PROFILBARU.COM

**STS-46**
Znak misie
Údaje o misii
Názov misie:	STS-46
COSPAR ID:	1992-049A
Raketoplán:	Atlantis
Posádka:	7
Kozmodróm (rampa):	Kennedyho vesmírne stredisko (39-B)
Štart:	31. júl 1992
Pristátie:	8. august 1992
Trvanie:	7 dní 23 hodín 15 minút 3 sekundy
Počet obehov:	?
Apogeum:	433 km
Perigeum:	422 km
Doba obehu:	92,93 minút
Inklinácia:	28,45 stupňov
Vzdialenosť:	5 344 643 km
Hmotnosť:	? (pri štarte); 94 676 kg (pri pristátí)
Fotografia posádky
	;
Navigácia
STS-50	STS-47
	Kozmonautický portál

STS-46 bola misia raketoplánu Atlantis americkej NASA v roku 1992. Cieľom letu bolo vypustenie samostatne lietajúcej plošiny Eureca-1 a pokus s družicou TSS-1, ktorá zostala s raketoplánom spojená pomocou 22 kilometrov dlhého káblu.

Posádka raketoplánu

Loren J. Shriver (3), Kapitán
Andrew M. Allen (1), Pilot
Jeffrey A. Hoffman (3), Špecialista
Franklin R. Chang-Diaz (3), Špecialista
Claude Nicollier (1), Špecialista - ESA Švajčiarsko
Marsha S. Ivins (2), Špecialista
Franco Malerba (1), Špecialista na obsluhu nákladu - ESA Taliansko

Hlavé úlohy misie

Primárnym cieľom misie bolo vypustenie európskej družice EURECA (European Retrievable Carrier) a spoločný projekt NASA a Talianskej kozmickej agentúry - vlečený satelitný systém TSS. Išlo o prvý pokus s vlečnou družicou v histórii kozmonautiky vôbec. Cieľom tohoto experimentu bolo sledovať v prvom rade praktické overenie teoretických predpokladov mechanického chovania telies spojených dlhým lanom s izolovaným vodivým jadrom.

Ďalšie vedecké experimenty

pôsobenie kyslíka na rôzne materiály (EOIM-III/TEMP 2A)
správanie sa zahriatych kovov (medi) pri prítomnosti atomárneho kyslíka (CONCAP II a CONCAP III)
experimenty s kamerou v nákladovom priestore (IMAX Cargo Bay Camera – ICBC)
vplyv kozmického priestoru na rôzne materiály (Limited Duration Space Environment Candidate Materials Exposure - LDCE)
experiment s optickým sledovacím systémom vojenského letectva (AMOS)
ultrafialový spektrometer (UVPI)
štúdium buniek hypofýzy, produkujúcich rastový hormón (PHCF)

Prípravy na let

Raketoplán Atlantis po návrate z predchádzajúcej misie STS-45 putoval 3. apríla 1992 do hangára OPF. Tam mu vymenili motory SSME a do nákladového priestoru vrátili manipulátor RMS, ktorý Atlantis pri predchádzajúcej misi nepotrebovala. Začiatkom júna sa orbiter premiestnil do raketovej montážnej haly VAB, kde ako vždy prebehlo jeho pripojenie k hlavnej palivovej nádrži a motorom SRB. 11. júna sa celá zostava presunula na odpaľovaciu rampu 39-B. Na rampe sa postupne do nákladového priestoru vkladal a preveroval užitočný náklad. Bola ním "vlečená" družica TSS-1 (Tethered Satellite System) spolu s navijakovým zariadením, lanom a paletou. Ďalšie časti nákladu predstavovalo experimentálne zariadenie EOIM/TEMP a európska družica Eureca. Do motorov OMS a RCS boli v rámci predštartovných príprav natankované hypergolické pohonné látky a za prítomnosti hlavnej posádky prebehlo aj skúšobné odpočítavanie. Dátum prvého pokusu o štart bol 31. júla 1992. Odpočítavanie sa začalo 8. júla v stave T-43 hodín a prebiehalo hladko. Prerušilo sa iba na jednu minútu v čase T -5 minút, keď astronaut Andrew M. Allen nestihol včas pripraviť všetky tri hydraulické čerpadlá APU. Raketoplán Atlantis sa odpútal od rampy 31. júla 1992 o 13.56.48 UT.

Priebeh letu

Vzlet raketoplánu prebehol bez problémov. V čase T+124 sa od štartovacej zostavy oddelili pomocné motory SRB. 8 minút a 29 sekúnd po štarte boli vypnuté hlavné motory SSME, len 6 sekúnd po ich vypojení sa od orbitera oddelila aj nádrž ET. Atlantis zatiaľ letel po suborbitálnej dráhe a na takmer kruhovú obežnú dráhu ho naviedol až zážih orbitálnych motorov OMS v čase T + 41 minút 24 sekúnd. Nasledovalo otvorenie dverí do nákladového priestoru a vyklopenie parabolickej antény, ktorá zaisťovala spojenie s houstonským riadiacim strediskom Mission Control Center.

Posádka sa rozdelila na dve zmeny, modrú a červenú, pričom modrú tvorili Allen, Nicollier a Malerba a červenú Hoffman, Ivinsová a Chang-Diaz. Veliteľ Shiver sa riadil samostatným rozvrhom. S vedeckými experimentami začala červená zmena.

EURECA bola vypustená s jednodenným oneskorením kvôli jej chybnej komunikácii s riadiacim strediskom. Atlantis sa po oddelení od družice vzdialila na 300 metrov, zatiaľčo prebiehali posledné previerky jej systémov. Niekoľko hodín po vypustení družice boli zažihnuté jej motory na 24 minút, aby sa EURECA dostala do pracovnej výšky 507 km. Viacmenej po šiestich minútach pozemské riadice stredisko manéver zastavilo kvôli chybe orientácie družice od plánovanej dráhy. Problém bol vyriešený po niekoľkých dňoch už bez asistencie raketoplánu a EURECA sa dostala na svoju pracovnú dráhu.

Vypustenie TSS sa taktiež zdržalo jeden deň kvôli problémom s EURECOU. Po previerkach a znížení perigea dráhy pristúpila posádka k vypusteniu samotnej družice. Pri pokuse o odpojenie družice od palubnej siete raketoplánu však jeden konektor nereagoval a hoci sa ho napokon podarilo uvoľniť, celý program sa dostal do trojhodinového časového sklzu. Na druhý pokus sa družica konečne začala od raketoplánu vzďaľovať a rozvíjanie lana z pôvodnej rýchlosti 9 mm mohlo byť zrýchlené až na 0,1 m/s. Pri uvoľňovaní lana sa však začal zasekávať navijak. Posádke sa podarilo dostať družicu len niečo vyše 250 m od raketoplánu z plánovaných 20 km. 5. augusta bol navijak stále zaseknutý a tak sa Hoffman a Chang-Diaz začali pripravovať na výstup do otvoreného priestoru, aby ho nejako uvoľnili. Medzitým sa ostatným členom posádky podarilo lano stiahnuť a cennú družicu uložiť naspäť do nákladového priestoru a priviezť na Zem.

Siedmy deň letu na palube raketoplánu prebiehali vedecké experimenty a počas ôsmeho dňa sa začali prípravy na pristátie. To sa uskutočnilo o deň neskôr voči plánu kvôli nepriazni počasie. Po zážihu motorov OMS sa perigeum dráhy znížilo, Atlantis vstúpila do atmosféry a o 13.11.50 UT dosadla dráhu 33 na KSC na Floride. Zastavila sa po dojazde dlhom 3312 m o 90 sekúnd.