Toto je zoznam panovníkov Uhorského kráľovstva, ktorý zahŕňa aj uhorské kniežatá a veľkokniežatá. Uhorské kniežatstvo bolo založené niekedy medzi rokmi 895 a 896 prišli do tejto oblasti pod vedením Arpáda, ktorého si sedem maďarských vojvodov v roku 890 zvolilo za svojho panovníka. Kniežatstvo bol kmeňový zväz zjednocujúci pôvodne kočovný ľud Maďarov, ktorí postupne prešli z polo kočovného spôsobu života na usadlý život. V čele nestál samotný knieža, ale vo forme diarchie sa o moc delili dvaja muži, t.j. kende či kündü (t.j. sakrálny kráľ či knieža) s gyula (vojvodcom). Zjednocovací proces Uhorska dokončil uhorský vládca Štefan I., z rodu Arpádovcov (predtým maďarské knieža Nitrianska), ktorý sa z popudu pápeža roku 1000/1001 stal prvým uhorským kráľom. V roku 1102 bola vytvorená chorvátsko-uhorská personálna únia, ktorá pretrvala až do zániku Uhorska (uhorskí králi však neboli ani len formálne korunovaní oddelene ako králi Chorvátska). Dynastia Arpádovcov vládla v Uhorsku od roku 895 až do roku 1301. Od roku 1526 do svojho zániku bolo Uhorsko integrálnou a trvalou časťou habsburskej monarchie, čiže rakúskej monarchie. Jeho vládcami boli panovníci Rakúska, ktorí boli formálne korunovaní aj za uhorských kráľov. Do roku 1867 bolo politicky aj hospodársky riadené z Viedne, hoci formálne malo aj vlastné inštitúcie. Približne od roku 1541 do konca 17. storočia bolo Uhorsko územne obmedzené na dnešné Slovensko, Burgenland a západné Chorvátsko a menšie priľahlé oblasti a nazývalo sa Kráľovské Uhorsko. V rokoch 1804 – 1867 bolo Uhorsko zároveň časťou Rakúskeho cisárstva, v rokoch 1867 – 1918 bolo zároveň súčasťou Rakúsko-Uhorska a v rokoch 1849 – 1867 bolo zároveň (rakúskou) korunnou krajinou. Uhorské kráľovstvo existovalo až do roku 1918, keď sa Karol IV. vzdal účasti na štátnych záležitostiach, ale nerezignoval.[1][2][3]
[4][5][6]
vlády
(Štefan I. Svätý)
[7][5][8][9][6]
(V Bratislave a okolí) 1162 – 1163
(východná časť Uhorska) 1270 – 1272
[10][5][8][9][6]
(český kráľ ako Václav III.)
(dolnobarvorský vojvoda ako Oto III. Bavorský)
(neapolský kráľ ako Karol III.)
[11][5][8][9][6]
[11][5][8][9][12]
(rakúsky vojvoda ako Albrecht V. a rímsky kráľ ako Albrecht II.)
(rakúsky arcivojvoda, český kráľ ako Ladislav I.)
(poľský kráľ ako Vladislav III. Varnenčík)
[13][14][5][8][9][12]
1538 – 1540
(bol zvolený za uhorského kráľa)
[13][5][8][9][12]
z toho 1538 – 1540 len v západnej časti Uhorska
(rakúsky arcivojvoda ako Rudolf V., český a nemecký kráľ a rímskonemecký cisár ako Rudolf II.)
(český kráľ, nemecký kráľ a rímsky cisár ako Matej I.)
alebo aj Štajerský
(cisár Svätej ríše rímskej ako Karol VI.)
[14][5][8][9][12]
(posledný rímskonemecký cisár ako František II.)
(rakúsky cisár ako Ferdinand I.)
(rakúsky cisár ako Karol I.)