PROFILBARU.COM

	Kasprov vrch
	Kasprowy Wierch
	vrch
	Kasprov vrch
Štáty	Slovensko, Poľsko
Regióny	Prešovský kraj, Malopoľské vojvodstvo
Okresy	Poprad, Powiat tatrzański
Obce	Vysoké Tatry, Zakopané
Časť	Červené vrchy
Pohorie	Tatry
Podcelok	Západné Tatry
Povodia	Dunajec, Váh
Nadmorská výška	1 986,7 m n. m. ;
Relatívna výška	37 m ;
Súradnice	49°13′56″S 19°58′54″V / 49,2321°S 19,9817°V
Orogenéza/vrásnenie	alpínske vrásnenie
Najľahší výstup	lanovkou zo Zakopaného
Prvovýstup	Klemens Bachleda, Karol Potkański
- dátum	1890
	Poloha v rámci Slovenska
	Poloha v rámci Tatier
	Wikimedia Commons: Kasprowy Wierch
	Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
	Freemap Slovakia: mapa
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 49°13′56″S 19°58′54″V / 49,2321°S 19,9817°V

Kasprov vrch^[1] (1 986,7 m n. m.^[2]; poľ. Kasprowy Wierch) je uzlový vrch v hlavnom hrebeni Západných Tatier na slovensko-poľskej hranici. Leží v závere Tichej doliny nad Podbanským, približne 28 km severozápadne od Popradu.^[3] Vrchol je vďaka lanovke ľahko dostupný a patrí tak k najnavštevovanejším v Tatrách. V budove lanovky v nadmorskej výške 1 959 m n. m. sa nachádza okrem meteorologickej stanice aj bar a reštaurácia.

Názov

Názov vrchu pochádza podľa povesti od mena majiteľa lokality, gorala Kaspera.

Poloha

Nachádza sa v strednej časti Tatier, na východnom okraji podcelku Západné Tatry a v ich časti Červené vrchy.^[4] Leží na slovensko-poľskej hranici, na pomedzí Prešovského kraja a Malopoľského vojvodstva. Južná časť hrebeňa patrí do okresu Poprad a katastra mesta Vysoké Tatry^[1], severné svahy patria do Powiatu tatrzańského a katastra mesta Zakopané^[5]. Najbližšími sídlami na slovenskom území sú južne situované Podbanské a Štrbské Pleso, východným smerom aj Tatranská Javorina, severne je na poľskom území mesto Zakopané.^[6]^[2] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku v slovenskej i poľskej časti pohoria a južná časť je súčasťou národnej prírodnej rezervácie Tichá dolina.^[3]

Opis

Vďaka stavbám a lanovke na vrchole nápadný Kasprov vrch leží v hlavnom hrebeni Západných Tatier, medzi vrchmi Beskyd (2 012 m n. m.) a Goričková (1 912 m n. m.). Na sever a severovýchod vybiehajú z masívu dve rázsochy, oddelené dolinou Sucha Kasprowa. Severozápadne leží Dolina Goryczkowa, východne Dolina Gąsienicowa a južne Tichá dolina. Z poľskej, severne orientovanej časti vodu odvádza potok Bystra a Sucha woda do Dunajca, južnú časť hrebeňa odvodňuje Tichý potok do Váhu.^[3]

Západne sa nachádza Giewont (1 895 m n. m.), Kondratova kopa (2 005 m n. m.), Suchá kopa (1 893 m n. m.), Goričková (1 912 m n. m.), Kresanica (2 122 m n. m.) a Poľská Tomanová (1 977 m n. m.), južne Magura (1 902 m n. m.), Veľká kopa (2 052 m n. m.), Kriváň (2 495 m n. m.), Zadná Garajova kopa (1 949 m n. m.), Tichý vrch (1 979 m n. m.) a Valentková (2 156 m n. m.), východne Svinica (2 301 m n. m.), Beskyd (2 012 m n. m.), Kozí vrch (2 291 m n. m.), Wielki Woloszyn (2 154 m n. m.), Wielka Koszysta (2 193 m n. m.) a Žólta Turnia (2 087 m n. m.) a severne Kopa Magury (1 704 m n. m.), Sucha Czuba (1 696 m n. m.) a Krokiew (1 387 m n. m.).^[2] Na vrchol vedie niekoľko značených turistických chodníkov.^[3] V oblasti vrcholu sa nachádzajú botanicky významné lokality s endemickými rastlinami.

Podnebie

Kasprov vrch má studené podnebie. V rokoch 2000-2013 bola:

priemerná teplota: približne 0°C
maximálna teplota: +22,2°C (21/08/2000, 20/07/2007, 20/08/2012)
minimálna teplota: -26,9°C (13/12/2001)
zrážky: približne 1700 mm
maximálna snehová pokrývka: 335 cm (21/03/2009)
najchladnejší mesiac: február
najteplejší mesiac: júl, august^[7]

Výhľady

Turisticky voľne prístupný vrchol^[6] umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú mnohé vrcholy a okolité doliny Západných a Vysokých Tatier, no pri vhodných podmienkach je vidieť aj časť Nízkych Tatier a Oravských Beskýd.^[8]

Prístup

lanovkou zo Zakopaného
po červeno značenej hrebeňovke:
- od západu z Kondratovej kopy cez Goričkovú
- od juhovýchodu zo Svinice cez Beskyd a Suché sedlo
po zelenej značke z osady Kuźnice v južnej časti Zakopaného
po žltej značke cez Suché sedlo:
- od juhozápadu z Podbanského cez Tichú dolinu
- od severovýchodu z lokality Murowaniec^[3]

Referencie

↑ ^a ^b In: Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v archíve.
↑ ^a ^b ^c TM 112 Západné Tatry – Roháče (10. vydanie, 2024) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-04-15]. Dostupné online.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-04-15]. Dostupné online.
↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-04-15]. Dostupné online.
↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-04-15]. Dostupné online.
↑ ^a ^b Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-04-15]. Dostupné online.
↑ [https://web.archive.org/web/20141217170904/http://kamiltatry.wordpress.com/o-tatrach/klimat/ Archivované 2014-12-17 na Wayback Machine Klíma Tatier [prístup 13/07/2013]]
↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-04-15]. Dostupné online.