Skepticizmus (iné názvy: skepsa, skeptická škola) je sklon alebo tendencia spochybňovať tvrdenia, platnosti, teoretické alebo praktické hodnoty. Je to filozofická koncepcia, ktorá pochybuje o možnosti poznania skutočnosti. Skepticizmus necháva posledné slovo pochybnostiam.
Antický skepticizmus
Antický skepticizmus (gr. skeptikoi, odv. od slovesa skeptesthai – uvažovať, skúmať) ako filozofická doktrína vznikol v 4. storočí pred Kr. Bol to smer helenistickej filozofie, ktorého stúpenci pripúšťali iba skúmanie vecí, odmietali však vytváranie pevných názorov. Všetkých filozofov, ktorí dospievali k pevným názorom, napr. stoikov, epikurovcov, peripatetikov, označovali ako dogmatikov.
Existuje niekoľko vývinových etáp antického skepticizmu:
Učenie antických skeptikov
Skeptici pochybovali o možnosti poznať svet. Nazdávali sa, že nemôžeme nič vedieť o tom, aké sú vonkajšie veci. Ku každému súdu o veciach vonkajšieho sveta môžeme uviesť protikladný súd, ktorý bude mať rovnakú hodnotu. Preto sa treba zdržať súdenia, vyjadrovania súdov (epoché). Ako metodické pravidlo k dosiahnutiu epoché používali trópos. Až keď sa zbavíme nároku spoznávať svet, dospejeme do stavu duševného pokoja.
Pozri aj
Zdroj
FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
Ďalšia literatúra
- LONG, Anthony A. Hellénistická filosofie : stoikové, epikurejci, skeptikové. Preklad Petr Kolev. Vyd. 1. Praha : OIKOYMENH, 2003. 341 s. (Dějiny filosofie; zv. 3.) ISBN 80-7298-077-7. S. 102 – 139.
