PROFILBARU.COM

	Vyšné Kôprovské sedlo
	sedlo
	Vyšné Kôprovské sedlo z Hincovej kotliny
Štát	Slovensko
Región	Spiš
Okres	Poprad
Pohorie	Vysoké Tatry
Povodie	Poprad
Nadmorská výška	2 180 m n. m. ;
Súradnice	49°10′39″S 20°03′10″V / 49,177409°S 20,052774°V
Najľahší výstup	po červenej a modrej značke z Popradského plesa
	Poloha v rámci Slovenska
	Poloha v rámci Tatier
	Wikimedia Commons: Vyšné Kôprovské sedlo
	Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
	Freemap Slovakia: mapa
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 49°10′39″S 20°03′10″V / 49,177409°S 20,052774°V

Vyšné Kôprovské sedlo, staršie pomenovanie Vyšné Kôprové sedlo (2 180 m n. m.^[1]; poľ. Wyżnia Koprowa Przełęcz, nem. Oberes Koprova-joch, Koprovapass, maď. Koprovahágó) je široké sedlo v hlavnej osi Kriváňa, medzi masívom Kôprovského štítu (poľ. Koprowy Wierch) a Kôprovským chrbtom (poľ. Koprowe Czuby). Sedlo je najľahším priechodom z Mengusovskej doliny do Hlinskej doliny.^[2]

Prvé informácie

Najstaršie informácie o Kôprovskom sedle pochádzajú z augusta roku 1861 o výstupe poľských horolezcov Józefa Stolarczyka, Edwarda Homolacsa, Stanisława Homolacsa, Władysława Koziebrodzkeho, Ernsta Schauera, Stanisława Wodzickeho a horských vodcov Sameka, Krzeptowsceho, Macieja Sieczka, Jędrzeja Wala staršieho. Prvý zimný prechod sedla uskutočnili E. Baur a Alfred Martin 18. marca 1906. V roku 1886 do sedla postavili chodník.

Názov

Prvý pomenoval sedlo známy kaukazský horolezec Mór Déchy, keď naň vystúpil v roku 1874 z Kôprovej doliny, preto jeho názov odvodzoval od nej. Pomenovanie Kôprovské sedlo platilo pre celú depresiu medzi Kôprovským štítom a Kôprovskou vežou. Pre horolezeckú orientáciu si sedlo vyžiadalo pred prvou svetovou vojnou osobitné mená pre obidve priehlbiny. Vzniklo pomenovanie Nižné Kôprovské sedlo, ktoré bolo v minulosti hojnejšie navštevované a Vyšné Kôprovské sedlo. Vyvýšenina, ktorá je medzi nimi, dostala pomenovanie Kôprovský chrbát. V ročenke Uhorského karpatského spolku v roku 1876 je Kôprovské sedlo nazvané ako Diablovina alebo Pekelnitova. Pokiaľ ide o obsah mena je odvodené z názvu Kôprovej doliny, ktorú porastá kôprovníček bezobalný.^[2]

Turistika

Najľahšia trasa je z Popradského plesa (2:15 hod.) vedúca chodníkom najprv po Tatranskej magistrále a potom po modro označenom turistickom chodníku. Zo sedla je možný približne 30 minútový výstup na Kôprovský štít. Zo sedla je možné zostúpiť cez Hlinskú a Kôprovú dolinu na Tri studničky (približne 5 hod.) alebo na Podbanské.^[3]

Referencie

↑ TM 113 Vysoké Tatry (14. vydanie, 2023) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-05-30]. Dostupné online.
↑ ^a ^b BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
↑ ANDRÁŠI, Július; ANDRÁŠI, Arno. Tatranské vrcholy, vysokohorský sprievodca. Bratislava : Šport, 1973. 77-025-7311-6.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Wyżnia Koprowa Przełęcz na poľskej Wikipédii.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vyšné Kôprovské sedlo

Externé odkazy

Vyšné Kôprovské sedlo
Panoráma zo sedla Archivované 2016-12-03 na Wayback Machine
Poloha na turistickej mape

Kôprovské sedlo - panoráma

[1] TM 113 Vysoké Tatry (14. vydanie, 2023) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-05-30]. Dostupné online.

[Bohuš-2] BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.

[3] ANDRÁŠI, Július; ANDRÁŠI, Arno. Tatranské vrcholy, vysokohorský sprievodca. Bratislava : Šport, 1973. 77-025-7311-6.

[1]

[2]

[3]