S celkovým počtom dvanásť výhier v hlavných kategóriách, Adela Vinczeová je najúspešnejšou účastníčkou v histórii ankety OTO, a to ako najobľúbenejšia Moderátorka zábavných programov, respektíve obecne. S jedenástimi trofejami ju nasleduje Športový komentátor Marcel Merčiak, či Miroslav Žbirka a Patrik Herman so siedmimi; títo čoby najpopulárnejší Spevák alebo Moderátor publicistiky v závislosti na ich súťažných kategóriách.
Zahŕňajúc i špeciálne ceny, Vinczeová naakulumovala sedemnásť prvenstiev vrátane piatich „absolútnych“, kdežto Merčiak ich má dovedna štrnásť – ten navyše drží rekord v počte nepretržitých víťazstiev na kategóriu, presnejšie osemkrát (2012 – 2019), a je zároveň jediným oceneným, ktorému sa v priebehu jedného ročníka podarilo uspieť prinajmenšom v dvoch kategóriách súbežne, a to špeciálnych (2012) i tých diváckych (2015 – 2017) opakovane. Treťou súťažiacou s najväčším počtom cien bez ich rozlišovania je herečka Zdena Studenková, s ôsmimi.
V rámci mnohonásobných nominantov vedú v bilančnom prehľade pre zmenu Žbirka, Merčiak i Herman, ktorí samostatne obdržali celkom šestnásť neprerušených nominácii bez ohľadu na konečný počet ich prípadných výhier. S pätnástimi nomináciami im konkuruje športová moderátorka-komentátorka Lenka Čviriková.
Medzi ďalších kandidátov, ktorí sa v diváckej súťaži presadili opakovane, patria Jarmila Lajčáková a Petra Polnišová; obidve totiž zaznamenali úspech až v troch individuálnych kategóriách. Zatiaľ čo Lajčáková dokázala uspieť na poli Športových moderátorov (2000), Komentátorov športu (2001) i v Spravodajstve (2008), Polnišová je držiteľkou jednej ceny medzi Humoristami (2007) a trojnásobnou za herecké výkony; raz všeobecne (2009), dvakrát v komediálnom žánri (2010 – 2011).
Lajčáková a Janko Kroner boli ako jediní nominovaní v štyroch kategóriách; Kroner vyjme tých hereckých aj ako Moderátor detských relácií (2001 – 2002). Hoci vzhľadom k počtu ním obdržaných nominácií ich obhájil len pri dvoch príležitostiach (2006 a 2009), s celkovým ziskom jedenásť nominácií je najčastejšie nominovaným hercom vôbec. S ôsmimi nomináciami mu sekundujú Maroš Kramár, Emília Vášáryová a takisto Polnišová.
Z hľadiska najväčšieho počtu predbežných nominácií bez jedinej výhry je najznámejším komentátor Ján Plesník, s jedenástimi neúspešnými nomináciami; druhým v poradí muzikant Richard Müller, tento so šiestimi nevýhernými.
Najmladším oceneným účastníkom ankety je Marcel Chlpík, ktorý ju vyhral za Herecký objav roka vo veku svojich ôsmich rokov (2013), tou najstaršou Magda Paveleková, ktorá trofej získala ako osemdesiatjeden ročná (2012) pri jej uvedení do Siene slávy. Spomedzi iných držiteľov čestnej ceny, komentátor Dušan Gabáni (2011), speváčka Marika Gombitová (2014) a producent Ján Mojto (2019) sú jedinými nehercami, ktorí ju dostali; Gombitová sa tak vo veku päťdesiatichôsmich rokov stala súčasne i najmladšou držiteľkou ceny pocty. Už zosnulí herci Jozef Kroner (2000), Július Satinský (2002) a redaktorka Leona Kočkovičová (2016) boli výhradne ocenení formou in memoriam; prvý umelec v čestnej, ostatní v jednej z ústredných kategórií.
┼ označuje i čestného držiteľa ceny OTO Ю označuje i absolútneho víťaza ‡ označuje víťaza v dvoch kategóriách Ψ označuje víťaza v troch kategóriách T označuje i držiteľa ceny týždenníka EuroTelevízia, Život alebo Plus 7 dní † označuje víťaza in memoriam
ф označuje zdieľanú nomináciu ┼ označuje i čestného držiteľa ceny OTO Ц označuje nominanta v dvoch kategóriách Щ označuje nominanta v troch kategóriách ЩΓ označuje nominanta v štyroch kategóriách T označuje držiteľa ceny týždenníka EuroTelevízia, Život alebo Plus 7 dní
↑V prípade viacnásobných držiteľov, niektoré médiá uvádzajú ich celkový počet výhier bez zreteľa na štatút ankety. Tento ju definoval ako „divácku“,[1] do súhrnu boli preto započítané výhradne kategórie podliehajúce hlasovaniu TV divákov. Čestné, špeciálne či tzv. „absolútne“ kategórie, tieto neboli predmetom diváckeho hlasovania a ako také sa vymykali hlavnej oblasti záujmu tejto súťaže.[1] Pre podrobný prehľad víťazov týchto ocenení, viď požadovanú sekciu nižšie.
↑Cenu Klubu reklamných agentúr Slovenska za vizuál a grafiku, resp. Program Branding, obdržala za rok 2008 relácia Vilomeniny.
↑V rámci komediálneho žánru, oceňovaného iba za rok 2009, pripadla výhra seriálu Profesionáli.
↑Za rok 2007 bola udelená i zvláštna cena týždenníka Život, a to spravodajskej relácii Téma dňa.
2008 • KRASKO, Ivan. Najviac cien OTO získala Markíza. Pozrite si kompletné výsledky [online]. Trend, 2009-03-12, [cit. 2016-07-11]. (viď Víťazi OTO 2008). Dostupné online.
2009 • KRASKO, Ivan. Najviac cien OTO 2009 získala Markíza, STV obišla naprázdno. Pozrite si kompletné výsledky [online]. Trend, 2010-03-14, [cit. 2016-07-11]. (viď Víťazi OTO 2009). Dostupné online.
2010 • GÁFRIK, Zdeno. OTO 2010 prekvapil: Absolútny OTO je Latinák, seriál roka Profesionáli [online]. Pravda, 2011-03-12, [cit. 2016-07-01]. Dostupné online.
2011 • WebNoviny. Ceny OTO 2011 rozdali v piatok večer, Markíza bojkotovala [online]. Finance.sk, 2012-03-10, [cit. 2016-07-01]. Dostupné online. Archivované 2016-03-04 z originálu.
2012 • SITA. Marcel Merčiak získal ocenenia OTO, Bičan porazil Rozborila [online]. Dobré noviny, 2013-03-17, [cit. 2016-07-01]. Dostupné online.
2013 • KRASKO, Ivan. Výsledky OTO 2013: Kto zvíťazil a aká bola sledovanosť [online]. Hospodárske noviny, 2014-03-10, [cit. 2016-07-01]. Dostupné online.
2015 • STEJSKAL, Bohumil. Bohumil sa vracia: Takto si podal OTO 2015 [online]. Hospodárske noviny, 2016-03-12, [cit. 2016-07-01]. Dostupné online.
2016 • GÁFRIK, Zdeno. OTO pozná víťazov: Sošku má opäť Banášová či Merčiak, bodoval aj Hudák [online]. Pravda, 2017-03-11, [cit. 2017-03-12]. Dostupné online.
