PROFILBARU.COM

	Pod Ostrvou
	sedlo
	Pohľad z Ostrvy
Štát	Slovensko
Región	Prešovský kraj
Okres	Poprad
Obec	Vysoké Tatry
Časť	Vysoké Tatry
Pohorie	Tatry
Podcelok	Východné Tatry
Povodie	Poprad
Nadmorská výška	1 966,4 m n. m. ;
Súradnice	49°09′01″S 20°05′29″V / 49,1504°S 20,0913°V
Geologické zloženie	žula
Orogenéza/vrásnenie	alpínske vrásnenie
Najľahší výstup	po červenej značke od Popradského plesa
	Poloha v rámci Slovenska
	Poloha v rámci Tatier
	Wikimedia Commons: Sedlo pod Ostrvou
	Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
	Freemap Slovakia: mapa
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 49°09′01″S 20°05′29″V / 49,1504°S 20,0913°V

Pod Ostrvou^[2] alebo aj Sedlo pod Ostrvou (1 966,4 m n. m.^[3]; poľ. Przęłcz pod Osterwa, nem. Osterva-Sattel) je sedlo v centrálnej časti Tatier, medzi Ostrvou (1 980 m n. m.) a Tupou (2 285 m n. m.).^[4] Cez sedlo vedie Tatranská magistrála^[5], spájajúca Chatu pri Popradskom plese so Sliezskym domom.^[6] Nad sedlom je vrch Ostrva a v jej severozápadnej stene je špicatý skalný útvar, nazvaný Ihla v Ostrve. Tá je vyhľadávanou lokalitou horolezcov.

Názov

Sedlo je pomenované podľa polohy pod Ostrvou. Názov je známy aj v nesprávnom tvare Osterva (podľa poľského Osterwa) má ľudový pôvod. Pravdepodobne vrch autorovi názvu, pripomínal ostrvu - žŕdku na sušenie trávy.^[6]

Poloha

Sedlo sa nachádza vo Vysokých Tatrách^[7], v rázsoche, vybiehajúcej z Popradského Ľadového štítu v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier. V Končistej sa hrebeň stáča juhozápadným smerom a oddeľuje tak severozápadne ležiacu Zlomiskovú a Mengusovskú dolinu a južne situovanú vetvu Štôlskej doliny.^[3] Severozápadne je pod sedlom Popradské pleso, odkiaľ voda odteká potokom Krupá, južne sa zvažujúce svahy odvodňuje potok veľký Šum.^[3] Sedlo patrí do Tatranského národného parku a vedie ním hranica národnej prírodnej rezervácie Mengusovská dolina a Štôlska dolina.^[4]

Sedlo i hrebeň patrí do katastra mesta Vysoké Tatry v okrese Poprad v Prešovskom kraji.^[2]

Prístup

Lokalita sa nachádza na území národných prírodných rezervácií a Tatranského národného parku^[4], no vedie ním značená Tatranská magistrála.

po červeno značenej magistrále:
- od severozápadu od Chaty pri Popradskom plese okolo Popradského plesa (čas prechodu: 1:35 h, ↓ 50 min.)
- od východu od Batizovského plesa Štôlskou dolinou (čas prechodu: 1:40 h v oboch smeroch)

Referencie

↑ TM 113 Vysoké Tatry (14. vydanie, 2023) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-05-30]. Dostupné online.
↑ ^a ^b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2024-02-02]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
↑ ^a ^b ^c Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
↑ ^a ^b ^c Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-02-02]. Dostupné online.
↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-02-02]. Dostupné online.
↑ ^a ^b BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. Tatranská Lomnica : Štátne lesy TANAP-u, 1996. 457 s. ISBN 80-967522-7-8.
↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-02-02]. Dostupné online.