.^[7]^[2] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku a hrebeňom vedie hranica národných prírodných rezervácií Mengusovská dolina a Mlynická dolina.^[4]

Opis

Vrch sa nachádza v Hrebeni bášt, ktorý vybieha z krivánskej rázsochy v masíve Hlinskej veže (2 340 m n. m.). Od tohto uzlového vrchu nasleduje Veľká capia veža, Zadná Bašta (2 379 m n. m.), Diablovina (2 390 m n. m.), Satanovo sedlo, Satan a južne pokračuje Predná bašta (2 373,5 m n. m.), Malá Bašta (2 287,5 m n. m.) a Patria (2 202,8 m n. m.). Satan má dva, približne rovnako vysoké vrcholy - severný a južný.^[5]

Z východnej strany sa pozdĺž hrebeňa vinie Mengusovská dolina končiaca pri Hincových plesách pod Mengusovskými štítmi a zo západnej strany je Mlynická dolina, končiaca pod Furkotským štítom. Po úbočiach Satana sú hlboké lavínové ryhy. Pod Satanom tiež ležia Satanie plieska, nad nimi sú už len Malé a Veľké Hincovo pleso. V Mlynickej doline pod Satanom ležia Kozie plesá, Capie pleso, Okrúhle pleso, Pliesko pod Skokom a iné. Hrebeň patrí do povodia rieky Poprad, kde voda z východných svahov odteká Hincovým potokom a zo západných potokom Mlynica.^[2]

Severným smerom sa nachádza Hincova veža (2 377 m n. m.), Veľký Mengusovský štít (2 432 m n. m.), Čubrina (2 378 m n. m.), Kôprovský štít (2 363 m n. m.), Hlinská veža (2 340 m n. m.), Hrubý štít (2 178 m n. m.) a Kotolnica (1 963 m n. m.), západne leží Hrubý vrch (2 428 m n. m.), Nefcerské veže (2 349 m n. m.), Furkotský štít (2 404 m n. m.), Ostrá (2 351 m n. m.), Kriváň (2 495 m n. m.), Veľké Solisko (2 413 m n. m.) a Štrbské Solisko (2 301 m n. m.), južne Predné Solisko (2 117 m n. m.), Patria (2 203 m n. m.) a Malá Bašta (2 287,5 m n. m.) a východne Ostrva (1 984 m n. m.), Tupá (2 285 m n. m.), Končistá (2 538 m n. m.), Popradský Ľadový štít (2 396 m n. m.), Kôpky (2 354 m n. m.), Vysoká (2 547 m n. m.) a Rysy (2 503 m n. m.).^[2] Na vrchol nevedie značený turistický chodník.^[4]

Výhľady

Turisticky voľne neprístupný skalnatý vrchol^[7] umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú mnohé vrcholy Vysokých Tatier a blízka Mlynická a Mengusovská dolina, pri vhodných podmienkach tiež Volovské vrchy, Kozie chrbty, Spišsko-gemerský kras, Nízke Tatry, Veľká Fatra a Oravské Beskydy.^[8]

Prístup

Štít sa nachádza na území národných prírodných rezervácií a Tatranského národného parku^[4] a nevedie naň značený turistický chodník. Prístup je tak možný len s horským vodcom.^[4]

Prvovýstupy

Prvý výstup na vrchol uskutočnil Jan Gwalbert Pawlikowski s vodcom Maciejom Sieczkom okolo roku 1880.
Prvý zimný výstup uskutočnili Ernst Dubke, Johann Breuer mladší a Ján Franz starší v roku 1906.

Galéria

Satan ponad Malé Hincovo pleso
Satan, Predná bašta a Malá bašta z Mlynickej doliny
Satan ponad Nižné Kozie pleso
Veľká capia veža (vľavo) a Satan (vpravo) ponad Capie pleso

Hrebeň Bášt nad Mengusovskou dolinou

Referencie

↑ ^a ^b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2024-01-19]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
↑ ^a ^b ^c ^d Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 39.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-01-19]. Dostupné online.
↑ ^a ^b Bohuš, Ivan: Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier, vydali Štátne lesy TANAPu Tatranská Lomnica, 1996, ISBN 80-967522-7-8
↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-01-19]. Dostupné online.
↑ ^a ^b Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-01-19]. Dostupné online.
↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-01-19]. Dostupné online.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Satan (vrch)

Pozri aj

Externé odkazy

Poloha na turistickej mape
F. Kroutil, Vysoké Tatry pro horolezce, 1. diel, Olympia 1977.
A. Puškáš, Vysoké Tatry – horolezecký sprievodca, monografia, VIII. diel, 1987.