Svätý Hieronym alebo Hieroným, pôvodne Sophronius Eusebius Hieronymus[1] (cca 347, Stridon, Slovinsko / Chorvátsko – 30. september 420, pri Betleheme[1][2]) bol mních, kňaz, kresťanský teológ, spisovateľ, exegéta, latinský cirkevný otec a askéta.[1][3] Ako prvý preložil Bibliu do latinčiny. Tento preklad známy ako Vulgáta sa dodnes v rímskokatolíckej cirkvi považuje za veľmi kvalitný.
Po cestovaní v Galii, Antiochii či na východe a uvoľnenom nemravnom živote sa Hieronym dal na pokánie a nechal sa pokrstiť a neskôr proti svojej vôli vysvätiť za kňaza. Mal hlboké znalosti aramejčiny, gréčtiny a hebrejčiny. Pôsobil ako štátny sekretár pápeža Damaza I. Po jeho smrti sa utiahol do Betlehema, kde založil viaceré kláštory a hospic. Okrem prekladania Biblie sa doživotne venoval aj prekladom diel predošlých učencov a cirkevných otcov. Zachovali sa jeho početné homílie, polemiky a životopisy svätých. Hodnotné sú jeho komentáre k jednotlivým biblickým knihám.
Hieronym sa spolu s Augustínom, Ambrózom a Gregorom Veľkým radí medzi najväčších západných (latinských) cirkevných otcov. Pápež Bonifác VIII. ho v roku 1295 uznal za učiteľa cirkvi. Aj keď nebol nikdy kanonizovaný, je považovaný za svätého. Cirkevný sviatok má na Slovensku 30. septembra. Počas celého stredoveku a raného novoveku bol hojne zobrazovaný v umení, najčastejšie s knihami v študovni.
V slovenčine a češtine sa používa dnes meno Jarolím (30. september), ktoré je odvodené z Hieronymus.
V češtine sa volá Jeroným, v angličtine Jerome, vo francúzštine Jérôme, v holandčine Jeronym/Jeroen, v španielčine Jerónimo, v taliančine Geronimo / Girolamo [vyslov: Dž..], v nemčine a v starovekom Ríme Hieronymus.
Sophronius Eusebius Hieronymus sa narodil pravdepodobne v roku 347 (prípadne medzi rokmi 340 až 345[4]) v Stridone, ktoré pravdepodobne ležalo na hranici Dalmácie a Panónie (dnes Slovinsko alebo Chorvátsko).[2][5] (Niektoré zdroje ho stotožňujú s dnešným mestom Strigov[4] alebo ho určujú blízko Ľubľany.[6]) Pochádzal z majetnej a nábožnej rodiny.[4] Keďže Hieroným bol veľmi nadaný, jeho otec ho podporoval vo vzdelávaní sa.[4] Hieronym bol však často neposedný, takže ho museli mnohokrát nútiť do učenia.[4][7]
Zhruba od roku 358 študoval v Ríme, pričom jeho učiteľmi boli aj prísny Aelius Donatus a Viktorinus.[4][8] Vďaka nim získal Hieronym hlboké znalosti gréckeho a latinského jazyka,[4] ako aj gramatiky, rétoriky a filozofie.[1] V kombinácii s jeho talentom sa z Hieronyma stal dobrý rečník.[4] Hieronym však postupne pod vplyvom Donata opustil svoje náboženské princípy. Spyšnel, stal sa ľahkomyseľným a vyhľadával svetské radovánky.[4] Postupne si však uvedomil, že musí zmeniť svoj život. Po dobe pokánia ho v roku 366 pokrstil pápež Libérius.[1][6] Nasledujúci rok sa vydal do nemeckého Trevíra.[1][9] Opustil hlavné mesto a presunul sa za priateľom Rufinom do Aquilei (pri Benátkach).[4] Spriatelil sa s klerikmi, ktorý nasledovali biskupa Chromácia.[10][11] Následne sa v roku 370 pripojil k Zboru blažených, skupine asketických mníchov.[9] Po roku však na otcovu žiadosť tento kláštor opustil, aby dohovoril svojej sestre, ktorá vystúpila z kláštora.[4]
Od roku 373 Hieronym uskutočnil viaceré cesty na Východ, kde vyhľadával rôzne (aj nekresťanské) mníšske spoločenstvá.[6][9] Od roku 374 pobudol nejaký čas aj u biskupa Apolinára v Antiochii, ktorého prednášky často počúval.[1][3][8] Tam sa údajne na základe vnuknutia vo sne úplne zriekol štúdií pohanskej literatúry a rozhodol sa vzdelávať výhradne Bibliou a dokumentmi cirkevných otcov.[4] Z Antiochie sa s tromi spolubratmi utiahol na púšť Chalcis, aby pokračoval vo vzdelávaní sa vo Svätom písme a pokání.[1][5][6] Prísny asketický život vydržal počas štyroch rokov len Hieronym; dvaja spolubratia umreli na púšti a posledný sa vrátil domov.[4][8] V tomto období sa vzdelával v hebrejčine, pričom mu pomáhal konvertovaný Žid.[1][3][5] Popri tom porovnával rôzne opisy Biblie a opravoval nájdené chyby a nezrovnalosti.[4]
Uvádza sa, že Hieronym mal temperamentnú až výbušnú povahu.[9] Často bol lenivý.[9] Proti tomuto hlavnému hriechu bojoval pracovitosťou, pretože, ako uvádza vo svojich spisoch, „ak sme zaneprázdnení konaním dobra, sme menej prístupní na zlé pokušenia.“[9] Mnohí ľudia ho považovali za nepriateľského kvôli jeho agresívnemu sarkazmu, ktorý často prechádzal až do urážania.[8]
Aj keď sa Hieronym vzpieral a nepokladal za hodného, antiochijský biskup Paulín ho v roku 379 (niektoré zdroje uvádzajú 378[1]) vysvätil za kňaza.[4][5] Po vysvätení sa Hieronym snažil nevykonávať kňazskú službu, lebo ju nepovažoval za kompatibilnú s jeho povolaním.[5][8]
V nasledujúcom roku 380 (alebo 381[11]) odišiel do Konštantinopolu, kde sa spoznal so svätým Gregorom Naziánskym.[1][5] Práve on pomohol Hieronymovi hlbšie sa ponoriť do chápania biblických textov a ich výkladu.[4] V tomto meste strávil dva roky.[3] Spoznal sa aj s ďalším významným gréckym teológom Gregorom Nysským.[3]
Keď v roku 382 pápež Damazus I. usporiadal synodu v Ríme, pozval na neho aj Hieronyma, ktorý sa už predtým stal známym pre svoju učenosť a početné preklady Origenesa a Eusebia.[1][3] Pápež ho vymenoval za svojho sekretára a dal mu za úlohu zrevidovať starý latinský preklad Biblie, tzv. Italu.[1][4] Hieronym sa podujal na tento projekt. Do pápežovej smrti (384) sa mu podarilo zrevidovať evanjeliá a žaltár.[10][8]
Počas tohto obdobia sa na neho obracalo veľa ľudí s rôznymi nábožensko-teologickými otázkami.[4] Hieronym kritizoval vtedajšie uvoľnené pomery, za čo si od mnohých politikov a svetských osobností vynútil hnev.[4] Nikto však na neho nevztiahol ruku, keďže bol pod pápežovou ochranou.[4]
Keď Damazus I. umrel, Hieronym bol takmer zvolený za nového pápeža. Prekazili to však intrigy tých, ktorí s ním nesúhlasili.[1] Odišiel preto z Ríma do Svätej zeme spolu so sv. Paulou a sv. Eustóchiou a ďalšími ženami, ktoré ho od jeho pobytu v Ríme nasledovali.[5][6][8] Hieronym spolu so ženami precestoval aj územia dnešnej Sýrie, Palestíny a Egypta, pričom vyhľadával svätých pustovníkov.[4] V roku 385 (alebo 386[6]) sa usadil v Betleheme,[9] kde potom založil tri ženské a jeden mužský kláštor.[12] Výstavbu financovali z Paulinho dedičstva.[5][12] Taktiež otvorili aj hospic a Hieronym zadarmo učil grécky a latinský jazyk miestne deti.[5]
Popri starostlivosti o pútnikov sa dlhodobo a systematicky venoval prekladu a výkladu Svätého písma.[4] Využil svoje hlboké znalosti a medzi rokmi 393 až 406 priamo z hebrejčiny a aramejčiny preložil do vtedajšej formy latinčiny celý Starý zákon okrem žalmov.[1] Tento preklad spolu s jeho korektúrou Nového zákona podľa gréckej pôvodiny (tzv. Septuaginty[3]) sa dnes označujú ako Vulgáta.[1] (Názov znamená „všeobecne rozšírený“, keďže Hieronym preložil Bibliu do hovorovej latinčiny, čím ho chcel sprístupniť všetkým.[10]) Pri biblickom preklade preferoval podľa možnosti doslovné preklady (slovo za slovom), pričom sa snažil aj dodržiavať pôvodné poradie slov, keďže išlo o texty vnuknuté Duchom Svätým.[3] (Pri nebiblických textoch preferoval voľnejší preklad zameraný hlavne na zmysel textu.[3])
Hieronymov preklad bol jeho súčasníkmi často kritizovaný, pretože vychádzal z hebrejskej pôvodiny (teda tzv. židovskej Biblie).[3] Vyčítali mu, že bezbožne zasahuje do textu, ktorý je považovaný za vnuknutý.[3] Sťažovali sa aj na horšie čítanie jeho prekladu, pretože to, čo v porovnaní so Septuagintou dopĺňal, označoval hviezdičkami, a to, čo bolo v Septuaginte nadbytočné oproti hebrejskému základu, označoval krížikom.[3] Obviňovali ho aj z falšovania a nedostatočnej pokory a úcty k prvotným prekladateľom Septuaginty.[10] Hieronym kritikom odkázal, že legendistický pôvod Septuaginty je vymyslený, uznával ju však ako vnuknutý text.[3]
Vulgáta bola vyhlásená za oficiálny latinský text Svätého písma počas tridentského koncilu[9] a je považovaná za Hieronymovo najdôležitejšie dielo.[1] Aj keď v minulosti niektorí prekladatelia kritizovali úroveň jeho prekladu, v súčasnosti sa na základe výskumu hebrejčiny a aramejčiny cení jeho dielo omnoho viac.[10]
V tomto čase Hieronym napísal aj svoje slávne diela – zachovalo sa 117 Hieronymových listov,[1][9] z toho 19 určených jeho súčasníkovi sv. Augustínovi. Jeho spis De viris illustribus (O slávnych mužoch) z roku 392 je zas prvým prehľadom dejín kresťanskej literatúry.[9] Obsahuje 135 životopisov cirkevných spisovateľov (od apoštola Pavla až po životopis samotného Hieronyma).[1] Zachovalo sa aj 96 homílií, ktoré väčšinou pojednávajú o žalmoch alebo úryvkoch z evanjelií.[1]
Popri preklade Biblie vydával Hieronym aj svoje komentáre k jednotlivým biblickým knihám:[1][3]
Z Hieronymovej bohatej prekladateľskej činnosti sa mimo iné zachovali:[1][3]
Vo svojich apologetických spisoch bojoval Hieronym aj s vtedajšími bludmi a herézami.[1][4] V rámci polemických spisov sa zameriaval na obhajobu rehoľného spôsobu života.[1][11]
Medzi ďalšie Hieronymovej spisy okrem iných patria aj:[1][3][8]
Keď v roku 419 zaútočili na Betlehem diví barbari a pelagiáni, zničili aj Hieronymom založené kláštory.[4] Hieronym sa zachránil a hneď, ako to bolo možné, sa vrátil do Betlehema, aby obnovil kláštory a aby pokračoval vo svojich prácach.[4] Bol však už vo svojom pokročilom veku slabý, navyše aj strácal zrak.[4] (Preto údajne posledné spisy diktoval.[4]) Hieronym skonal 30. septembra 420 neďaleko Betlehemu.[2][11][13] Po úmrtí bol pochovaný do krypty zničeného kláštora,[4] blízko k hrobom sv. Pauly Rímskej a jej dcéry sv. Eustochium.[8]
Hieronymova svätosť sa odvádza na základe tradície, nebol nikdy oficiálne kanonizovaný. Titul Učiteľ cirkvi mu 3. marca 1295 udelil pápež Bonifác VIII.[2][14][15] Práve v 13. storočí boli jeho pozostatky presunuté z Betlehema do Ríma a sú uložené v Bazilike Panny Márie Snežnej.[4][7][8]
V Ríme tiež stojí kostol sv. Hieronyma, ktorý má aktuálne (2023) v správe španielsky kardinál Miguel Ángel Ayuso Guixot.[16] V tomto chráme sa pravidelne schádzajú Slováci žijúci v Ríme.[16]
Na Hieronymovu počesť a pri príležitosti 1600. výročia úmrtia tohto svätca slávila Katolícka cirkev od 1. decembra 2019 (1. adventnej nedele) do 30. septembra 2020 Rok Božieho slova.[10][11] V deň Hieronymovej smrti vydal pápež František list Scripturae Sacrae affectus (Láska k Svätému Písmu).[13]
Rímske martyrológium uvádza jeho sviatok na 30. september.[8][17]
Pravoslávna cirkev si uctieva Hieronyma ako prepodobného.
Svätý Hieronym býva zobrazovaný s levom, lebkou, písacím stolom, knihami či spismi.[4] Sú známe aj zobrazenia v púšti a na kolenách, pričom často drží kríž alebo kameň.[1] Ďalším atribútom je kardinálsky odev, aj keď Hieronym nebol nikdy vymenovaný do tejto hodnosti, keďže v jeho dobe ešte neexistovala.[1][8] Umelci ho tak zobrazovali z veľkej cirkevnej úcty.
Jedným z najstarších vyobrazení sv. Hieronyma je ilustrácia v Biblii Karola Holého z 9. storočia.[8]
Je patrónom študentov, vedcov, teológov, teologických fakúlt.[4] Je považovaný aj za orodovníka pri ochoreniach očí a patróna prekladateľov.[4][7][18]
Na Slovensku sa nenachádza sakrálna stavba zasvätená sv. Hieronymovi.