PROFILBARU.COM

	Zadné Jatky
	vrch
	Zadné Jatky
Štát	Slovensko
Región	Prešovský
Okres	Poprad
Obec	Vysoké Tatry
Časť	Belianske Tatry
Pohorie	Tatry
Podcelok	Východné Tatry
Povodie	Poprad
Nadmorská výška	2 019,8 m n. m. ;
Súradnice	49°14′15″S 20°13′57″V / 49,2374°S 20,2325°V
Orogenéza/vrásnenie	Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup	nie je prístupný
	Poloha v rámci Tatier
	Wikimedia Commons: Zadné Jatky
	Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
	Freemap Slovakia: mapa
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Zadné Jatky^[1] (2 019,8 m n. m.^[2]) je skalnatý vrch Belianskych Tatier. Leží nad obcou Ždiar, približne 17 km severozápadne od Kežmarku.^[3] Nie je turisticky prístupný.

Poloha

Nachádza sa v severovýchodnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Belianske Tatry.^[4] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a na katastrálnom území mesta Vysoké Tatry.^[1] Najbližšími sídlami sú severovýchodne situovaný Ždiar, severne ležia Podspády, severozápadne Tatranská Javorina a juhovýchodne Tatranská Lomnica. Masív sa nachádza v Tatranskom národnom parku a tiež v národnej prírodnej rezervácii Belianske Tatry.^[3]

Zadné Jatky ležia v strednej časti hlavného hrebeňa Belianskych Tatier, medzi vrchom Hlúpy (2 061 m n. m.) a Prostredné Jatky (1 984 m n. m.).^[3] Severozápadným smerom sa svahy zvažujú do Monkovej doliny, južne sa nachádza mohutná dolina Predné Meďodoly. Severne susedí Žľabina (1 411 m n. m.), Veľký Grúň (1 274 m n. m.) a Gáflovka (1 626 m n. m.), východne Tokáreň (1 219 m n. m.), Prostredné Jatky (1 984 m n. m.), Predné Jatky (Košiare; 2 012 m n. m.) a Bujačí vrch (1 947 m n. m.), južne Veľká Svišťovka (2 038 m n. m.), Belianska kopa (1 835 m n. m.), Kozí štít (2 111 m n. m.) a Jahňací štít (2 230 m n. m.) a západne Kopa brán (2 030 m n. m.), Jahnence (1 863 m n. m.), Šialeným sedlom (1 936 m n. m.) oddelený Hlúpy (2 061 m n. m.), Ždiarska vidla (2 142 m n. m.) a Havran (2 152 m n. m.).^[3] Severné svahy odvodňuje Rígeľský potok a Bednársky rígeľ do riečky Biela, voda z južných odteká Napájadlovým potokom do Kežmarskej Bielej vody v povodí rieky Poprad.^[2]

Turisticky neprístupný vrchol je pokrytý len nízkou vegetáciou.^[5] Vďaka polohe a nadmorskej výške je z vrcholu viditeľná časť hlavného hrebeňa Belianskych Tatier a mnohé vrcholy Vysokých Tatier, pri vhodných podmienkach aj Volovské vrchy, Branisko, Bachureň, Čiernu horu, Čergov, Levočské vrchy, Pieniny, Spišskú Maguru, Oravské Beskydy a mnohé vrchy južného Poľska.^[6]

Vrchol je súčasťou národnej prírodnej rezervácie Belianske Tatry, preto je od roku 1978 turisticky neprístupný.^[3]

↑ ^a ^b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-03-09]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
↑ ^a ^b Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-03-09]. Dostupné online.
↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-03-09]. Dostupné online.
↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-03-09]. Dostupné online.
↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-03-09]. Dostupné online.