Tento, už vtedy veľkoryso pojatý rano barokový areál, bol ďalej upravovaný, modernizovaný a rozširovaný – cez vrcholný barok až po klasicizmus – a nepotreboval žiadne väčšie úpravy po väčšinu 18. a 19. storočia až do začiatku 20. storočia.
Do rozdelenia univerzity na českú a nemeckú v roku 1882 v ňom sídlili Filozofická a Teologická fakulta Karlo-Ferdinandovej univerzity, na ktorej sa vyučovalo predovšetkým, ak nie výlučne, nemecky. Po rozdelení tu zostala len česká časť a od roku 1930 potom len rozšírená univerzitná knižnica.
Klementinum je sídlo dnešnej Národnej knižnice – ako sa opäť od roku 1990 menuje (predtým od 1935 Národná a univerzitná knižnica, od 1939 Zemská a univerzitná knižnica, od 1958 časť Štátnej knižnice ČSR) – pod týmto menom (Bibliotheca nationalis) založenej v roku 1781Karlom Rafaelom Ungarom a, vrátane technickej knižnice, stavebne rozšírené v rokoch 1924–1931 architektom Ladislavem Machoňom za spolupráce sochára Otta Gutfreunda.
Pohľad z astronomickej veže Klementina na Staré Mesto
Vstup do Klementina z Křížovnického námestia v noci
Referencie
↑Barokní knihovní sál [online]. Národní knihovna České republiky, [cit. 2011-07-11]. Dostupné online. Archivované 2011-05-26 z originálu.
↑Všeobecná studovna [online]. Národní knihovna České republiky, [cit. 2011-07-11]. Dostupné online. Archivované 2010-10-09 z originálu.
↑Zrcadlová kaple [online]. Národní knihovna České republiky, [cit. 2011-07-11]. Dostupné online. Archivované 2010-10-09 z originálu.
↑Révové nádvoří [online]. Národní knihovna České republiky, [cit. 2011-07-11]. Dostupné online. Archivované 2010-10-09 z originálu.
↑ŠÍMA, Zidslav. Nebeský cestopis [online]. Český rozhlas Leonardo, 2011-05-28, [cit. 2011-07-11]. Kapitola Historie pražského Klementina. Čas 25:40 od začátku stopáže. Dostupné online. Archivované 2019-05-14 z originálu.