Aj keď je Francúzsko obvykle vnímané ako jednoliaty národný štát[8], pri pohľade na rané dejiny Francúzska je zrejmé, že – slovami André Mauroisa – „akási francúzska rasa nikdy neexistovala“.[9]Francúzi sa vyznačuje značne rôznorodým etnickým pôvodom, ktorý je rovnako ako francúzske dejiny výsledkom mnohých vplyvov. V priebehu svojich dejín zažilo Francúzsko mnoho prisťahovaleckých vĺn (čo je príznačné aj pre súčasné Francúzsko). Vyplýva to z geografickej polohy Francúzska na západnom okraji európskeho kontinentu. Jej vplyvom bolo Francúzsko miestom, kde sa zastavovali invázie a usadzovali sa votrelci.[9] Naviac, aj keď má dnešné Francúzsko prirodzené hranice, z historického hľadiska nebolo nijak uzavretým celkom. Na jeho území sa tak od počiatku dejín stretávajú najrozličnejšie národy – Kelti, Gréci, Rimania, Germáni, Frankovia, Normani, Židia, Španieli, Portugalčania, Taliani, Alžírčania a mnoho ďalších.
Najvýznamnejšie stopy v dejinách Francúzska zanechali Galovia (čo bola tá časť Keltov, ktorá sa usadila vo Francúzsku), Rimania a Frankovia, pričom Galovia a Rimania na prelome prvého a druhého tisícročia splynuli dohromady a Frankovia dali Francúzsku meno. Prístup k imigrantom bol na území Francúzska takmer výhradne asimilačný[10], čo znamená, že kultúra, jazyk a genetické dispozície novo prisťahovaných sa rozpúšťali medzi už skôr usadeným obyvateľstvom, pričom ich samozrejme do istej miery aj obohacovali. Z hľadiska civilizačného bol najzásadnejší vplyv galorománskej kultúry, čo sa odráža aj na dnešnej podobe francúzštiny, ktorú radíme medzi románske jazyky. Výskyt mnohých oblastných jazykov, ktoré väčšinou nemajú s latinským jazykom príliš spoločného (bretónčina, baskičtina, korzičtina, holandčina alebo alsaské nárečie nemčiny), však veľmi názorne dokladá, že vytváranie francúzskeho národa bolo omnoho zložitejšie a nejednoznačnejšie. Ešte v prvej polovici 20. storočia bola každodenným jazykom väčšiny vidieckeho obyvateľstva v južnej tretine Francúzska románska okcitánčina,[11] ktorá má blízko ku katalánčine. „Aj keď stáročia trvajúce centralizačné tlaky stmelili Francúzov do jediného národa so silným citom pre národnú identitu“[12], bol tento národ vytváraný množstvom rozdielnych etník. A práve z tejto historickej rozmanitosti pochádza kultúrne a jazykové bohatstvo dnešného Francúzska.[13]
Najstaršie stopy ľudského osídlenia na území dnešného Francúzska pochádzajú z doby 1,8 milióna rokov pred n. l. Francúzsko má veľké množstvo pamiatok z paleolitu, vrátane jaskynných malieb, z ktorých najznámejšie sú tie v Lascaux, ktoré vznikli asi 18 000 rokov pred n. l.[14]
Na konci poslednej doby ľadovej (10 000 pred n. l.) sa klíma stala miernejšia a okolo roku 7 000 pred n. l. táto časť Európy vstúpila do neolitu a jej obyvatelia začali žiť usadnutým štýlom života, teda osvojili si poľnohospodárstvo. Na konci 3. tisícročia pred n. l. sa objavila metalurgia, spracovávalo sa zlato, meď a bronz, neskôr aj železo. Na území Francúzska sa nachádzajú tiež početné náleziská megalitov, najznámejšia oblasť je v Carnacu. Séria menhirov tu bola vztýčená okolo roku 3300 pred n. l.[15]
V 6. storočí pred n. l. založili iónskiGréci na pobreží Stredozemného mora, v dnešnom južnom Francúzsku, osadu Massalia. Na jej základoch vzniklo mesto Marseille, ktoré je tak najstarším francúzskym mestom. Medzi 5. a 3. storočím pred n. l. prenikli na francúzske území keltské kmene, ktorým Rimania neskôr hovorili Galovia.[16] Tí sa rozšírili na veľmi širokom území, takže hranice súčasného Francúzska zhruba zodpovedajú hraniciam starovekejGalie. Hlavne na juhu boli Kelti od začiatku silne ovplyvňovaní antickou kultúrou. Galovia robili výpady na územia Rímskej ríše, napríklad Brennus v roku 390 pred n. l. obliehal Rím.
Rimania si Galiu nakoniec podrobili. V roku 125 pred n. l. dobyli jej juh. Dali mu meno Provincia Nostra, z čoho sa neskôr vyvinul názov Provensalsko. Úplne si Galiu podrobil v 1. storočí pred n. l. Julius Caesar svojim známym ťažením. Sám ju zachytil v literárnej pamiatke Zápisky o vojne galskej, ktorá je cenným zdrojom informácií o keltskej kultúre. Galovia žili s Rimanmi po nejaký čas v mieri a Galia bola prosperujúcou súčasťou Rímskeho impéria, ale prechádzali taktiež pravidelne do povstaní. Hrdinmi protirímskeho galskeho odboja boli Vercingetorix alebo Ambiorix. Rimania založili významné mestá, predovšetkým Nemausus (dnešné Nîmes) či Lugdunum (Lyon). Galovia prijali rímsky jazyk (latinčinu) a jej zmiešaním s keltským základom vznikla francúzština. S romanizáciou územia súvisí aj včasné šírenie kresťanstva od 2. a 3. storočia, kľúčovú rolu v christianizačnom procese zohral Irenej z Lyonu.
Galské východné hranice boli v 4. storočí prelomené inváziou germánskych kmeňov, hlavne Burgundov, Vizigótov a hlavne Frankov, ktorí neskôr dali krajine jej dnešné meno. Vzniklo mnoho menších germánskych kráľovstiev, hlavne na severe dnešného Francúzska – galo-rímsky charakter udržala len Syagriova ríša.[17] Kelti boli Germánmi zatlačení, na druhú stranu prišli noví Kelti z Británie, ktorí sa usadili v Bretónsku, kde do značnej miery obnovili keltskú kultúru – a jej duch je tu poznať dodnes.[18]
Najväčšiu rolu zohral kmeň Frankov a v ňom hlavne Chlodovik I., ktorý zjednotil všetkých Frankov pod svoju vládu, porazil ostatné germánske kmene (hlavne Vizigótov), ovládol väčšinu bývalého rímsko-galského územia a založil Franskú ríšu a jej prvú kráľovskú dynastiu – Merovejovcov. V roku 508 sa nechal Chlodovik pokrstiť ako prvý germánsky kráľ, a Francúzsko tak získalo priezvisko „najstaršia dcéra cirkvi“.[19] Po Chlodovikovej konverzii sa franská ríša premenila z volenej monarchie na dedičnú. Chlodovik ovládol aj územie súčasného Nemecka, aj keď si za svoje sídlo zvolil Paríž. Frankovia krajinu premenovali na Francia („Krajina Frankov“). Stratili však svoj germánsky jazyk a jazykovo sa romanizovali.
Po Chlodovikovej smrti sa kráľovstvo rozpadlo a jeho dediči stratili vplyv. Moc na seba tak strhol jeden z ich majordómov, Karol Martel. Ten 25. októbra 732 zastavil v bitke pri Tours (niekedy je nazývaná aj bitka pri Poitiers) útok moslimov. Bitka bola kľúčová pre celú Európu. Frankovia vedení Karolom v nej zastavili islamskú expanziu do Európy.[20] Vďaka tejto bitke dostal Karol svoju prezývku Martel (Kladivo). V roku 737 vytesnil pri vojenskom ťažení Arabov až za Pyreneje. Karol sa sám nevyhlásil za kráľa, ale jeho syn Pipin III. tak už urobil a založil tak novú kráľovskú dynastiu Karolovcov. Pápež ho korunoval odmenou za jeho pomoc proti Longobardom. Pipinov syn Karol Veľký tak vybudoval rozsiahlu ríšu naprieč celou západnou Európou, ktorá zasahovala aj do Strednej Európy. Karol sa nechal vyhlásiť „rímskym cisárom“ a kultúrny rozmach počas jeho vlády sa nazýva Karolínska renesancia.[21]
Karolov syn Ľudovít I. Pobožný udržal rozsiahlu ríšu ešte pohromade, ale jeho traja synovia Ľudovít II., Lotar I. a Karol II. ju rozdelili do troch častí, ktoré sa už nikdy znovu nespojili: Ľudovítova Východofranská ríša (Francia orientalis) sa stala základom dnešného Nemecka, Lotharova Stredofranská ríša (Lotharingia) zahŕňala východ dnešného Francúzska a sever dnešného Talianska a Karolova Západofranská ríša (Francia occidentalis) ležala celá na území dnešného Francúzska.[22] Preto tak rok jeho vzniku, 843, považujú Francúzi väčšinou za dátum vzniku Francúzska.
Počas 9. a 10. storočia, o. i. v dôsledku mnohých vikingských invázií, sa Francúzsko stalo veľmi decentralizovaným štátom. Moc kráľa bola skôr symbolická. Takto francúzski králi stratili kontrolu nad dobytým Anglickom, keď sa Viliam Dobyvateľ vyhlásil za jeho kráľa. Napätie z toho plynúce však trvalo ďalšie storočie.
Potomkovia Karola Veľkého vládli Francúzsku až do roku 987, keď bol korunovaný za kráľa Hugo Kapet. Jeho potomkovia, Kapetovci a ich vedľajšie vetvy z Valois a Bourbonovci postupne pomocou série vojen a dedičstiev zjednotili územie pod centrálnu panovnícku moc. Takto vzniklo Francúzske kráľovstvo. Do 15. storočia ovládlo viac než polovicu územia súčasného Francúzska.
Francúzska šľachta sa stala rozhodujúcou silou pri križiackych výpravách do Svätej zeme (preto Arabi všetkých križiakov nazývali Franj). Francúzština sa stala základom lingua francakrižiackych štátov. S križiackymi výpravami súvisel vznik často veľmi vplyvných rytierskych rádov (Maltézsky rád, Rád templárov). Templári dosiahli takú moc, že ohrozovali aj kráľovskú autoritu a francúzsky kráľ sa rozhodil rád rozprášiť.[23] Kontakt s kolískou kresťanstva dal taktiež vzniknúť kresťanským herézam, založeným väčšinou na gnóze. Na juhu Francúzska sa veľmi významným javom stalo hnutie katarov. Zasahovala proti ním albigénska krížová výprava.[24] Porážka katarov znamenala pohltenie Toulouského grófstva Francúzskom a ďalšou centralizáciou moci.
Od 12. storočia anglickí králi z rodu Plantagenetovcov ovládali rozsiahle územia západného Francúzska. K vyhnaniu Angličanov z Francúzska došlo až na konci storočnej vojny (1337 – 1453), ktorá vypukla medzi Anglickom a Francúzskom. K hrdinom storočnej vojny patrila Jana z Arku, ktorá sa stala jedným z veľkých francúzskych symbolov.[25]
Stredovek bol vo Francúzsku, ako aj inde v Európe, tiež v znamení morových epidémií, v istej chvíli na mor zomrela polovica zo 17 miliónov obyvateľov Francúzskeho kráľovstva.[26]
V druhej polovici 16. storočia však Francúzsko zasiahli náboženské vojny medzi hugenotmi a katolíkmi. Zlovestne slávnou sa stala tzv. bartolomejská noc (1572), počas ktorej bolo zmasakrovaných niekoľko tisíc protestantov.[28] Mier ujednal až Nantský edikt, ktorým Henrich IV. hugenotom priznal práva (1598). V roku 1597 začal mocenský konflikt so Španielskom, ktorý vyvrcholil francúzsko-španielskou vojnou, trval až do polovice 17. storočia a stal Francúzsku 300 000 životov. Jeho výsledkom bola francúzska hegemónia v kontinentálnej európskej politike.
Počas vlády Ľudovíta XIII. (vládol 1610 – 1643), s pomocou jeho preslávenej pravej ruky, kardinála Richelieu, Francúzsko započalo mohutnú centralizáciu moci.[29] K dokonalosti absolutizmu doviedol Ľudovít XIV. (vládol 1643 – 1715, obdobie je nazývané Veľké storočie) a po matke zdedený kardinál Mazarin. Počas jeho vlády monarchia dosiahla svoju najväčšiu moc. Kráľovskej moci sa snažilo čeliť šľachtické povstanie nazývané fronda, avšak márne.[30] V tej dobe malo Francúzsko veľký vplyv na európsku politiku, ekonómiu a kultúru. Francúzština sa stala najpoužívanejším jazykom v diplomacii a vo vede. Francúzsko bolo najľudnatejším štátom v Európe a tretím na svete po Číne a Indii. Ľudovít XIV. taktiež zrušil Nantský edikt a vyhnal protestantov do exilu. Francúzsko sa tým stalo na dlhú dobu katolíckou krajinou, katolicizmus sa však zároveň stal symbolom tuhého absolutizmu, čo potom dráždilo francúzskych osvietencov, ktorí si osvojili silný protiklerikálny postoj.
Napoleon ovplyvnil Európu aj duchovne, napríklad svojim občianskym zákonníkom nazvaným Code civil, ktorým sa ako pokrokový výdobytok udržal v mnohých častiach Európy aj po Napoleonovom páde.[37] Podobne Napoleonova expanzia rozšírila do Európy metrickú sústavu.[38]
V roku 1830 vypukla Júlová revolúcia (1830), ktorej hrdinom bol predovšetkým Adolphe Thiers.[39] Dala vzniknúť konštitučnej monarchii na čele s vedľajšou vetvou Bourbonovcov, tzv. júlovou monarchiou. V tom istom roku francúzske vojská vstúpili do Alžírska a založili francúzsku koloniálnu prítomnosť v Afrike, ktorá sa rýchlo rozširovala na juh od Alžíru do celej severovýchodnej Afriky. V 19. a 20. storočí sa francúzska koloniálna ríša značne rozšírila a stala sa druhou najväčšou na svete, za Britským impériom. Pokrývala asi 8,6 percent povrchu planéty. Júlová monarchia bola zametená februárovou revolúciou v roku 1848 a vznikla druhá republika. K najväčším revolučným výdobytkom februárovej revolúcie patrilo zrušenie otroctva, sloboda tlače a zavedenie všeobecného volebného práva (pre mužov).
Tretia republika prežila aj prvú svetovú vojnu, ku ktorej patrilo Francúzsko k hlavným aktérom, ako člen trojdohody. Táto vojna viedla k doposiaľ najkrvavejšiemu stretu so susedným Nemeckom. Francúzsko tentokrát zvíťazilo a po versailleskom miery dostalo naspäť Alsasko a Lotrinsko. Avšak za cenu 1,4 milióna životov, ktoré predstavovali štyri percentá populácie.
V celej vojne stratilo Francúzsko asi 600 000 životov, viac než polovica z nich padá na vrub nacistickým represiám civilistov, vrátanie zabitých asi 80 000 francúzskych Židov.[51] Bezprostredne po vojne dočasná vláda vedená de Gaullom dala volebné právo ženám a založila systém sociálneho zabezpečenia.
Po vojne vznikla štvrtá republika. Pripojila sa k západnému bloku a bola zakladajúcim členom NATO. Francúzsko po vojne zažilo na jednu stranu šťastnú ekonomickú éru (tzv. Trente Glorieuses, tridsať slávnych rokov),[52] na druhú stranu stále zreteľnejšie strácalo svoje bývalé veľmocenské postavenie. Prejavom toho bol aj rozpad jeho koloniálnej ríše. Snaha o jej udržanie bolo sprevádzané krvavými konfliktami. Indočínska vojna (1946 – 1954), v ktorej sa Francúzi snažili udržať Vietnam, skončila ich drvivou porážkou (rozhodujúcou bola bitka o Dien Bien Phu).[53] Krátko po nej začala ďalšia vojna o udržanie koloniálneho panstva – alžírska (1954 – 1962). Aj v nej nakoniec Francúzsko prehralo (aj keď ústup bol spôsobený predovšetkým tlakom francúzskej verejnej mienky, rozčúlenej miliónom obetí na strane povstalcov a zverejnenými krutosťami francúzskych jednotiek).[54] Tieto konflikty zmietali aj vnútornou francúzskou politikou, udalosti Alžírskej vojny napríklad bezprostredne viedli k vytvoreniu piatej republiky, na ktorej čelo sa postavil vojnový hrdina De Gaulle. Politický systém bol pozmenený, ďaleko väčšiu rolu začala hrať osoba prezidenta.[55]
Radikálni študenti v Paríži 1968
De Gaulle volil často nečakanú a osobitú politiku (stiahnutie sa z vojenskej časti NATO,[56] zahraničná politika „všetkých azimutov“,[57] výroba jadrovej zbrane[58]). Časť spoločnosti však neuspokojila, čoho prejavom bola v roku 1968 vzbura nazvaná parížsky máj, ktorá mala aj generačný charakter. Aj keď bola rozdrvená, z dlhodobého hľadiska sa mnoho ich požiadaviek presadilo (sexuálna revolúcia, práva žien, dekriminalizácia homosexuality, ekologické požiadavky).[59]Gaullistické strany napriek tomu vo francúzskej politike dominovali až do začiatku 21. storočia, pochádzali z nich prezidenti Georges Pompidou, Jacques Chirac aj Nicolas Sarkozy, ktorých striedali pri moci občas socialisti (François Mitterrand, François Hollande).
Francúzsko stálo pri koreňoch európskeho integračného procesu a Európskej únie, ktorá vznikla v roku 1993. V posledných desaťročiach dvadsiateho storočia sa Francúzsko znovu zapojilo do NATO a zmierilo sa s Nemeckom, s ktorým vytvára dlhodobo tandem, ktorý Európskej únii dominuje a tlačí na prehĺbenie integrácie. Tomuto tandemu sa niekedy hovorí „francúzsko-nemecký motor“.[60][61] Francúzsko bolo na čele štátov podporujúcich vznik a rozšírenie menová únia. Cieľom francúzskej politiky je prehĺbiť spoločnú zahraničnú politiku EÚ a jej obranu. V referende o prijatí Zmluvy o Európskej ústave však 55 % francúzskych občanov hlasovalo proti.[62]
K problémom Francúzska na začiatku 21. storočia patrí predovšetkým nezvládnuté prisťahovalectvo (hlavne Arabov a moslimov zo severu Afriky), a z neho plynúci islamský fundamentalizmus, ktorého najviditeľnejším prejavom boli teroristické útoky v Paríži v novembri 2015, pri ktorých islamisti zabili 130 ľudí.[63] Išlo o najtragickejší útok na francúzskej pôde od druhej svetovej vojny. Problém menšín, ktoré odmietajú prijať európsky kultúrny model, dlho vo Francúzsku artikulovala hlavne radikálna pravica reprezentovaná najprv Národným frontom a neskôr Národným združenímMarine Le Penovej, avšak od 20. rokov 21. storočia je to rovnako veľká téma prezidenta Emanuela Macrona.[64][65][66] Nástup centristu Macrona bol taktiež príznakom rozpadu bipolárneho politického systému vo Francúzsku – socialisti boli úplne marginalizovaní a taktiež gaullisti sa len ťažko začleňujú do súboja lepenistov a macronistov.
Francúzsky štátny znak, ako oficiálny štátny symbol v súčasnosti neexistuje. Ale napríklad na francúzskych konzulátoch a pasoch je možno zbadať neoficiálny štátny znak. Tento emblém (nejde o znak, nerešpektuje heraldické pravidlá) nemá žiadny právny status.
Francúzska hymna je revolučná pieseň La Marseillaise [la marsejéz] (chyba, jazyk nebol zadanýMarseilleská pieseň). Pieseň zložil dôstojník Claude Joseph Rouget de Lisle v noci z 25. na 26. apríla 1792 ako pochod pre francúzske jednotky hájacie východné hranice krajiny proti rakúskym intervenčným jednotkám. Pôvodne sa preto menovala Chant de guerre de l'Armée du Rhin (chyba, jazyk nebol zadanýBojová pieseň rýnskej armády). Nový názov dostala 30. júla, keď do Paríža počas spevu tejto piesne dorazili vojenské posily dobrovoľníkov z Marseille.
Geografia
Osídlenie s počtom obyvateľov presahujúcom 100 000Francúzsko zo satelitu
Pevninová časť Francúzska zaberá plochu 543 965 km². Na severe a západe je krajina rovinatá s miernym vlnením, na zvyšku územia prevažne pahorkatá a hornatá. Vo francúzskych Alpách sa nachádza najvyšší bod západnej EurópyMont Blanc (4 810 m). Ďalšie hornaté kraje zeme zahŕňajú Pyreneje, Francúzske stredohorie (Massif Central), Švajčiarska Jura, Vogézy, Armorický masív a Ardeny. Najväčšími francúzskymi riekami sú Loira, Rhôna (prameniaca vo Švajčiarsku), Garonne (v Španielsku), Seina a časť toku Rýna. Loira je zároveň najdlhšou francúzskou riekou [67]. Tieto rieky sú rozdelené do úmorí Atlantického oceána a Stredozemného mora.
ÚstavaPiatej republiky bola schválená 28. augusta 1958. Výrazne posilnila autoritu výkonnej moci vo vzťahu k parlamentu. V minulosti mal parlament značné možnosti, ako premiéra a vládu zosadiť, čo ústava z roku 1958 obmedzila, takže počas existencie piatej republiky padol premiér iba raz, v roku 1962. Na druhú stranu ústava piatej republiky oslabila vládu na úkor prezidenta.
Francúzsko je zastupiteľská demokracia a poloprezidentská republika. Podľa ústavy je francúzsky prezident volený priamo na obdobie piatich rokov (pôvodne sedem rokov). Prezidentská rada zabezpečuje regulérne fungovanie moci ľudu a kontinuitu štátu. Prezident menuje predsedu vlády, predsedá kabinetu, velí ozbrojeným silám a uzatvára medzinárodné zmluvy. Prezident menuje predsedu vlády, ale nemôže ho odvolat, môže len požiadať o jeho rezignáciu. Premiéra, aj celú vládu, môže odvolať Národné zhromaždenie (dolná komora francúzskeho parlamentu). Pomer toho, čo rozhoduje predseda vlády a čo prezident, často závisí na tom, či sú za rovnaké politické strany. Pokiaľ ano, prezident môže pôsobiť ako faktická hlava vlády, zatiaľ čo predseda vlády je len jeho zástupcom. V opačnom prípade dáva ústavná konvencia premiérovi primát vo vnútorných záležitostiach, zatiaľ čo prezident dominuje v zahraničných záležitostiach. Taká situácia, keď je prezident nútený spolupracovať s premiérom, ktorý je politickým protivníkom, sa vo Francúzsku nazýva cohabitation (súžitie).[68][69] Premiér nemusí v Národnom zhromaždení žiadať o vyslovenie dôvery, ale zvyk je taký, že to urobí.
Národné zhromaždenie (Assemblée Nationale) je dolnou komorou parlamentu. Jeho členovia sú volení priamo na päťročné obdobie a všetky kreslá sú volené v jediných voľbách. Národné zhromaždenie má právo rozpustiť vládu a tým teda väčšinová voľba zhromaždenia určuje rozhodovanie vlády. Senátori sú vyberaní volebnou akadémiou na dobu deviatich rokov a jedna tretina senátu sa mení každé tri roky (počínajúc rokom 2007). Legislatíva Senátu je obmedzená; pokiaľ sa tieto dve komory nezhodujú v nejakom bode (s výnimkou ústavných práv), Národné zhromaždenie má posledné slovo. Vláda má silný vplyv na vytváranie programu Parlamentu.
Zahraničné vzťahy
Francúzsko je zakladajúcim členom Európskej únie a to veľkou mierou definuje francúzsku zahraničnú politiku. 29. mája 2005 Francúzsko odmietlo v referende ratifikovanie Euopskej ústavy, keď približne 55 % obyvateľov vyslovilo svoje „nie“. Francúzsko je členom SPC (Sekretariát Pacifickej komunity, Secretariat of the Pacific Community) a COI (Komisia Indického oceánu, Indian Ocean Commission). Francúzsko je vedúcim členom Medzinárodná organizácia Frankofónie (La Francophonie, International Organisation of Francophonie), ktorá združuje 51 francúzsky hovoriacich štátov.
Územie tvoriace Francúzsku republiku zobrazené v rovnakej mierke
Do roku 1790 sa Francúzsko delilo na provincie, ktoré boli zmenené na regióny. Od poslednej reformy v roku 2016 je regiónov 18. Tie sú ďalej delené do 101 departementov, ktoré sú očíslované (podľa poradia v abecede), čo má následne význam napr. pre smerovacie čísla alebo poznávacie značky áut. 13 regiónov leží v európskej časti Francúzska (France métropolitaine), z ktorých jeden tvorí Korzika so zvláštnym štatútom (collectivité territoriale), a ostatných päť je tvorených vždy len jedným departmentom a bývajú tak označované ako zámorské departementy a zámorské regióny (Départements et régions d'outre-mer, skratka DOM-ROM, menovite sa jedná o Réunion, Mayotte, Francúzsku Guyanu, Martinik a Guadeloupe).
Departmenty sa ďalej rozdeľujú na 342 arrondisementov, do ktorých sa nevolí žiadne zastupiteľstvo a ktoré majú zmysel iba pre zaradenie a administráciu. Arrondisementy sa členia na 2054 kantónov, ale tie opäť slúžia len k administrácii a rozdeleniu voličov. Posledný článok tvoria obce, ktorých je vo Francúzku 36 700. Obce sú samosprávne s voleným zastupiteľstvom (obecná rada).
Pôvodne mali arrondisementy aj kantóny určité právomoci a vlastné zastupiteľstva, v prípade mestských obvodov tento stav skončil rokom 1940 vďaka vláde vo Vichy a definitívne odstránené založením Štvrtej republiky v roku 1946. V prípade kantónov tomu tak bolo omnoho skôr.
Príklady francúzskeho vojenstva po smeru hodinových ručičiek: lietadlová loď Charles de Gaulle; stíhačka Dassault Rafale; „horský poľovník“ (Chasseurs Alpins) v Afganistane; tank Leclerc na prehliadke v Paríži.
Francúzske ozbrojené sily môžu byť rozdelené do štyroch skupín:
Žandári (Gendarmerie Nationale), armádna polícia, ktorá funguje čiastočne aj ako polícia, hlavne v niektorých vidieckych oblastiach (vo veľkých mestách túto rolu plní Police nationale).
Francúzsku sa v oblasti výdajov na vojenskú obranu v Európskej únii vyrovnajú len Nemecko a Spojené kráľovstvo. Francúzsko ročne utratí na armádu, letectvo a vojenské námorníctvo okolo 50 mld. dolárov,[70] čo je 2,6 % HDP (podľa štatistík NATO z roku 2003) a v absolútnych číslach tretie miesto na svete za USA a Čínou. Spolu so Spojeným kráľovstvom platí 40 % z celkových výdajov na obranu celej EÚ. Francúzsko je jedným z piatich štátov světa, ktoré vlastní jadrové aj termojadrové zbrane.
Prvý vyrobený Airbus A380 pri jeho predstavení v Toulouse v roku 2005Jadrová elektráreň Golfech. Až 75% elektrickej energie vo Francúzsku pochádza z jadra – čo do percent najviac na svete.[71]
Ekonomika Francúzska kombinuje rozsiahle súkromné spoločnosti (približne 2,5 milióna registrovaných) so spoločnosťami so značnou mierou intervencie vlády. Vláda si ponechala veľký vplyv na kľúčové segmenty sektorov infraštruktúry, čo znamená, že rozhoduje v otázkách železnice, energetiky, letectva a telekomunikácie. Tento stav bol výhodný asi do 90. rokov, v posledných rokoch vláda pomaly odpredáva svoje podiely v spoločnostiach Orange (France Télécom), Air France, rovnako ako poisťovne, banky a zbrojný priemysel.
Francúzsko je členom skupiny G7. Francúzska ekonomika je 5. najväčšou ekonomikou na svete.[72] V roku 2002 úplne prestalo používať svoju historickú menu francúzsky frank a v rámci Európskej menovej únie používa spoločnú menu euro.
Podľa údajov OECD za rok 2007 je Francúzsko 5. najväčší exportér výrobkov na svete po Nemecku, Číne, USA a Japonsku.[73] Je šiesty najväčší dovozca výrobkov za USA, Nemeckom, Čínou, Spojeným kráľovstvom a Japonskom.[74]
Ďalej podľa štatistiky OECD bolo Francúzsko v roku 2007 na treťom mieste v získavaní priamych zahraničných investícií. S takmer 158 miliardami USD zahraničných investícií sa Francúzsko zaradilo za USA (237,5 mld. USD investícií) a Spojené kráľovstvo (185,9 mld. USD).[75] Na druhú stranu francúzske spoločnosti investovali v rovnakom období 224,6 miliárd USD v zahraničí, čo zaraďuje Francúzsko na tretie miesto rebríčka najväčších zahraničných investorov po USA (333,2 mld. USD) a Spojenom kráľovstve (229,8 mld. USD).[76]
Francúzsko je aj druhou najviac produktívnou krajinou v OECD (nepočítajúc Nórsko, kde sú hodnoty zvýšené umelo tržbami z ropy, a Luxembursko, kde veľkými offshorovými investíciami bánk). V roku 2003 bol priemerný hrubý domáci produkt na jednu hodinu práce 47,2 USD.
Francúzsko sa stalo v prvom štvrťroku v roku 2019 v absolútnych číslach najzadĺženejšou krajinou eurozóny.[77] Jeho verejný dlh bol takmer 100 % HDP.[78]
Železničná sieť Francúzska, ktorá k roku 2008 spája 29 473 km,[79] je najdrahšou železničnou sieťou v západnej Európe a spravuje ju spoločnosť RFF. Po Nemecku ide o druhú najrozsiahlejšiu železničnú sieť v západnej Európe.[80]Vlaky osobnej dopravy prevádzkuje spoločnosť SNCF. Medzi vysokorýchlostné vlakové spojenie vo Francúzsku patrí Thalys, Eurostar a TGV, ktoré počas komerčného využitia na vysokorýchlostných tratiach dosahujú rýchlosť 270 – 320 km/h. Eurostar, spoločne s Eurotunnel Shuttle, spája Francúzsko so Spojeným kráľovstvom cez Eurotunel. Francúzsko má železničné spojenie do všetkých susedných štátov, okrem Andorry. Vnútroštátne spojenie je taktiež veľmi dobre rozvinuté a nachádza sa tu aj niekoľko podzemných železníc a električiek, ktoré dopĺňajú autobusovú dopravu.
Vo Francúzsku sa nachádza približne 893 300 kilometrov funkčných ciest. Dialničná sieť meria približne 12 000 kilometrov. Nie sú tu pravidelné registračné poplatky, či dane, ale za použitie diaľnic sa vyberá mýto, okrem blízkosti veľkých obcí. Na novom trhu s automobilmi prevládajú národné značky, akými sú Renault (27 % zo všetkých áut predaných v roku 2003), Peugeot (20,1 %) a Citroën (13,5 %).[81] Cez 70 % nových predaných áut v roku 2004 bolo na naftový motor, čo je znateľne viac než tých benzínových a LPG.[82] Vo Francúzsku sa nachádza aj najvyšší most na svete – viadukt Millau a niekoľko dôležitých mostov, napríklad Pont de Normandie.
Vo Francúzsku sa nachádza približne 477 letísk a pristávacích plôch.[83] Najväčším a najdôležitejším letiskom je Letisko Charlesa de Gaulla v blízkosti Paríža, ktoré je taktiež centrom francúzskych národných aerolinek – Air France.
Vo Francúzsku sa nachádza 10 väčších prístavov – najväčší z nich v Marseille.
Už od praveku bola Francúzsko križovatkou obchodu, migrácie obyvateľstva a invázií. V staroveku územie Francúzska obývali Kelti (Galia a Bretónsko) a Akvitánci (Baskicko), neskôr sa tu usadzovali Rimania a Germáni (Frankovia, Vizigóti, Burgunďania a Vikingovia). Tieto kmene a národy sa medzi sebou po stáročia miesili a výsledkom je dnešná populácia. Okrem dávnych dôb tu bola ešte vlna migrácie v 19. storočí a to hlavne ľudí týchto národností: Belgičania, Taliani, Španieli, Portugalci, Poliaci, Arméni, a Židia z Východnej Európy a Maghrebu. Od 60. rokov 20. storočia sa do Francúzska sťahujú Arabi, Berberi, černosi z Afriky a Karibiku, Číňania a Vietnamci. Do Francúzska sa vracajú aj francúzski kolonisti z Alžírska a ďalších bývalých kolónií tzv. Čierne nohy.
Zisťovať rasu, etnickú príslušnosť a náboženstvo pri sčítaní ľudu je zákonom zakázané. Je ale odhadované, že 40 % francúzskej populácie má predka, ktorý pochádza z nejakej migračnej vlny, čo robí z Francúzska etnicky najrôznorodejšiu krajinu v Európe (úroveň je porovnateľná napr. s USA či Kanadou). Ďalej sú známe dáta z testovania novorodencov na kosáčikovitú anémiu, ktorá sa robí iba pri osobách s pôvodom v rizikových oblastiach mimo Európu. Podľa týchto údajov bolo v roku 2012 34,44% novorodencov nebielych, čo predstavovalo zvýšenie z 27% v roku 2006.[84]
Od 19. storočia bol historický vývoj populácie Francúzska veľmi atypický oproti zbytku Západného Sveta. Na rozdiel od zbytku Európy nemá Francúzsko skúsenosti so silným populačným rastom v 19. storočí a na začiatku 20. storočia. Na druhú stranu v druhej polovici 20. storočia zažilo omnoho väčšiu populačnú explóziu než ktorýkoľvek iný európsky štát.
Imigrácia
Na prelome štyridsiatych a päťdesiatych rokov 20. storočia prichádzali do Francúzska predovšetkým talianske pracovné sily. Do konca roku 1962 sa ich počet zvýšil na 630 000. V roku 1945 bol založený Štátny migračný úrad, ktorého činnosť spočívala v nábore a sprostredkovaniu zahraničních pracovných síl. V šesťdesiatych rokoch 20. storočia sa prostredníctvom dvojstranných zmlúv sa Španielskom, Portugalskom, Juhosláviou a krajinami bývalých kolónií, tj. Marokom a Tuniskom, silnejšie rozvinula snaha o najímaní pracovnej sily z južnej a juhovýchodnej Európy a aj zo severnej Afriky. V polovici päťdesiatych a šesťdesiatych rokov 20. storočia dosiahol počet úradne hlásených cudzincov (bez Alžírčanov) 2,3 milióna. V rokoch prudkého rozvoja sa imigrácia vymkla kontrole. Migranti prichádzali stále častejšie spontánne alebo na osobné výzvy. Strata kontroly nad imigráciou na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov 20. storočia a zvýšený nárast nelegálnych pracovných pomerov viedli k tomu, že došlo k obmedzovaniu možností ako priblížiť spôsoby sprostredkovanie práce a pracovné či bytové možnosti minimálnym sociálnym požiadavkám.
Nelegálna práca a vysoká nezamestnanosť viedli k stupňovaniu napätia medzi domácimi obyvateľmi a imigrantmi, predovšetkým severoafrickými, ale aj medzi jednotlivými etnicko-kultúrnymi skupinami prisťahovalcov. Začiatkom osemdesiatych rokov 20. storočia začalo dochádzať k otvoreným vzburám a pouličným bitkám s políciou. Ukončenie náboru pracovných síl zmenilo charakter imigrácie, ktorý sa prejavil zvýšeným príchodom ďalších rodinných príslušníkov predovšetkým z mimoeurópskych oblastí (zo severnej Afriky a Turecka). V polovici deväťdesiatych rokov 20. storočia odvodzovalo svoj pôvod z celkového počtu 55 miliónov Francúzov asi 18 miliónov aspoň čiastočne od rodičov alebo prarodičov pochádzajúcich zo zahraničia.[85]
Mešita v meste Fréjus. Sunnitská vetva islamu je najväčšou náboženskou menšinou vo Francúzsku.
Tradične dominantná rímskokatolícka krajina so znateľným protiklerikálnym vplyvom. Sloboda náboženstva je daná ústavou; inšpirácia pochádza zo Všeobecnej deklarácie ľudských práv. Dominantný koncept vzťahu medzi verejnou sférou a veriacimi zabezpečuje, že vláda a vládne inštitúcie (ako napríklad školy) by nemali zasahovať do vecí viery a rovnako aj cirkev by sa nemala žiadnym spôsobom angažovať v politickej činnosti.
Vláda samotná neudržuje štatistiky o viere svojich občanov. Štatistiky The World Factbook ukazujú nasledujúce čísla: Rímskokatolícke kresťanstvo 83 – 88 %, islam 5 – 10 %, protestantizmus 2 %, židovské náboženstvo 1 %. Žijú tu aj veľmi početné menšiny miafyzitných Arménov z Arménskej apoštolskej cirkvi (cca 300 – 500 tisíc), a taktiež desaťtisícové komunity rumunských, ruských, ukrajinských, bieloruských a gruzínskych pravoslávnych (mnohokrát ide o potomkov utečencov pred komunistickými diktatúrami z týchto krajín v 20. storočí). Avšak podľa prieskumu z roku 2003 považuje 41 % ľudí existenciu boha za vylúčenú, 33 % sa považuje skôr za ateistov a 51 % ľudí o sebe povedalo, že sú kresťania.
Na začiatku 20. storočia žilo vo Francúzsku mnoho ľudí na vidieku a riadili sa podľa kresťanských tradícií. Počas tohto storočia nastalo ale mnoho zmien: došlo k vyľudneniu vidieka a mnoho ľudí sa odvrátilo od kresťanstva. To viedlo k mnohým zmenám v spoločenských zvykoch.
Mnoho mladých moslimov vo Francúzsku čelí vysokej nezamestnanosti, ktorá na predmestiach Paríža dosahuje cez 50 %,[87] a na ich komunitu majú stále väčší vplyv radikálny islamistickí salafisti.[88] Podľa analýzy z roku 2016 zavedenie islamského práva šaría podporuje 72 % francúzskych moslimov a 35 % moslimov vo Francúzsku považuje za ospravedlniteľné použitie násilie na ochranu viery.[89]
Primárne a sekundárne vzdelanie je prevažne verejné (súkromné škol existujú ako celonárodná sieť jednotlivých primárnych a sekundárnych katolíckych škôl), zatiaľ čo akademické vzdelanie je otázkou štátnych aj súkromných škôl.
Francúzska kultúra je ovplyvnená rozdielnosťou a poslednými vlnami imigrácie. Francúzsko hralo po celé stáročia veľmi dôležitú rolu ako kultúrne centrum celej Európy na čele s Parížom. Mnoho architektonických štýlov západnej civilizácie vzniklo vo Francúzsku; väčšina výtvarných štýlov novoveku sa zrodila v parížskej umeleckej komunite. Systematickou propagáciou francúzskej kultúry a francúzskeho jazyka v zahraničí sa zaoberá Institut français.
Francúzske umenie existovalo spoločne s nemeckým, až do rozdelenia Franskej ríše, pod názvom „karolínske umenie“. Vlastný vývoj zaznamenalo v 11. storočí so šírením románskeho slohu. Približne od roku 1100 sa datuje rozkvet architektúry a sochárstva spojeného prevažne s regiónom Provence, kde bolo staviteľstvo silne ovplyvnené rímskou kultúrou. O päťdesiat rokov neskôr sa strediskom umenia stáva sever krajiny, teda oblasť Normandie, prevažne Burgundsko. Tu sa objavujú počiatky gotiky. Prvou rýdzo gotickou stavbou je Bazilika Saint-Denis na severe metropolitného Paríža. Od 13. storočia je už umelecká tvorba spojená s Parížom a oblasťou Île-de-France, odkiaľ sa gotika rozšírila do celej Európy. Najvýznamnejšími francúzskymi pamiatkami tohto slohu sú katedrály (hlavne v mestách Paríž, Reims, Chartres, Amiens a iné), vitráže a sochárske diela.
Francúzska literatúra vznikla ako pokračovanie latinsky písanej literatúry. Najstaršou písomnou pamiatkou sú tzv. Štrasburské prísahy z roku 842. V priebehu dejín zaznamenala francúzska literatúra búrlivý rozvoj a určovala po mnoho storočí svetový trend. Mnoho literárnych smerov 20. storočia má svoj pôvod vo Francúzsku (napr. dadaizmus, kubizmus, surrealizmus). Vďaka uvoľnenejšiemu prostrediu tu mohlo vzniknúť mnoho diel, ktoré boli inde zavrhované (napr. v USA diela Henryho Millera). Svoj vplyv nezaprie ani v dnešnej dobe.
Francúzsko bolo dlhú dobu považované za centrum európskeho umenia a hudby. Krajina sa chváli širokým spektrom tradičnej ľudovej hudby, ale aj hudbou prinesenou imigrantmi z Afriky, Latinskej Ameriky a Ázie. Čo sa týka klasickej hudby, z Francúzska pochádza niekoľko legendárnych skladateľov, rovnako ako v dnešnej dobe mnoho umelcov hrajúcich rock, hip hop, techno, funk a pop. Francúzsko sa taktiež považuje za krajinu klarinetu.
Napriek istému ústupu zo slávy točí Francúzsko stále najviac filmov v Európe a je krajinou, kde americká filmová produkcia získava najmenšie percento príjmov z premietania (okolo 50 percent, oproti tomu napríklad v Nemecku je to 77 percent).[120] Francúzsko je aj stále ešte druhým najväčším vývozcom filmov na svete, po Spojených štátoch.[121]
Filmový festival v Cannes, založený v roku 1946, patrí k najväčším filmovým udalostiam sveta. Jeho hlavná cena Zlatá palma (Palme d'or), udeľovaná od roku 1955, patrí k najprestížnejším oceneniam v svetovom filme. Najdôležitejšou francúzskou národnou filmovou cenou je César, udeľuje sa od roku 1976.
Vo Francúzsku vznikli mnohé kuchárske postupy (marinády, suflé, tapenáda, bešamelová omáčka, hranolky). K známym francúzskym špecialitám patrí foie gras (stučnelá pečeň vodných vtákov). Obľúbenými surovinami sú hľuzovky, šampiňóny, hliva ustricová, mušle, ustrice. Slávnym pokrmom je kohút na víne (coq au vin). Pre ostatných Európanov sú dosť exotickými špecialitami žabie stehienka (grenouille) a slimáky (escargot). Do celého sveta sa rozšíril ľahký sladký rožok croissant, ktorý Francúzi často raňajkujú s kávou, rovnako ako bageta alebo palacinky (crêpe). K regionálnym špecialitám patrí alsaský šukrut, lotrinský slaný koláč quiche, alebo hovädzie po burgundsky (boeuf bourguignon). V Provensálsku má pôvod rybia polievka bouillabaissa, v celom Francúzska je obľúbená cibuľačka. V okolí Nice vznikol zeleninový pokrm ratatouille, v Gaskonsku konfitovaná kačica (confit de canard). Najobľúbenejším francúzskym sendvičom je croque monsieur. Známymi francúzskymi dezertami sú crème brûlée, obrátený koláč (tarte tatin) alebo makrónky.
Významnú úlohu v celej francúzskej kultúre má vinárstvo. Celosvetovo preslávené je šampanské – šumivé, sekundárne kvasené víno z oblasti Champagne-Ardenne. Niektoré odrody boli vyšľachtené priamo vo Francúzsku, napríklad sauvignon. Veľmi cenené sú rovnako červené vína z oblasti Bordeaux, burgundské víno (chardonnay, pinot noir), alebo beaujolais (pozri aj Vinárske oblasti vo Francúzsku).
Ale známe sú aj iné francúzske alkoholické nápoje, z Normandie pochádza pálenka z jabĺk calvados, z Álp likér Chartreuse a z Gaskonska možno najstaršia brandy sveta nazývaná armaňak. Zo západného Francúzska (z okolia mesta Cognac), pochádza zvláštny typ brandy, svetovo známy koňak, k najznámejším jeho značkám patrí Hennessy.
Veľkú tradíciu majú aj francúzske kaviarne. Francúzsko dalo svetu aj Michelinského sprievodcu, najprestížnejšieho knižného sprievodcu po svetových reštauráciách, ktorý systémom hviezdičiek oceňuje tie najkvalitnejšie.[123]André Michelin vydal prvú túto publikáciu už v roku 1900, hodnotenie hviezdičkami vzniklo v roku 1926. Dlho boli hodnotené len európske reštaurácie, po roku 2005 sprievodca zahrnul aj veľké mestá mimo Európy.
Významným kultúrnym javom vo Francúzsku je móda, a to od 17. storočia, keď sa kráľ Ľudovít XIV. rozhodol byť ochrancom a určovateľom krásy a štýlu. V 19. storočí vznikla v Paríži tzv. haute couture. A aj dnes je Paríž, spolu s Londýnom, Milánom a New Yorkom, jednou z najväčších svetových módnych metropol. Vzniklo tu niekoľko preslávených módnych (a kozmetických) domov, založených osobnosťami ako Coco Chanel, Christian Dior alebo Hubert de Givenchy.[124][125][126] Revolúciu v módnom priemysle spôsobil Yves Saint Laurent, keď sa rozišiel so zavedenými normami haute couture a vsadil na prêt-à-porter (konfekčnú módu všedného dňa).[127] V mnohom ho nasledovali ďalšie generácie návrhárov ako Jean-Paul Gaultier, Christian Lacroix alebo Sonia Rykielová. Francúzsko je taktiež svetovým lídrom vo výrobe parfémov a inej kozmetiky (L'Oréal, Yves Rocher). Korporácia LVMH združuje mnoho známych značiek, kozmetických a módnych, napríklad značku Louis Vuitton, preslávenú výrobou luxusných kabeliek.[128]
Najpopulárnejším športom vo Francúzsku je futbal. Ďalšími populárnymi športmi sú cyklistika (vo Francúzsku sa každoročne uskutočňuje svetoznámy Tour de France), ragby, atletika, automobilový šport (Grand Prix Francúzska v Magny-Cours, 24 hodín Le Mans) a tenis (French Open v Paríži). Najhranejším športom vo Francúzsku je petang. Rôzne formy petangu sú hrané približne 17 miliónmi Francúzov. Federation Française de Pétanque et Jeu Provençal eviduje 480 000 licencovaných hráčov. Ďalšou známou hrou, ktorá pochádza z Francúzska, je stolný futbal. Medzi Francúzmi je veľmi populárny, čo dokazujú početnými víťazstvami na svetových šampionátoch.
↑Francouzské ministerstvo zahraničí [online]. [Cit. 2008-03-21]. Dostupné online. Archivované 2015-06-04 z originálu.
↑ abMAUROIS, André: Dějiny Francie, Praha, NLN, 1994. ISBN 80-7106-098-4. (str. 10)
↑Túto skutočnosť uvádza takmer každá literatúra zaoberajúca sa prístupom k imigrantom, napr. teda víz rozhovor s Catherine de Wenden, uznávanou politologičkou a odborníčkou na imigračnú politiku
↑Joseph Anglade, Grammaire de l'ancien provençal ou ancienne langue d'oc, 1921: La Langue d'Oc est parlée actuellement par douze ou quatorze millions de Français ("Okcitánsky v súčasnej dobe hovorí 12 až 14 miliónov francúzskych občanov").
↑ARDAGH, John: Svět Francie, Praha, Knižní klub a Balios, 1998. ISBN 80-7176-718-2. (str. 17)
↑UNIVERSUM.: Národy světa, Praha, Knižní klub, 2004. ISBN 80-242-1222-6. (str. 15)
↑Nad řadou motivů paleolitických kreseb v jeskyni Lascaux si vědci stále lámou hlavy. 2010-09-17, [cit. 2019-06-28]. (po česky)
↑Templáři: vzestup a pád v pátek třináctého. 2007-10-12, [cit. 2019-06-28]. (po česky)
↑Albigenští chtěli křísit padlé anděly, papež herezi léčil ohněm a mečem [online]. 2016-11-27, [cit. 2019-06-28]. Dostupné online.
↑Jana z Arku: Ako obyčajné dievča zachránilo Francúzsko. [online]. [Cit. 2019-06-28]. Dostupné online. Archivované 2020-06-09 z originálu.
↑LADURIE, Emmanuel Le Roy. The French Peasantry, 1450-1660. [s.l.] : University of California Press. 452 s. Google-Books-ID: VT9rIMQFt2MC. Dostupné online.ISBN 978-0-520-05523-0. (po anglicky)
↑VIGARIÉ, A. C.. France and the Great Maritime Discoveries - Opportunities for a New Ocean Geopolicy [online]. 1992, [cit. 2021-05-31]. S. 477–481. Dostupné online.
↑Krvavý střet katolíků a hugenotů: V Paříži se odehrála Bartolomějská noc [online]. 2016-08-23, [cit. 2019-06-28]. Dostupné online. (po anglicky)
↑Padouch, nebo hrdina? Šedá eminence kardinál Richelieu [online]. 2014-10-20, [cit. 2021-06-01]. Dostupné online. (po česky)
↑BONNEY, Richard. Cardinal Mazarin and the Great Nobility during the Fronde [online]. 1981, [cit. 2021-06-01]. S. 818–833. Dostupné online.
↑ANDERSON, Fred. The War That Made America: A Short History of the French and Indian War. [s.l.] : Penguin. 329 s. Dostupné online.ISBN 978-1-101-11775-0. (po anglicky)
↑CORWIN, Edward S.. French Policy And The American Alliance Of 1778. [s.l.] : Literary Licensing, LLC. 442 s. Google-Books-ID: MPjYoAEACAAJ. Dostupné online.ISBN 978-1-4978-5808-4. (po anglicky)
↑Uplynulo 220 let od pádu Bastily - Devítky (Český rozhlas) [online]. [Cit. 2019-06-28]. Dostupné online. Archivované 2017-04-09 z originálu.
↑Ať krev nečistá naplní brázdy našich polí. Nejznámější hymna světa budí kontroverze už 225 let. [Cit. 2019-06-28]. (po česky)
↑GOMBÁR, Eduard. Napoleon u egyptských pyramid [online]. 1998-06-26, [cit. 2021-05-31]. Dostupné online. (po česky)
↑Když i garda utíkala. Jak probíhala bitva u Waterloo [online]. 2015-06-21, [cit. 2019-06-28]. Dostupné online.
↑AMOS, Maurice. The Code Napoléon and the Modern World [online]. 1928, [cit. 2021-05-31]. S. 222–236. Dostupné online.
↑BLUM, HAMILTON S.. Introducing the metric system [online]. 1975, [cit. 2021-05-31]. S. 214–216. Dostupné online.
↑ALLISON, John M. S.. Thiers and the July Days [online]. 1921, [cit. 2021-06-02]. S. 300–313. Dostupné online.
↑Před 150 lety se Paříž stala moderním velkoměstem [online]. [Cit. 2021-06-02]. Dostupné online. (po anglicky)
↑PINKNEY, David H.. Napoleon III and the Rebuilding of Paris. [s.l.] : Princeton University Press. 275 s. Google-Books-ID: cVmYDwAAQBAJ. Dostupné online.ISBN 978-0-691-65682-3. (po anglicky)
↑SAAB, Ann Pottinger. The Origins of the Crimean Alliance. [s.l.] : University Press of Virginia. 278 s. Google-Books-ID: cABpAAAAMAAJ. Dostupné online.ISBN 978-0-8139-0699-7. (po anglicky)
↑BLACK, Shirley Jean. Napoleon III and the French Intervention in Mexico: A Quest for Silver. [s.l.] : University of Oklahoma. 634 s. Google-Books-ID: pDzInQEACAAJ. Dostupné online. (po anglicky)
↑WETZEL, David. A Duel of Giants: Bismarck, Napoleon III, and the Origins of the Franco-Prussian War. [s.l.] : Univ of Wisconsin Press. 268 s. Google-Books-ID: Lhp9xj9GjWIC. Dostupné online.ISBN 978-0-299-17494-1. (po anglicky)
↑SCHOFIELD, Hugh. Paris Commune: The revolt dividing France 150 years on [online]. 2021-03-18, [cit. 2021-06-02]. Dostupné online. (po anglicky)
↑Dreyfusova aféra začala nenápadně [online]. Česká televize, 15. 10. 2009, [cit. 2021-06-02]. Dostupné online. (po česky)
↑The Panama Scandals; An Exciting Scene in the French Chamber of Deputies. [online]. 1897-03-30, [cit. 2021-06-02]. Dostupné online. (po anglicky)
↑SYRUČEK, Milan. Belle époque - báječná doba [online]. 1999-04-09, [cit. 2021-06-02]. Dostupné online. (po česky)
↑Ecce Homo - Léon Blum [online]. Český rozhlas, 2005-03-30, [cit. 2021-05-31]. Dostupné online. (po česky)
↑KRUPKA, Jaroslav. Legendární De Gaulle: Fandil Čechům a bojoval o velmocenské postavení Francie [online]. 2020-11-22, [cit. 2021-06-02]. Dostupné online. (po česky)
↑FRUMKIN, Grzegorz. Population Changes in Europe Since 1939: A Study of Population Changes in Europe During and Since World War II, as Shown by the Balance Sheets of Twenty-four European Countries. [s.l.] : Allen & Unwin. 200 s. Google-Books-ID: aBYYAAAAIAAJ. Dostupné online. (po anglicky)
↑Encyclopédie Larousse en ligne - Trente Glorieuses. [Cit. 2019-06-28]. (po francúzsky)
↑ŠAJTAR, Jaroslav. Dien Bien Phu: Rozhodující bitva indočínské války. Francouzi dostali výprask, Vietnamci nezávislost [online]. 13. března 2019, [cit. 2021-06-02]. Dostupné online. (po česky)
↑Před 60 lety vypukla alžírská válka [online]. [Cit. 2019-06-28]. Dostupné online. (po česky)
↑Před 60 lety zažehnal de Gaulle občanskou válku a uvedl Francii do páté republiky [online]. Česká televize, 5. 10. 2018, [cit. 2021-06-02]. Dostupné online. (po česky)
↑BLAKEMORE, Erin. When France Pulled the Plug on a Crucial Part of NATO [online]. [Cit. 2021-06-02]. Dostupné online. (po anglicky)
↑DAMON, Julien. De Gaulle tous azimuts [online]. 2020-06-19, [cit. 2021-06-02]. Dostupné online. (po francúzsky)
↑Před šedesáti lety Francie odpálila svou první jadernou zbraň [online]. [Cit. 2021-05-31]. Dostupné online. (po česky)
↑„Pařížským jarem“ studenti před 50 lety změnili Francii, revolta se teď vrací do ulic [online]. Česká televize, 3. 5. 2018, [cit. 2021-05-31]. Dostupné online. (po česky)
↑Francouzsko-německý motor EU se vrací na scénu. Merkelová a Macron podepsali smlouvu o spolupráci [online]. [Cit. 2021-05-31]. Dostupné online. (po česky)
↑MACHÁČEK, Jan. Realita a německo-francouzský motor EU [online]. Český rozhlas, 2017-10-31, [cit. 2021-05-31]. Dostupné online. (po česky)
↑Francouzi jako první odmítli ústavu EU [online]. 2005-05-30, [cit. 2019-06-28]. Dostupné online.
↑HUMPÁLOVÁ, Jolana. Tři hodiny, 130 mrtvých. Před čtyřmi lety útočili teroristé v Paříži [online]. Seznam.cz, 13. 11. 2019, [cit. 2021-05-31]. Dostupné online.
↑Francie zahájila tažení proti radikálním mešitám. Podle Macrona to není nic proti islámu [online]. Česká televize, 4. 12. 2020, [cit. 2021-05-31]. Dostupné online. (po česky)
↑FINGERLAND, Jan. Macron táhne do války [online]. Český rozhlas, [cit. 2021-05-31]. Dostupné online. (po česky)
↑GEOFFROY, Romain. Cohabitation in France: is the risk of political paralysis real? [online]. 2022-05-09, [cit. 2023-10-26]. Dostupné online. (po anglicky)
↑Cohabitation | Britannica [online]. [Cit. 2023-10-26]. Dostupné online. (po anglicky)
↑Countries Compared by Military > Expenditures > Dollar figure. International Statistics at NationMaster.com [online]. [Cit. 2019-06-24]. Dostupné online.
↑ENERPUB. France: Energy profile. Spero News, 8 June 2007. Dostupné online [cit. 2007-08-25].
↑Dluh EU i eurozóny dál roste, nejzadluženější zůstává Řecko [online]. BORGIS, 20. července 2019, [cit. 2019-07-20]. Dostupné online. Archivované 2019-07-20 z originálu.
↑Francie předstihla Itálii. V absolutních číslech se stala nejzadluženější zemí eurozóny [online]. 19. července 2019. Dostupné online.
↑Výročí 22. 1. 1775 – narodil se André Marie Ampére, zakladatel elektrodynamiky [online]. [Cit. 2020-01-04]. Dostupné online. (po česky)
↑Kterým směrem se točí vír ve vaně?. 2016-04-09, [cit. 2020-01-04]. (po česky)
↑Pred 200 rokmi sa narodil Foucault, ktorý zviditeľnil rotáciu Zeme. [Cit. 2020-01-04].
↑Otec fotografie. Louis Daguerre vyvinul první praktický způsob fotografování [online]. 2019-10-12, [cit. 2020-01-04]. Dostupné online. Archivované 2020-06-09 z originálu.
↑Jak jsme objevovali globální oteplování? - Meteocentrum.cz [online]. [Cit. 2020-01-04]. Dostupné online. Archivované 2017-07-02 z originálu.
↑Konzervace potravin vznikla před 200 lety [online]. [Cit. 2020-01-04]. Dostupné online. (po česky)
↑Narodil se vynálezce slepeckého písma Louis Braille. Česká televize, [cit. 2020-01-04]. (po česky)
↑Claude Lévi-Strauss, symbol jedné epochy západního myšlení, se dožil 100 let [online]. 2008-12-01, [cit. 2019-12-12]. Dostupné online.
↑ROTHBARD, Murray N.. Dějiny 6.9. - Jean Bodin - vrchol absolutistického myšlení ve Francii [online]. [Cit. 2019-12-12]. Dostupné online. (po česky)
↑Nicolas Boileau a jeho Umění básnické [online]. [Cit. 2019-12-12]. Dostupné online.
↑Dějiny evropského vzdělání: Pět nejstarších univerzit [online]. 2017-06-25, [cit. 2019-06-28]. Dostupné online. (po anglicky)
↑ShanghaiRanking's Academic Ranking of World Universities [online]. [Cit. 2022-01-04]. Dostupné online.
↑2020 tables: Institutions | Annual tables | Nature Index [online]. [Cit. 2022-01-05]. Dostupné online. Archivované 2021-03-05 z originálu.
↑Goncourtova cena mění život spisovatelů [online]. [Cit. 2019-12-12]. Dostupné online. Archivované 2019-12-12 z originálu. (po česky)
↑SMITH, Ian Haydn. Stručný příběh filmu. 8020. vyd. London : Laurence King Publishing Ltd., 2019. ISBN 978-80-271-1258-6. S. 224.
↑New Wave | French Cinema, Auteur Directors, Nouvelle Vague | Britannica [online]. www.britannica.com, 2024-05-15, [cit. 2024-06-22]. Dostupné online. (po anglicky)
↑UNIVERSALIS, Encyclopædia. NOUVELLE VAGUE, cinéma [online]. Encyclopædia Universalis, 2014-04-03, [cit. 2024-06-22]. Dostupné online. (po francúzsky)
↑Pochoutková mapa: Podívejte se, odkud pocházejí nejznámější francouzské sýry [online]. [Cit. 2019-06-24]. Dostupné online. (po česky)
↑Michelin hvězdy: Jak funguje nejznámější gastro hodnocení a kdo jsou vítězové 2018? [online]. 2018-03-26, [cit. 2019-06-24]. Dostupné online. Archivované 2019-06-24 z originálu. (po česky)
↑Coco Chanel: dáma s perlami, jejíž arogance byla legendární. 2019-03-09, [cit. 2019-06-26]. (po česky)
↑Christian Dior: muž, který navrátil Paříži zašlou slávu. 2019-03-16, [cit. 2019-06-26]. (po česky)
↑Zesnulý návrhář Givenchy byl symbolem pařížské elegance [online]. BORGIS, [cit. 2019-06-26]. Dostupné online.
↑Yves Saint Laurent: křehký muž, na kterém se podepsala služba v armádě. 2019-01-05, [cit. 2019-06-26]. (po česky)
↑Louis Vuitton: Kam sahá módní historie této legendy, a které tváře nás donutily si jednu z ikonických kabelek zakoupit? [online]. parizskaulice.cz, 2016-04-19, [cit. 2019-06-26]. Dostupné online. (po česky)
↑Rozhodnuto: letní olympiáda 2024 bude v Paříži, ta další v Los Angeles [online]. MAFRA, 2017-09-13, [cit. 2019-12-12]. Dostupné online.
↑Pierre de Coubertin: Muž, který vzkřísil moderní olympiády [online]. Economia, 2012-12-30, [cit. 2019-12-12]. Dostupné online. (po česky)
↑French Results and Medals in the Olympic Games [online]. [Cit. 2019-12-12]. Dostupné online.
↑Martin Fourcade, French medal machine [online]. 2019-02-28, [cit. 2019-12-12]. Dostupné online. (po anglicky)
↑Karabatic named Player of the Year 2016 [online]. [Cit. 2019-12-12]. Dostupné online. Archivované 2019-12-12 z originálu.
↑European Handball Federation - Allison Pineau, the French handball genius / Article [online]. [Cit. 2019-12-12]. Dostupné online. (po anglicky)
↑Voting of the IHF users: Omeyer world’s best goalkeeper [online]. [Cit. 2019-06-24]. Dostupné online. (po anglicky)
↑Francouzi slaví premiérový titul mistrů Evropy, ve finále si poradili s Litvou [online]. 2013-09-22, [cit. 2019-12-12]. Dostupné online. (po česky)
↑ KUBANOVIČ, Zlatko: Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924). Bratislava : Don Bosco, 2019. ISBN ISBN 978-80-8074-436-6. S. 290 - 291.
ДостопримечательностьГробницы императоров династии Мин 40°15′12″ с. ш. 116°13′03″ в. д.HGЯO Страна Китай Местоположение Shisanling[d] Медиафайлы на Викискладе Всемирное наследие ЮНЕСКО, объект № 1004рус. • англ. • фр. Квадратный павильон с черепаховой стелой у входа...
Este artículo o sección necesita referencias que aparezcan en una publicación acreditada.Este aviso fue puesto el 21 de mayo de 2018. Avenida Gaona Buenos Aires, Argentina Vista nocturna hacia el oeste en Floresta Trazo en de la Ciudad de Buenos AiresDatos de la rutaNombre anterior Camino a Monte Castro Camino de GaonaTipo AvenidaNumeración 1 101 al 5 200Titular Gobierno de la Ciudad de Buenos AiresOtros datosAvenidas que corta San Martín, Donato Álvarez, Boyacá, Nazca,...
Artikel ini sebatang kara, artinya tidak ada artikel lain yang memiliki pranala balik ke halaman ini.Bantulah menambah pranala ke artikel ini dari artikel yang berhubungan atau coba peralatan pencari pranala.Tag ini diberikan pada Oktober 2022. Kota Gravenhurst, Ontario Gravenhurst adalah sebuah kota di Wilayah Muskoka di Ontario, Kanada. Kota ini Terletak sekitar 15 kilometer (9,3 mi) jaraknya dari sebelah selatan Bracebridge, Ontario. Walikota Paul Kelly menjabat Hingga 7 Juli...
2020 single by Gorillaz featuring Robert Smith For the album, see Song Machine, Season One: Strange Timez. Strange TimezSingle by Gorillaz featuring Robert Smithfrom the album Song Machine, Season One: Strange Timez Released9 September 2020 (2020-09-09)Recorded2020StudioDamon Albarn's home studio, Devon, EnglandGenre Electropop[1] post-punk[1] synth-pop[2] dark wave[3] Length3:47LabelParlophoneWarnerSongwriter(s)Damon AlbarnRemi Kabaka Jr.Robert ...
Persimpangan Jalan Tanjung Duren Raya pada tahun 2010. Jalan Tanjung Duren Raya adalah salah satu jalan di Jakarta. Jalan ini menghubungkan kawasan Grogol di timur dan Tanjung Duren, Kemanggisan, dan Kebon Jeruk di barat. Jalan ini melintang sepanjang 1,9 kilometer dari persimpangan Podomoro City sampai persimpangan Jalan Budi Raya. Jalan ini melintasi dua kelurahan, yaitu: Tanjung Duren Selatan, Grogol Petamburan, Jakarta Barat Tanjung Duren Utara, Grogol Petamburan, Jakarta Barat Di jalan m...
CubeBug-2 Typ: Technologieerprobung Land: Argentinien Argentinien Betreiber: INVAP COSPAR-ID: 2013-066AA[1] Missionsdaten Masse: 2 kg Größe: 10 cm × 10 cm × 20 cm Start: 21. November 2013 Startplatz: Kosmodrom Jasny Trägerrakete: Dnepr Status: im Orbit Bahndaten[2] Umlaufzeit: 97,6 min Bahnneigung: 97.6° Apogäumshöhe: 700 km Perigäumshöhe: 585 km CubeBug-2 (auch LUSAT-OSCAR 74 oder Manolito) ist ein argentinischer Amateurfunk- und ehemaliger Technolo...
Другий дивізіон Футбольної ліги (англ. Football League Second Division) — другий за рівнем дивізіон англійської Футбольної ліги до утворення Прем'єр-ліги 1992 року. З сезону 1992-93 до сезону 2003-04 сезону Другий дивізіон був другим дивізіоном Футбольної ліги Англії, і третім за рівнем диві...
Halaman pertama teks Panchatantra tertua dalam bahasa Sanskerta[1] Halaman manuskrip Pancatantra abad ke-18 di Braj (The Talkative Turtle, Penyu yang Banyak Bicara) Sebuah cerita Pañcatantra dalam bentuk relief dari Candi Mendut, Jawa Tengah. Pañcatantra adalah sebuah karya sastra dunia yang berasal dari Kashmir, India dan ditulis pada abad-abad pertama Masehi. Pengantar Pañcatantra ini mengisahkan seorang brahmana bernama Wisnusarma yang mengajari tiga pangeran dungu putra prabu A...
Canadian short line railway This article includes a list of general references, but it lacks sufficient corresponding inline citations. Please help to improve this article by introducing more precise citations. (March 2011) (Learn how and when to remove this template message) New Brunswick Southern RailwayAn ex-New Brunswick Southern Railway locomotive now owned by the Central New England Railroad, still wearing NB Southern paintOverviewHeadquartersSaint John, NBReporting markNBSRLocaleNew Br...
Indo-Aryan ethnic group native to western India Maratha redirects here. For other uses, see Maratha (disambiguation). Maharashtrian people redirects here. For other uses, see Maharashtrian. Marathi peopleमराठी लोकTotal populationc. 83 million[1]Regions with significant populations India82,801,140 (2011)[2] United States127,630[3] Israel60,000 (Bene Israel)[4] Australia13,055[5] Canada9,755[6] P...
هذا التصنيف مخصص لجمع مقالات البذور المتعلقة بصفحة موضوع عن منتخب كرة قدم وطني أردني. بإمكانك المساعدة في توسيع هذه المقالات وتطويرها. لإضافة مقالة إلى هذا التصنيف، استخدم {{بذرة منتخب كرة قدم وطني أردني}} بدلاً من {{بذرة}}. هذا التصنيف لا يظهر في صفحات أعضائه؛ حيث إنه مخصص لص...
Graphically emphasised text within an article In this example, a pull quote is centered between two columns. The text has been pulled from the bottom of the first column. In graphic design, a pull quote (also known as a lift-out pull quote) is a key phrase, quotation, or excerpt that has been pulled from an article and used as a page layout graphic element, serving to entice readers into the article or to highlight a key topic. It is typically placed in a larger or distinctive typeface and on...
Ulric L. CrockerLahir(1843-09-05)5 September 1843OhioMeninggal2 Februari 1913(1913-02-02) (umur 69)IllinoisTempat pemakamanMedora Cemetery, Medora, IllinoisPengabdianAmerika SerikatDinas/cabangAngkatan Darat Amerika SerikatUnion ArmyPangkatPrivatKesatuan 6th Michigan Volunteer Cavalry RegimentPerang/pertempuranPerang Saudara Amerika • Pertempuran Cedar CreekPenghargaanMedal of Honor Ulric Lyona Crocker (5 September 1843 – 2 Februari 1913) adalah seorang perwira Uni...
Tempestade tropical Arlene Tempestade tropical (SSHWS/NWS) Mapa meteorológico mostrando a tempestade tropical Arlene na costa da Luisiana em 30 de maio Formação 28 de maio 1959 Dissipação 31 de maio de 1959 Ventos mais fortes sustentado 1 min.: 100 km/h (65 mph) Pressão mais baixa 993 mbar (hPa); 29.32 inHg Fatalidades 1 indireto Danos $ 500.000 Inflação 1959 Áreas afectadas Luisiana, Texas, Mississippi, Alabama, Geórgia, e Carolina do Sul Parte da Temporada de furacões no ocea...
This article has multiple issues. Please help improve it or discuss these issues on the talk page. (Learn how and when to remove these template messages) This article describes a work or element of fiction in a primarily in-universe style. Please help rewrite it to explain the fiction more clearly and provide non-fictional perspective. (April 2020) (Learn how and when to remove this template message) This article relies excessively on references to primary sources. Please improve this article...
This article includes a list of general references, but it lacks sufficient corresponding inline citations. Please help to improve this article by introducing more precise citations. (July 2023) (Learn how and when to remove this template message) Takeover RecordsFounded1997 (1997)FounderBen HarperGenreAlternative rockPunk rockPop punkPost-hardcoreCountry of originU.S.LocationLong Beach, California Takeover Records is a punk rock record label based in Long Beach, California, United State...
2006 studio album by SurvivorReachStudio album by SurvivorReleasedApril 25, 2006StudioTrack Record (North Hollywood)CRC (Chicago)GenreRockLength53:58LabelFrontiersProducerFrankie SullivanSurvivor chronology Too Hot to Sleep(1988) Reach(2006) Reach is the eighth studio album by rock band Survivor, released under Frontiers Records on 25 April 2006.[1] This is the band's first album in 18 years.[2] Some of the material originates from a period from 1993 to 1996 when the b...
American guitarist Chris SteinStein at SXSW in 2014Background informationBirth nameChristopher SteinBorn (1950-01-05) January 5, 1950 (age 74)Brooklyn, New York, USGenresNew wavepop rockpunk rockOccupation(s)MusicianInstrument(s)GuitarYears active1973–presentMember ofBlondieSpouse(s) Barbara Sicuranza (m. 1999)Musical artist Christopher Stein (born January 5, 1950) is an American musician known as the co-founder and guitarist of the new wave band Blondie....
.jpg)
.jpg)
.jpg)
.jpg)
.jpg)
.jpg)
_at_start%27_(44077636001).jpg)
_-_Handball_player_of_France_(1).jpg)
