Mobilná meteorologická stanica USAF na leteckej základni v juhovýchodnej Ázii
Meteorologická stanica (skratka MS; hovorovo meteostanica) je zariadenie na stanovené meteorologické pozorovanie a meranie meteorologických prvkov podľa dohodnutých medzinárodných alebo vnútroštátnych postupov.[1]
Vybavenie konkrétnej stanice sa líši podľa jej účelu. Medzi obvykle používané meteorologické prístroje patrí ortuťový alebo liehový teplomer, ortuťový barometer (obe zvyčajne uložené v meteorologickej búdke), anemometer, vlasový vlhkomer, zrážkomer, heliograf a pod. V súčasnosti sa v závislosti od požiadaviek regiónu a zmien v klíme montujú senzory na meranie UV žiarenia, slnečnej intenzity a radiácie, oblačnej intenzity, viditeľnosti (kvôli hmle, smogu, inverzii), chemické a dymové detektory, seizmické a iné.
Meteorologická stanica musí byť umiestnená vo vhodnom prostredí a mnoho parametrov sa sníma elektronicky. Moderné prístroje umožňujú okamžité odosielanie nameraných dát do centrály, namiesto nutnosti odčítania nameraných dát fyzickou prítomnosťou meteorológa.
Meteostanica, používaná v domácnosti
Okrem meteorologických staníc používaných meteorológmi sa meteorologickou stanicou nazýva i zariadenie merajúce rôzne meteorologické javy, určené pre širokú verejnosť. Zariadenie má zvyčajne vonkajší senzor na meranie teploty a vlhkosti vzduchu, drahšie zariadenia obsahujú aj zrážkomer a anemometer.
Typológia
Stanice môžeme rozdeliť na dva základné druhy:
stacionárna (meteorologická búdka, budova, zariadenie na stožiaroch, výškových budovách a pod.)
mobilná (meteorologická loď, lietadlo, satelit, balón, bója, prenosné zariadenia armády a pod.)
Členenie podľa účelu (československé delenie z roku 1982):[2]
synoptická – získavanie údajov na predpoveď počasia,
klimatologická – získavanie údajov pre výskum i praktické využitie, môže byť:
základná – z meteorologického hľadiska reprezentatívna stanica, je vybavená registračnými prístrojmi,
doplnková – svojimi údajmi dopĺňajú sieť základných staníc,
zrážkomerná – sledujú atmosférické zrážky, výšku a vodnú hodnotu snehovej pokrývky,
↑Členenie a definície podľa: Havralant, Miroslav; Buzek, Ladislav; Wahla, Arnošt; Vencálek, Jaroslav (1982), „stanice meteorologická“, Geografický terminologický slovník, Ostrava: Pedagogická fakulta v Ostravě, str. 213-214, OCLC749409082
↑Bochníček, Oliver; Galo, Dalibor; Kveták, Štefan (2009), Ročenka poveternostných pozorovaní meteorologických staníc na území SR v roku 2008, Bratislava: Slovenský hydrometeorologický ústav, str. 12-14
