Pichliač zelinový[3] (lat. Cirsium oleraceum)[4] je trváca bylina z rodu pichliač (Cirsium) z čeľade astrovité (Asteraceae). Je to hojný druh vlhkých lúk a lužných lesov. Kvitne v júni až októbri.[5]
Opis
Pichliač zelinový je trváca bylina s uzlovito zhrubnutým podzemkom. Byľ je priama, vysoká 50 až 150 cm, len hore chudobne krátko rozkonárená. Stonka je dutá, plytko ryhovaná, holá alebo roztratene páperistá.[6]
Listy sú mäkké, po oboch stranách svetlo zelené, na rube s výraznou žilnatinou. Sú holé alebo roztratene páperisté, na okraji mäkko ostnaté, dolné v obryse vajcovité až elipsovité, hlboko laločnaté až hlboko perovito delené. Horné listy so srdcovitou bázou sú podlhovasto kopijovité, perovito zárezové alebo nedelené. Pichliač zelinový je veľmi variabilný druh, predovšetkým v tvare, veľkosti a členení listov, pretože se často kríži s ostatnými druhmi pichliačov.[6][7]
Súkvetia (úbory) bývajú v počte dva až šesť a sú stopkaté. Podporné listene pod úbormi bývajú vajcovité, bledozelené a nedelené. Zákrov má v priemere 15 až 25 mm. Koruna je bledožltá, veľká 15 až 25 mm. Rúrkovité kvety sú žlté, zriedka červenkasté. Nažky sú veľké 4 až 5,5 mm, perovitý chocholec je dlhý 15 až 30 mm.[6][5]
Rozšírenie
Pichliač zelinový je Európsky druh, na sever zasahuje po južnú Škandináviu, na juh po južné Francúzsko, severné Taliansko, Bulharsko a na východ až po Sibír a Kazachstan.[7][4]
Ekológia
Pichliač zelinový je hojný druh vlhkých lúk a lužných lesov od nížin až po horský vegetačný stupeň. Rastie aj popri potokoch a pri prameništiach. Vyhovujú mu pôdy vlhké až mokré, výživné, často vápenaté, zásadité až mierne kyslé, rašelinové, humózne, piesočnaté i hlinité. Rastie predovšetkým v miernych biómoch. Kvitne v júni až októbri.[5][6][4] Opeľujú ho včely, muchy, motýle a chrobáky.[8]
Jedným z najdôležitejších abiotických faktorov prostredia pre rastliny je dostupnosť svetla. Pichliač zelinový má vďaka svojej veľkosti a veľkému povrchu listov ľahký prístup k slnečnému žiareniu počas väčšiny dňa. Ostatné druhy rastúce v jeho okolí sú tienené, s obmedzeným prístupom k svetlu. Zníženie svetla má rovnaký vplyv aj na zmenu teploty a vlhkosti pôdy.[9]
Význam a využitie
Na základe výskumu[10] chemického zloženia a variability prchavých zložiek zo súkvetí pichliača zelinového sa dokázala prítomnosť prírodného prchavého oleja thymol (thymol)[11] v hodnote 4,6% a karvakrolu (carvacrol)[12] v hodnote 0,5%. Karvakrol je tiež prírodný prchavý olej a používa sa ako potravinová prísada, antimikrobiálne činidlo a agrochemikália.[12]
Mladé listy nazbierané pred kvitnutím rastliny sa v minulosti používal ako stolová zelenina. Koreň je bohatý na škrob inulín[13], ktorý ľudia nedokážu stráviť. Tento tak prechádza priamo cez tráviacu sústavu a u niektorých ľudí fermentuje, čím vzniká plynatosť.[8]
Galéria
-
Pichliač zelinový; rozvinuté súkvetie a listy na vrchole rastliny (august)
-
Pichliač zelinový; tvar listu v strede stonky (leto)
-
Pichliač zelinový; laločnatý list v spodnej časti stonky (leto)
-
Pichliač zelinový; laločnatý list v spodnej časti stonky (leto)
-
Pichliač zelinový; dutá stonka (jeseň)
-
Pichliač zelinový; rez stonkou (jeseň)
-
Pichliač zelinový; rez súkvetím (jeseň)
-
Pichliač zelinový; kŕmiace sa muchy (júl)
-
Pichliač zelinový; dozreté semená (august)
-
Pichliač zelinový; chocholec s perovitou štruktúrou (bez semena)
-
Pichliač zelinový; dospelá rastlina (august)
Referencie
- ↑ a b c Cirsium oleraceum (L.) Scop. [online]. powo.science.kew.org, [cit. 2024-03-12]. Dostupné online.
- ↑ Fl. Carniol., ed. 2, 2: 124
- ↑ Karol Mičieta, Eva Zahradníková, Michal Hrabovský, Jana Ščefková. Fylogenéza a morfogenéza cievnatých rastlín, s.257-258. Bratislava : Univerzita Komenského, 2018.
- ↑ a b c Cirsium oleraceum (L.) Scop. [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2022-10-15]. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ a b c Michal Hrabovský at al.. Veľká kniha rastlín, hornín, minerálov a skamenelín, s.152. Bratislava : IKAR, a.s. - Príroda, 2021.
- ↑ a b c d Josef Dostál, Martin Červenka. Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín II. s.1113. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1991.
- ↑ a b Věra Dorušková. CIRSIUM OLERACEUM (L.) Scop. – pcháč zelinný / pichliač zelinový [online]. BOTANY.CZ, 2008-01-03, [cit. 2022-10-16]. Dostupné online. (česky)
- ↑ a b Cirsium oleraceum - (L.)Scop. [online]. Plants for a Future, [cit. 2022-10-17]. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ Beata Barabasz-Krasny, Katarzyna Możdżeń, Anna Sołtys-Lelek, Alina Stachurska-Swakon. The Allelopathic Potential of Cirsium oleraceum (L.) Scop. into the Fodder Meadow Plants [online]. Research Gate GmbH; Chausseestr. 20, 10115 Berlin, Germany, May 2017, [cit. 2022-10-18]. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ Malgorzata Kozyra, Marek Mardarowicz, Joanna Kochmańska. Chemical composition and variability of the volatile components from inflorescences of Cirsium species [online]. Research Gate GmbH; Chausseestr. 20, 10115 Berlin, Germany, February 2015, [cit. 2022-10-18]. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ Thymol [online]. National Center for Biotechnology Information, 8600 Rockville Pike, Bethesda, MD, 20894 USA, 2005-03-26, [cit. 2022-10-18]. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ a b Carvacrol [online]. National Center for Biotechnology Information, 8600 Rockville Pike, Bethesda, MD, 20894 USA, 2005-03-26, [cit. 2022-10-18]. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ Marcel B Roberfroid. Introducing inulin-type fructans [online]. National Center for Biotechnology Information, 8600 Rockville Pike, Bethesda, MD, 20894 USA, April 2005, [cit. 2022-10-18]. Dostupné online. (anglicky)
_Cirsium_oleraceum_1.jpg)
_Cirsium_oleraceum_2.jpg)
_Cirsium_oleraceum_3.jpg)
_Cirsium_oleraceum_4.jpg)
_Cirsium_oleraceum_5.jpg)
_Cirsium_oleraceum_6.jpg)
_Cirsium_oleraceum_7.jpg)
_Cirsium_oleraceum_8.jpg)
_Cirsium_oleraceum_9.jpg)
_Cirsium_oleraceum_10.jpg)
_Cirsium_oleraceum_11.jpg)
_Cirsium_oleraceum_12.jpg)
