Katarína Kolníková (* 20. apríl 1921, Radošina – † 29. máj 2006, Radošina) bola slovenská herečka. Od roku 1971 pôsobila v Radošinskom naivnom divadle (RND). Účinkovala takmer vo všetkých inscenáciách Stanislava Štepku.[1][2]
Životopis
Vyrástla v Radošine v chudobnej rodine železničiara. Mala osem súrodencov. Do školy chodila v rodnej obci. Začas pracovala ako sezónna robotníčka na biskupskom majetku v Radošine, potom niekoľko rokov v Piešťanoch. V roku 1941 sa vydala za Michala Kolníka z Nitrianskej Blatnice, s ktorým mala štyri deti. Po roku 1945, keď ju manžel opustil, zostala s deťmi sama. Až do dôchodku pracovala ako školníčka a pestúnka v materskej škole v Radošine. Celý život však obetovala nielen deťom, ale aj divadlu.[1]
V roku 1932 debutovala ako 11 ročná v hre Jezuliatko. Po ochotníckych divadelných rokoch, keď si svoje divadelné pôsobenie vyskúšala v rodnej Radošine v hrách Ferka Urbánka, Jozefa Gregora Tajovského či Agathy Christie, prišla v roku 1971 do Radošinského naivného divadla, v ktorom sa už v prvej hre Človečina (1971) sformovala a natrvalo definovala jej javisková podoba i herecká a ľudská filozofia vpísaná do jediného slovíčka – človečina. S jej jedinečnou a neopakovateľnou osobnosťou vošlo do slovenského divadla nepredstierané poetické fluidum, čaro ducha jednoduchého, ale pritom vnútorne bohatého človeka. Stala sa dlhoročnou nezabudnuteľnou ikonou Radošinského naivného divadla a jednou z najvýraznejších herečiek nielen radošinského, ale i slovenského profesionálneho divadla.[1]
Divadelné hry
Ochotníčka v Radošine
- 1932 – Jezuliatko
- 1950 – Statky-zmätky
- 1951 – Nový život
- 1959 – Svadobný závoj
- 1960 – Morálka pani Dulskej
- 1962 – Verona
- 1962 – Hľadanie v oblakoch
- 1962 – Starý zaľúbenec
- 1962 – Spoločný byt
- 1964 – Bláznivá hodina
- 1965 – Neprebudený
- 1966 – Pasca na myši
- 1967 – Juvelír
- 1968 – Štyri svadby na jednom pohrebe
- 1968 – Bačova žena
- 1969 – Kubo
- 1970 – Ženba
Herečka RND
- 1971 – Človečina
- 1975 – Alžbeta Hrozná
- 1976 – Jááánošííík
- 1978 – Rozprávka o tom, ako žijeme dodnes ak sme nepomreli
- 1979 – Slovenské tango
- 1980 – Kupelná sezóna
- 1986 – Čierna ovca
- 1984 – Nevesta predaná Kubovi
- 1984 – Pavilón B
- 1985 – O čo ide
- 1987 – Ženské oddelenie
- 1988 – Loď Svet
- 1990 – Pokoj domu tomuto
- 1991 – Kam na to chodite
- 1992 – Laskanie
- 1993 – Hostinec Gand
- 1994 – Štedrý divadelný večer
- 1995 – Materské znamienko
- 2000 – Chaplin
- 2003 – Kronika komika
- 2004 – Človečina 2
Rozhlas (adaptácie hier z repertoáru RND a kabaretné programy)
- 1974 – 1976 – Hry na domáce zvieratá
- 1975 – Desaťkorunovaný svet
- 1976 – Aj tí naši píjavali
- 1980 – Dedinský sen
- 1991 – Čo rok dal
Filmy a televízne relácie
- 1973 – Človečina
- 1973 – Trpaslíci s rodokmeňom
- 1983 – Víno vinovaté
- 1984 – Dedinský sen
- 1993 – Výlety v pamäti
- 1995 – Dobrá správa
- 1997 – Ježiško zvoní, otvorte
- 1998 – Hosť do domu
- 2004 – Konečná stanica
- 2004 – Jááánošííík
- 2011 – A já, Katarína Kolníková (†)
Ocenenia
- 2002 – Osobnosť televíznej obrazovky (OTO) za rok 2001, uvedenie do Siene slávy[1]
- 2005 – cena Slovenskej filmovej kritiky Igric za herecký výkon v divadelnej hre Človečina[1]
- 2005 – Kvet Tálie na divadelnom Festivale Aničky Jurkovičovej[1]
Referencie
Literatúra
Externé odkazy
