Bystré je obec na Slovensku v okrese Vranov nad Topľou.
Obec leží na severnom okraji Slanských vrchov, na rozhraní medzi šarišským a zemplínskym regiónom, približne na polceste medzi Prešovom a Vranovom nad Topľou. Hranicu regiónov tvorí Hermanovský potok, ktorý preteká centrom obce a na jej severnom okraji ústi do Tople. Južnou časťou obce prechádzajú hlavné komunikácie; cesta I. triedy 18 a železničná trať Prešov – Humenné.
Poloha obce na ceste vedúcej údolím Tople znamenala prítomnosť ľudí v okolí už v dobe kamennej, čo potvrdil nález kamennej sekerky, datovanej do eneolitu. Ucelenejšie a najmä písomne doložené správy o obciach regiónu pochádzajú až z 13. storočia, existencia Bystrého je doložená v roku 1386. Západnú, šarišskú časť vlastnili Šoóšovci, od začiatku 17. storočia potom Kecerovci, ktorí boli potomkami Abovcov. Juhovýchodná časť patrila do Zemplínskej župy.[6]
Blízkosť vodných tokov bola dôvodom prevádzky vodných mlynov, pričom dva sa spomínajú už v druhej polovici 16. storočia. O dve storočia neskôr mol ich majiteľom Ľudovít Szeghy. V roku 1869 boli v obci v prevádzke už 3, no neskôr bolo v Bystrom až 5 mlynov. V 80. rokoch 19. storočia tu na okraji obce bola v prevádzke tkáčska manufaktúra dielňa, kde sa zároveň vodou z neďalekého Hermanovského potoka bielilo plátno. V roku 1931 bola pri mlyne Anny Hamzovej postavená parná píla. Významnú strategickú úlohu plnil most cez potok na krajinskej ceste, ktorý zároveň spájal oba regióny; v roku 1841 sa spomína nový dubový, v roku 1899 už železný most. Po jeho poškodení na konci druhej svetovej vojny bol na mieste dočasného v roku 1946 postavený nový most.
Prítomnosť židovských rodín, ktorých väčšina bola v roku 1942 počas vojny deportovaná, sa zachovala v podobe pamiatok dodnes. V obci tak dnes nájdete židovské cintoríny aj synagógu. O niečo kratšie, niekedy od roku 1831 je v chotári doložená prítomnosť Rómov, ktorých tu koncom 50. rokov žilo okolo 120.
Župná hranica rozdeľovala obec na dve časti, ktoré spravovali Šarišská a Zemplínska stolica. Pôvodný názov Bystra (Bisztra), bol pre obe časti používaný až do polovice 19. storočia, kedy sa pre šarišskú časť začal používať názov Tapli-Bisztra, pre zemplínsku časť Tapoly-Bisztra. Posun hranice v roku 1881 znamenalo spojenie častí do jedného celku a tým rast a rozvoj obce. Názov pre zjednotenú obec bol do roku 1906 Tapolybisztra, do roku 1918 Tapolybesztercze a od vzniku prvej ČSR sa používa súčasný názov.
Expozícia banskobystrického Múzea SNP medzi vypálenými obcami na východnom Slovensku uvádza aj obec Bystré, [7]
V obci sa nachádzajú dva minerálne pramene. Obec má kultúrny dom a nachádza sa tu socha M. R. Štefánika.
V obci sa nachádzajú prakticky všetky zariadenia občianskej vybavenosti: obecný úrad, kultúrny dom, základná a materská škola, obecná knižnica, neštátne zdravotné ambulancie – praktický lekár pre dospelých, detský lekár, stomatológ, lekáreň, rehabilitačné zariadenie, rímskokatolícky kostol a fara, evanjelický kostol z roku 1971 s farou, dom smútku, pošta, Obecný podnik služieb (pekáreň, odvoz domového odpadu, autodoprava), autobusové aj železničná zastávka.
Na šport sú určené: areál obecného futbalového klubu, telocvičňa a ihrisko s umelou trávou v areáli Základnej školy a športový areál (tenisové kurty, futbalové ihrisko, asfaltové ihrisko)
Minister obrany SR Peter Gajdoš v roku 2020 obec ocenil „Pamätnou medailou k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny“[12] ako obec, vypálenú počas druhej svetovej vojny.[13][14]