John Henry Newman sa narodil 21. februára1801 v Londýne. Bol najstarším zo šiestich súrodencov, rovnomerne rozdelených na bratov a sestry. Jeho otec John pochádzal z chudobnejšej rodiny, no podarilo sa mu stať sa partnerom v menšej banke Ramsbottom, Newman, & Co. Jeho matka Jemima pochádzala zo známej rodiny Fourdrinier, pôvodom z Francúzska, ktorá v Londýne podnikala v oblasti papierníctva.[1]
Vzdelanie a mladosť
Rodičia chceli pre Johna Henryho zabezpečiť kvalitné vzdelanie a preto ho v siedmich rokoch poslali na prestížnu internátnu školu Great Ealing School, ktorú v tom čase viedol Dr. George Nicholas. V škole sa ukázal ako učenlivý študent, vo voľnom čase rád čítal Waltera Scotta a učil sa hrať na husle. Aj keď bol vychovávaný v anglikánskej viere, v štrnástich rokoch sa dostal do kritického obdobia a začal sa pohrávať so skeptickou literatúrou doby.[2] So záľubou premýšľal o Painových traktátoch proti Starému zákonu, taktiež čítal Huma a Voltaira. V pätnástich rokoch (na jeseň 1816) u neho došlo k myšlienkovej zmene, ktorú pomenoval ako vnútorné obrátenie. Udialo sa to v čase, ktorý bol pre Newmana ťažký. Jeho otec musel zatvoriť banku v dôsledku finančnej krízy, ktorá nastala po napoleonských vojnách. Mladý John Henry sa preto nemohol na letné prázdniny vrátiť domov, strávil ich na internáte. Okrem toho ho v auguste postihla ťažká choroba.[3] Obrátenie bolo tiež výsledkom jeho zápalu pre čítanie a reflexiu. Zapôsobilo na neho dielo Thomasa Scotta, najmä jeho učenie o Najsvätejšej Trojici a jeho osobný príbeh hľadania pravdy.[4]
V Júni 1817 začal John Henry študovať na Oxfordskej univerzite. Aj tu sa ukázal ako usilovný študent a očakávali sa od neho veľké akademické úspechy. Zo záverečných skúšok však nakoniec nedostal dobrú známku, pretože bol pred nimi vyčerpaný z jeho pracovného režimu.[5] Napriek tomu Newmanovi ponechali štipendium a v štúdiách mohol pokračovať. V roku 1822 ho dokonca prijali na Oriel College, ktoré bolo v Oxforde najprestížnejšie.[6]
Anglikánsky kňaz
Ako anglikánsky duchovný bol Newman predstaviteľom reformného hnutia v anglikánskej cirkvi, ktoré sa označuje ako oxfordské hnutie, a ktoré sa snažilo o návrat ku katolíckym koreňom cirkvi; jeho snahy bývajú označované aj ako anglokatolicizmus. Newman sa preslávil svojimi hlbokými štúdiami dejín kresťanstva a katolicity cirkvi. Vo svojich 90 traktátoch obhajoval katolicitu anglikánskej cirkvi. Vo svojom slávnom traktáte č. 90 kritizuje 39 článkov anglikánskej viery, ktorú založil kráľ Henrich VIII. Neskôr, 9. októbra1845, konvertoval na katolicizmus. Svoje pohnútky k tomuto kroku a skúsenosti s prijatím zo strany katolíkov opísal vo svojej knihe Obrana svojho života. Veľmi ovplyvnil tiež spisovateľa Chestertona, ktorý pod jeho vplyvom takisto konvertoval na katolicizmus. 30. mája1847 bol vysvätený za rímskokatolíckehokňaza. 12. mája1879 ho pápežLev XIII. vymenoval v konzistóriu za kardinála s titulom kardinál-diakon a tiulárnym kostolom San Giorgio in Velabro. Zomrel 11. augusta1890 v Edgbastone v Spojenom kráľovstve.
↑"Newman, John Henry."Dictionary of National Biography. London: Smith, Elder & Co. 1885–1900.
↑MANSFIELD, Dermot. Heart speaks to Heart. The Story of Blessed John Henry Newman. Dublin : Veritas, 2010. ISBN 978-1-84730-242-7. S. 16 - 17.
↑NEWMAN, John Henry. Apologia pro vita sua. Prehľad mojich náboženských názorov. Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 2019. ISBN 978-80-8161-362-3. S. 79 - 80.
↑Promulgazione di Decreti della Congregazione delle Cause dei Santi [online]. press.vatican.va, [cit. 2019-02-13]. Dostupné online.
↑Cirkev má päť nových svätých. Pápež: Byť ako láskavé svetlá medzi temnotami sveta [online]. vaticannews.va, 2019-10-13, [cit. 2019-10-13]. Dostupné online.
