Obec leží na juhozápadných svahoch Nízkych Beskýd v doline Šarišského potoka, ktorý sa volá Trstianka. Povrch odlesneného chotára je mierne zvlnený až mierne členitý. Nadmorská výška je v strede obce 400 m, v chotári 300 – 640 m. Najvyšší vrch nad obcou sa volá Haľagoš a má 642 m. Obec zo severu lemujú väčšinou zmiešané lesy.
Obec je vzdialená 15 km od krajského mesta Prešov. Cez obec prechádza cesta 3. triedy č. 3456. Zo západu susedí s obcou Chmeľovec a z východu s obcou Proč. Južne sa dá prejsť po poľnej ceste aj do obce Čeľovce.
Používanie názvu tejto dediny v prídomku Mikuláša dokazuje nielen vlastníctvo majetku, ale najmä to, že Mikuláš býval v tunajšej kúrií. Z toho je zrejmé, že miestne sídlisko jestvovalo už pred rokom 1345. Zeman Mikuláš s bratmi Jakubom a Vavrincom v roku 1351 použili v predikáte názov dediny Chmeľovec a ďalej listina uvádza vtedajší názov Chmeľovca a Nadveja v stotožňujúcom spojení. Zo vzájomnej zemepisnej polohy oboch dedín a ich názvov vyplýva, že Nadvej vznikol na pôvodnom majetku Komloš a bol mladším sídliskom ako Komloš. Nadvejskí zemania nepochybne pochádzali z rozvetvených komlošskýchzemanov, pričom Nadvej vznikol ako zemianska osada, resp. dedina. Na popud zemanov ju vybudovali poddaní z Komloša v druhej polovici 13. alebo začiatkom 14. storočia.
14. – 19. storočie
V písomnostiach zo 14. – 16. stor. sa vyskytuje pravidelne pod maďarským názvom Nadfó zloženom zo slov: nád = trstina a fó = vyšný, horný. Názov vznikol opisom zemepisnej polohy majetku resp. sídliska ležiaceho v hornej časti údolia tunajšieho potoka. Nemožno pochybovať o tom, že maďarský názov Nadveja vytvorili miestni zemania. Z maďarského názvu vznikol fonetickou úpravou slovenský názov Nadvej.
V roku 1600 sídlisko tvorilo 5 kúrií miestnych zemanov. V rokoch 1715 – 1720 tu postupne hospodárilo 2 – 5 poddanské domácnosti. V roku 1787 tu žilo 62 obyvateľov v 7 domoch. Koncom 18. storočia o Nadveji napísal maďarský štatistik, geograf a učiteľ András Vályi toto: „NÁDFŐ. Nádfej. Slovneská dedina v Šarišskej župe, niekoľko pánov, jeho obyvatelia sú katolíci a iní, nachádza sa v susedstve Posfalvy a jeho vetva a medza sú stredne úrodné, lúka je dvakrát kosená, má aj les.”[5] Vlastníckymi rodmi boli Horváthovci, Dobyho a Puškovci. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, ale zaujímali sa aj o vzdelanie svojich detí. V záznamoch vysokých škôl v Košiciach figurujú mená Ladislava a Jozefa Krucsay, de Nádfó. [6]
V roku 1828 bolo 5 domov a 43 obyvateľov. Ďalší maďarský akademik Fényes Elek v roku 1851 o obec osídlenú slovákmi, v šarišskej župe, ktorá je filiálkou vo farnosti Pušovce. Jej obyvateľmi bolo 37 katolíkov a 3 evanjelici, pošta sa nachádzala v Prešove.
[7]
V roku 1864 vo svojej publikácií Viktor Horňanský uvádza, že v obci žilo 50 katolíkov, 25 evanjelikov a 10 izraelitov.[8]
Začiatok 20. storočia
Začiatkom 20. storočia mnoho obyvateľov odišlo za prácou a zárobkom do USA. V roku 1911 sa na východnom konci pri miestnom cintoríne obyvatelia obce postavili kaplnku zasvätenú sv. Jánovi Nepomuckému. Za jej staviteľa sa považuje Ondrej Kendra[9]. Kaplnka obyvateľom slúžila ako miesto modlitby. Najmä v lete sa v jej okolí ľudia schádzali na spoločné modlitby sv. ruženca, v zime tieto modlitby prebiehali v domoch samotných obyvateľov. Vnútri kaplnky sa nachádza socha patróna kaplnky. Raz ročne 16. máj, na sviatok sv. Jána Nepomuckého sa v nej slúžila svätá omša.[10]
Po získaní nezávislosti od Rakúsko-Uhorska v októbri1918 vyhlásení 1. československého štátu sa obec v roku 1919 stala súčasťou dvojtýždňovej bolševickej Slovenskej republiky rád, nazývanej aj ako Slovenská sovietska republika. Jej hlavným mestom bol od 16. júna do 7. júla1919Prešov. [11][12][13]
Po potlačení diktatúry proletariátu sa obec opäť pričlenila k ČSR. V medzivojnovom období potom obec patrila do okresu Giraltovce. V prvej veľkej vlne poslovenčovania názvov obcí došlo v roku 1928 k zmene názvu z Nadfej na Nadvej. Pri sčítaní obyvateľstva 1930 sa všetci obyvatelia priznali k slovenskej národnosti, hoci 2 zo 14 domov boli obývané rómskymi rodinami.
II. svetová vojna
Pri sčítaní obyvateľstva 1940 sa počet obyvateľov zvýšil na 117 obyvateľov. O 2 roky neskôr sa robil súpis židovského obyvateľstva v procese arizácie na Slovensku. V obci nežili žiadni židia a ani sa v nej nenachádzali arizátori, ktorí by kolaborovali na konfiškácií židovského majetku z okolitých dedín.[14] Počas druhej svetovej vojny na východnom fronte bojovali aj obyvatelia z obce z ročníkov narodenia 1920 – 1924 – Juraj Frimer[15], Ján Kendra, Ján Kovaľ[16], ktorý zomrel 2 roky po vojne.
Počas bombardovania obce Chmeľov prebehla evakuácia a miestny obyvatelia si prichýlili rodiny z tejto obce. Konkrétne šlo o rodinu Bačišinovú, ktorá bola prichýlená v dome Andreja Talpaša[17] a jeho maňzelky Márie, rod. Stankovičovej.[18][19] Samotná obec bola oslobodená spod fašistickej okupácie spolu s mestom Prešov a okolitými obcami 19. januára 1945červenou armádou. Oslobodenie prebiehalo bez boja. Ozbrojené jednotky nacistického NemeckaWehrmacht sa stiahli ešte deň pred príchodom osloboditeľskej armády. Prvé hliadky sovietskej armády prišli do Kapušian (pravdepodobne aj Šarišskej Trstenej, vtedajšieho Nadveja) V piatok 19. januára 1945 okolo 15-tej hodiny. Sovietske jednotky patrili k 320. gardovému pluku 4. ukrajinského frontu, vedené pplk. A.P. Fokin a major L.J. Rotin. Spolu s týmito jednotkami prišli aj príslušníci I. československého armádneho zboru. Vtedajší obyvatelia obce poskytli armáde potraviny a ošípané.[20][21][22]
Obdobie komunizmu
Po skončení vojny a zmene režimu vo februári 1948 došlo k veľkej zmene názvov obcí povereníkom vnútra Danielom Okálim. Na základe vyhlášky číslo A-311/16-II/3-1948 z 11. júna1948[23] sa poslovenčili úradné názvy 710 miest, obcí a osád na Slovensku. Obec Nadvej dostal terajší názov Šarišská Trstená.[24]
Vznik JRD a nasilná kolektivizácia
Nástupom komunistov sa v roku 1960 založilo Jednotné roľnícke družstvo (JRD). Obyvatelia obce mali kontingenty, ktoré družstvu museli odvádzať z vypestovanej úrody na vlastnom pozemku, ktoré ich rodiny a predkovia, ako samostatne hospodáriacim roľníci obrábali celé desaťročia.[25] Družstvo sa v jarných mesiacoch roku 1964 zlúčilo s družstvom v Pušovciach a Čelovciach. Zlučené družstvo nieslo nový názov Rozvoj. V jari 1968 sa k Rozvoju pričlenilo JRDProč. V roku 1985 v spoločnom družstve pracovalo 395 trvalo činných pracovníkov, z toho 220 žien. Predsedom JRD bol Ing. Jozef Jakša.
V roku 1964 bola postavená cez obce cesta v plnom úseku od Chmeľova do Kapušian. V roku 1978 boli ukončené práce na vybodovaní obecných rozhlasov v Šarišskej Trstenej a susednom Proči. Boli napojené z rozhlasovej aparatúry v obci Pušovce. Celkové výdavky činili 210 000 kčs a jeho prvé verejné vysielanie sa uskutočnilo pred Silvestrom. Zo zaujímavosti z korniky bol na Silvestra roku 1988 zaznamenaný prelet silný prelet včiel, čo je na dané obdobie neobvyklé a podobný úkaz nebol predtým evidovaný.
Výstavba kostola
Pohľad na Kostol Krista Kráľa, ktorý je symbolom obce.
Obyvatelia obce boli Kresťansky založené. A aj napriek prenasledovanie cirkví zo strany komunistov sa podarilo v 60-tych rokoch naplniť sen o vlastnom kostole, keďže dovtedy obyvatelia museli cestovať za bohoslužbami niekoľko kilometrov do susedných obcí a najmä farského kostola v Pušovciach. Zmena nastala najmä zásluhou Dubčekovej éry a prvého slovenského diplomata v službách svätej stolice, rodáka Msgr.ICDr.Štefana Fogaša a miestnych obyvateľov, ktorí sa podieľali na svojpomocnej stavbe rímskokatolíckeho kostola v Krista Kráľa. S výstavbou sa začalo koncom 60-tych rokov a kostol bol postavený v roku 1970.
Samotný diplomat mal komplikovaný vstup do rodnej krajiny, no v rokoch 1970, 1971 a 1972 využil diplomatický pas a prišiel na návštevu rodnej zeme. Posviacky nového kostola zasväteného Kristovi Kráľovi sa však nedožil.
28. marca1974 prišla správa z Paríža, že vo veku 49 rokov MonsignoreŠtefana Fogaša náhle zomrel. Po intervencii Vatikánu na veľvyslanectve ČSSR v Taliansku, bol udelený súhlas na prevoz telesných pozostatkov do rodnej vlasti, no z nejasných príčin to neskôr odvolalo a tak deň pred pohrebom bol nakoniec prevezený do Ríma, kde ho pochovali. Pól rol roka po jeho smrti bol nakoniec kostol posvätený.[26]
Po 33-troch rokoch, 12. decembra 2007 o 15:00 za prítomností vtedajšieho košického arcibiskupaMons.Alojza Tkáča boli jeho pozostatky prevezené a uložené pri vstupe na miestny cintorín.[27][28]
Po páde komunistického režimu
Po páde komunistického systému prešlo JRD do konkurzu a neskôr zaniklo. V roku 1990 bola založená komunita sestier Kongregácie
Božského Vykupiteľa. Dom, v ktorom bývala rodina Plančárová zmenil vlastníka a bývali v ňom rehoľné sestry. Tento dom mal aj kaplnku a posvätil biskup Alojz Tkáč. Sestričky Columbiera Fornadeľová, Viktória Delejová, Praxedys Papcunová a Beáta Brajerová v ňom bývali do roku 1995, kedy ho kúpila rodina z Giraltoviec. V roku 1994 sa v obci začal budovať nový obecný úrad a kultúrny dom. Hlavne kvôli financiám a zmenám v neodržaní projektu bol sprístupnený na miestne kultúrne udalosti a slávnosti od roku 2009. K jeho kompletnému dokončeniu došlo o päť rokov neskôr samozrejme aj vďaka štrukturálnym fondom z Európskej únie. Po roku 1990 bola obnovená miestna samospráva a prvým starostom obce sa stal František Centek. V roku 2000 bola obec plynofikovaná. 31. júla 2003 bol založený Mikroregión Haľagoš[29] a jej členmi boli obce Šarišská Trstená, Chmeľovec, Podhorany, Proč, Čelovce, Pušovce a Ovčia farma Proč s.r.o.[30] Od roku 2004 v tomto združení je firma MAZAD s.r.o.[31] a 2006 STOLÁRSTVO – Pavol Vojtek. Sídlo mikroregiónu je na obecnom úrade v Šarišskej Trstenej.
V decembri 2002 došlo k zmene starostu a na čelo obce sa dostal nominant strany SMER Jaroslav Fogaš. Do obce o rok neskôr zavítal aj vtedajší poslanec Národnej rady SR a predseda strany SMER - tretia cestaRobert Fico v rámci kampane súvisiacej s privatizáciou SPP.
Po stretnutí so starostom obce Šarišská Trstená sa poslanec Fico vyjadril: "Potvrdzuje sa to najhoršie, čo sme očakávali, že ľudia sú nútení vrátiť sa ku kúreniu tuhým palivom. Dochádza na Slovensku k návratu do 19. storočia."[32]
V roku 2008 sa potom starosta zapojil do akcie propagácie I. Piliera[33], ktorá slúžila ako antikampaň voči viacpilierovému financovaniu systému sociálneho poistenia, resp. konkrétne voči novovzniknutému II. Pilierudôchodkového systému.[34] Po vnútrostranickom stretnutí v Prešove sa starosta obce vyjadril pre média: "Pýtajú sa ma na to. Rozmýšľam, že urobíme verejné zhromaždenie, na ktorom by dostali aj tieto informácie."
Od 2010 – súčasnosť
Ďalšie projekty sa začali realizovať až po komunálnych voľbách v roku 2010. Hlavné zdroje financovania boli z Európskych fondov. Uskutočnila sa výstavba miestnej kanalizácie spolu s prvou etapou chodníkov, kedy sa postavilo vyše 200 metrov a tým sa spojil cintorín s centrom dediny.
V roku 2011 sa chodníka dočkala aj západná strana obce, ktorou ide hlavná cesta III/3456. V tomto prípade sa postavilo približne 150 metrov a spojil sa západný koniec obce s miestnou zastávkou autobusovej dopravy. V tom istom roku sa v južnej časti obce, v blízkosti obecného úradu začala budovať aj prvá bytová jednotka v obci. Tá bola dokončená v roku 2012 a spolu s ňou skolaudovali aj multifunkčné ihrisko. Starosta obce Jaroslav Fogaš to okomentoval pre lokálne média slovami: „Ide o šesť nájomných bytov, v auguste by sme chceli skolaudovať. Bol o ne záujem zo strany občanov,“[35]
Napriek tomuto vyjadreniu o záujme zo strany občanov, väčšina nájomných sociálnych bytov bola obsadená obyvateľmi z iných obcí s väzbami na vedenie obce. Spolu s druhou bytovkou dokončenou v roku 2014 to výrazne ovplyvnilo zvýšenie počtu obyvateľov medzi rokmi 2011 a 2016 o 20 percent. Výstavba bola financovaná z dotácii Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR z 20% podľa zákona č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní.[36] Zvyšná časť bola financovaná z vlastných zdrojov obce a teda úveru od Štátneho fondu rozvoja bývania.
Okrem spomínaného bola v roku 2014 realizovaná úprava zastávky SAD a v jej okolí bol zriadený obecný park. Veľkú časť z týchto projektov naviazaných na euróske fondy realizovali firmy MAZAD, s.r.o. zo susednej obce Chmeľovec podnikateľa Mariána Maňkoša[37] a firmy spojené s rodákom z obce Jozefom Plančárom GASMONTA s.r.o.[38] , resp. firmy PLANGAS-TRANS s.r.o.[39]. Úzky vzťah medzi vedením obce a frimou MAZAD, s.r.o. ilustruje aj predaj nákladného vozidla Tatra 148-S3 vo vlastníctve obce za sumu 2.000 EUR začiatkom roka 2014.[40]
Koncom roka 2017 obec nakúpila od spoločnosti ŠTÝL EU s.r.o.komunálnu techniku v hodnote 88.000,00 EUR a to Kĺbový nakladač, viacúčelovú lopatu, nesený sypač na soľ a piesok zo zásobníkom, mulčovaciu kosačku na výsuvnom ramene, snežný pluh, paletizačné vidly, podkopová lyžica, rotačná kefa na sneh, príves brzdený. Financovanie šlo v plnej výske z Programu rozvoja vidieka a mala služiť na uľahčenie prístupu marginalizovaných skupín. Túto techniku využíva obec na odpratávanie snehu v zime, či stavbu domov poslancov a blízkej rodiny vedenia obce v oblasti Šílky.[41]
Zo štátneho rozpočtu na opravu ciest obec dostala prostriedky z rozpočtovej rezervy vtedajšieho predsedu vlády Roberta Fica (SMER-SD) v roku 2017 a to vo výške 10.000,00 € EUR.[42][43] Ďalšiu dotáciu z rozpočtovej rezervy predsedu vlády Slovenskej republiky vo výške 15.000 € dostala obec posledné dni úradovania vtedajšieho predsedu vlády Petra Pellegriniho (SMER-SD).[44] Podpis zmluvy sa uskutočnil 19. marca 2020 Zmluva a svoju účinnosť nadobudla 21. marca 2020, teda deň kedy premiér odovzdával moc novému predsedovi vlády Igorovi Matovičovi. Podľa zmluvy bola dotácia "použitá v súlade s účelovým určením na nákup zariadenia do kultúrneho domu (stoly, stoličky, obrusy, návleky na stoličky), vybavenia do kuchyne pri kultúrnom dome (taniere, príbory, poháre, misy), na zabezpečenie ozvučenia sály v kultúrnom dome a na dodávku a práce súvisiace s výmenou sociálnych zariadení v kultúrnom dome (demontáž pôvodných zariadení a montáž nových toaliet, umývadiel, batérií a pod.)". Okrem obce Šarišská Trstená, kde bol nominant strany SMER-SD ďalších 8 obcí so straníckym prepojením a 5 obcí, kde s nezávislým kandidátom. Transparency International Slovensko a média na Slovensku poukázali na to, že tieto prostriedky v čase pandémie neboli určené na zvládnutie situácie okolo COVID-19, ale boli využité netransparentným spôsobom.[45][46][47][48]TIS dlhodobo upozorňovala, že tento systém účelového netransparentného obdarovania by mal byť zrušený.[49]
V obci by sa v roku 2022 sa mala začať budovať materská škôlka, komunitné centrum a chodník od osídlenia MRK (marginalizovanej rómskej komunity), tieto projekty opäť získala firma opäť raz firma MAZAD, s.r.o. Stavbu materskej škôlky mala stáť 433.939,70 € a zmluva bola podpísaná 20. októbra 2021.[50] Dňa 23. marca 2022 obe strany podpísali dodatok, kde si obec vyhradila právo odstúpiť od zmluvy a to bez akýchkoľvek sankcií.[51] O mesiac neskôr, 25. apríla 2022 obe strany uzavreli dohodu o zrušení Zmluvy o dielo.[52]
V pláne je okrem spomínaného aj Stavba detského ihriska, ktorú by mala realizovať firma PLANGAS-TRANS s.r.o. V obci by sa v roku 2022 mala dokončiť kanalizácia k MRK. K dispozícii budú mať občania dostupné aj verejné WiFi za 13.000€ s DPH.
Graf nižšie zobrazuje vývoj počtu obyvateľov v obci Šarišská Trstená. Os X označuje časovú líniu od roku 1787 po súčasnosť. Ypsilónová os zobrazuje celkový počet obyvateľov obce. Obec bola do začiatku 20-tého storočia malou sídelnou osadou, ktorej počet obyvateľov nepresahoval stovku (1828 – 43 obyvateľov, 1869 – 63 obyvateľov[83], 1880 – 39 obyvateľov[84], 1900 – 72 obyvateľov, 1910 – 76 obyvateľov, 1921 – 75 obyvateľov, 1930 – 94 obyvateľov[85]). Po vzniku samostatného Česko-Slovenska sa počet ľudí zvýšil o 56 % a v roku 1940 dosiahol 117 obyvateľov.[86]
V priebehu nasledujúcich dviadsiatych rokov sa počet opäť zvýšil o 53% na 179 obyvateľov a začiatkom 70-tych rokov presiahol 200 obyvateľov. Do konca komunistického režimu nedošlo k skokovitému nárastu obyvateľstva (1971 – 208 obyvateľov, 1991 – 223 obyvateľov). Po vzniku samostatného Slovenska sa aj vďaka rozvoju krajiny v priebehu tridsiatich rokov o približne 61% z 223 na súčasných 362 obyvateľov (2001 – 264 obyvateľov, 2011 – 306 obyvateľov, 2020 – 359 obyvateľov).[87]
Národnostné zloženie
Podľa sčítania obyvateľov v roku 2021, 2011 bolo národnostné zloženie obyvateľstva v obci takéto:
Obecné zastupiteľstvo obce Šarišská Trstená je orgánom samosprávy obce a zastupiteľským zborom obyvateľov obce. Má 5 poslancov, ktorí sú volení priamo v komunálnych voľbách na obdobie štyroch rokov.
Starosta obce je výkonným a štatutárnym orgánom obce. Je volený priamo na 4-ročné volebné obdobie. Vedie zasadnutia obecného zastupiteľstvaa podpisuje ich uznesenia. Má jedného zástupcu starostu obce.
František Fogaš (KDH) Peter Fogaš (KDH) Verona Fogašová (KDH) Cyril Kendra (KDH) Juraj Kendra (KDH) Štefan Kendra (KDH) Stanislav Solej (KDH) Milan Telesnický (KDH) Jozef Vaško (KDH)
1. Cyril Kendra (SMER-SD) – hlasov (%) 2. Peter Fogaš (SMER-SD) – hlasov (%) 3. Peter Kendra (KDH) – hlasov (%) 4. Ján Krištof (SMER-SD) – hlasov (%) 5. František Juskanin (SMER-SD) – hlasov (%)
?. Jozef Cina (KDH) – hlasov (%) ?. Jozef Kovaľ (KDH) – hlasov (%) ?. František Krištof (KDH) – hlasov (%) ?. Jozef Viazanko (KDH) – hlasov (%)
2. Mária Talpašová (KDH) 39 hlasov (25,66%) 3. Anna Solejová (PaS) 15 hlasov (9,87%)
1. Peter Telesnický (SaS) – 86 hlasov (58,66%) 2. Peter Kendra (KDH) – 83 hlasov (55,33%) 3. Ján Krištof (SMER-SD) – 76 hlasov (50,66%) 4. Peter Fogaš (SMER-SD) – 69 hlasov (46,00%) 5. Petra Kučerová (SMER-SD) – 69 hlasov (46,00%)
1. Martin Talpaš (nezávislý) – 95 hlasov (81,19%) 2. Ján Krištof (SMER-SD) – 88 hlasov (75,21%) 3. Jozef Kendra (SMER-SD) – 83 hlasov (70,94%) 4. Peter Fogaš (SMER-SD) – 80 hlasov (68,37%) 5. Martin Kučera (SMER-SD) – 80 hlasov (68,37%)
6. Marián Horvát (nezávislý) – 23 hlasov (19,66%) 7. Ondrej Horvát (nezávislý) – 22 hlasov (18,80%)
1. Jaroslav Fogaš (nezávislý) – 110 hlasov (59,13%)
2. Ing. Rastislav Solej, MSc. (SaS) – 76 hlasov (40,86%)
1. Martin Talpaš (nezávislý) – 112 hlasov (61,20%) 2. Peter Fogaš (nezávislý) – 106 hlasov (57,92%) 3. Silvia Mazurová (nezávislý) – 103 hlasov (56,28%) 4. Jozef Kendra (nezávislý) – 96 hlasov (52,46%) 5. Martin Kučera (HLAS-SD) – 96 hlasov (52,46%)
6. Peter Fogaš (SaS) – 70 hlasov (38,25%) 7. Miroslav Cina (SaS) – 63 hlasov (34,43%) 8. Ján Jakubík (SaS) – 58 hlasov (31,69%) 9. Ladislav Vaško (SaS) – 57 hlasov (31,15%) 10. Marek Fogaš (SaS) – 55 hlasov (30,05%)
Kultúra a zaujímavosti
Pamiatky
Kaplnkasv. Jána Nepomuckého, jednopriestorová stavba s polkruhovým záverom, z roku 1911. Fasády kaplnky sú hladké, v interiéri je umiestnená socha svätca.
V obci po roku 1989 fungovala prevádzka potravín, ktorú prevádzkovala Mária Gimerová od 27. augsta 1992 do 01. marca 2005[100]. Prevádzku neskôr prevzala Zuzana Fogašová (do roku 2007)[101] a po nej Mária Mazúrová[102]. Miestne potraviny sa snažili neúspešne oživiť v roku 2015. Od roku 2016 v obci nie je žiadna prevádzka potravín.[103]
V obci od roku 2012 do roku 2020 fungovalo kvetinárstvo Gabriela.[104]
Doprava
Hlavným vykonávateľom autobusovej dopravy v Prešovskom samosprávnom kraji je spoločnosť SAD Prešov, a.s., ktorá zabezpečuje prímestskú dopravu. Cez obec premáva pravidelná prímestká autobusová doprava na linke 707444 Prešov – Čeľovce / Chmeľov – Giraltovce. Tá zabezpečuje spojenie s mestom Prešov, obcami Chmeľovec, Podhorany, Kapušany, Ľubotice, ale aj obcami Proč, Pušovce, Čeľovce, Chmeľovec, Kračúnovce, Giraltovce.[105][106]
Životné prostredie
V obci, ani v blízkom okolí sa nenachádza žiadny väčší podnik, ktorý by znečisťoval životné prostredie. Znečisťujú si ho iba občania sami tým, že spaľujú niektoré škodlivé látky, vypúšťajú odpadové vody do potoka atď. Pri miestnom potoku robia divé skládky. To sa snáď zlepší vybudovaním kanalizácie a čističky odpadových vôd. V obci sa organizuje aj separovaný zber.
↑KMETY, Adrien; JUHÁSZ, Réka Ibolya. A kassai felsőoktatás intézményeinek hallgatói 1776-1852. MTA ELTE Egyetemtörténeti Kutatócsoport, 2018. Dostupné online (maďarsky)
↑Fényes Elek: Geografický slovník Maďarska, v ktorom sú v abecednom poradí popísané všetky mestá, dediny a stráň. Pest: Fényes Elek. 1851.Dostupné online (maďarsky)
↑HORNYÁNSKY, Viktor. Geographisches Lexikon des Königreichs Ungarn: ein Hilfsbuch für Behörden, Postämter, Advokaten und Geschäftsmänner. Heckenast, 1864. Dostupné online (nemecky)
↑KENDROVÁ, Eva. 2016. História rímskokatolickej farnosti Podhorany: bakalárska práca. Prešov, 46 s. Gréckokatolícka teologická fakultra Prešovskej univerzity v Prešove. Vedúci práce Katarína Kurilcová. Dostupné online
