Slnečnica hľuznatá (lat. Helianthus tuberosus; iné názvy pozri nižšie) je viacročná rastlina z rodu slnečnica z čeľade astrovité.
Slovenské názvy tohto druhu sú: slnečnica hľuznatá[1], topinambur[1][2][3], topinambur hľuznatý[4][5][6]; staršie: slnečnica topinambur[7][8], topinambúr[9], čičavka[3]; zastarano: slnečník bulvatý[10], slnečnica - čičovka[10], slunečník cicovka[11], zemské jablko[12], čičo(v)ka[11][10][13], číčovka[13], krumpla (krumpľa)[14][15], [bohemizmus] brambor[14][15][16]; ľudovo: jeruzalemská artičoka [alebo jeruzalemský artičok][17][18], jeruzalemský zemiak[19], židovský zemiak[17], sladký zemiak[18], cukrový zemiak[20]; ľudovo staršie: kravský zemiak[21], zemská hruška[22], cicovka[11], čičóka[22][23], čučóka[23], vlaská repa[13] (resp. vlašská repa[24]), nemecká vlaská repa[11], nemecká repa[10].
Synonymá vedeckého názvu Helianthus tuberosus sú napr. Helianthus tomentosus, Helianthus esculentus a Helianthus subcanescens.
Pochádza zo Severnej Ameriky, ale pestuje sa aj v Európe od 16. storočia ako okrasná rastlina a neskôr ako úžitková plodina. Od 18. storočia jej pestovanie vytlačili zemiaky.
Slnečnica hľuznatá sa vyznačuje hľuzovitým podzemkom, ktorý sa pod názvom topinambur (alebo jeruzalemský/židovský/sladký/cukrový/kravský zemiak, jeruzalemská artičoka - porov. vyššie uvedené názvy rastliny) používa za surova alebo po kuchynskej úprave ako potravina. Používa sa aj ako diétna potravina pri reumatizme, opuchoch a vďaka vysokému obsahu inulínu (až 8 %) ako podporný prostriedok pri cukrovke.
U ľudí s nízkou znášanlivosťou voči inulínu však môže spôsobovať nadmernú plynatosť.