Poddanstvo je (právny) vzťah podriadenosti roľníka (tzv. poddaného) a pozemkového vlastníka (pána, zemepána, feudála), pri ktorom je roľník osobne závislý od pozemkového vlastníka,[1] a ktorý je typický pre stredoveké spoločenské pomery (resp. v marxistickom chápaní pre feudalizmus). Zostrená forma poddanstva sa nazýva nevoľníctvo (pričom tzv. prvé nevoľníctvo terminologicky často nezaraďujeme pod poddanstvo).
Základom poddanstva je fakt, že pôdu (pozemky, latinsky "feudum") vlastní pán, poddaný tohto pána na tejto pôde má k pôde len užívacie právo, za ktoré pánovi odvádza tzv. feudálnu rentu.[1]
V Európskom stredoveku a novoveku malo poddanstvo v jednotlivých krajinách rozdielne formy. Na území dnešného Slovenska vzniklo v 10. – 13. storočí z tzv. prvého nevoľníctva, v novoveku prerástlo do tzv. druhého nevoľníctva (v Uhorsku zrušeného 1785). Feudálne vzťahy medzi poddanými a šľachtou boli zrušené až v roku 1848 tzv. marcovými zákonmi.
Literatúra
- ASCÁDY, Ignác. Dejiny poddanstva v Uhorsku. Preklad Štefan Janšák. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1955. 445 s.
- Listy poddaných z rokov 1538 – 1848. Ed. Pavel Horváth. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1955. 375 s. (Odkazy našej minulosti; zv. 1.)
- HORVÁTH, Pavol. Poddaný ľud na Slovensku v prvej polovici XVIII. storočia. 1. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1963. 326 s. (Publikácie Slovenskej historickej spoločnosti pri Slovenskej akademii vied; zv. 6.)
Referencie
- ↑ a b PODDANSTVO. In: ŠKVARNA, Dušan, et al. Lexikón slovenských dejín. 3. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2006. 381 s. ISBN 80-10-00872-9. S. 291.
Externé odkazy
