Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1249, keď ju získal istý Jakov od Sebeslavovho syna Petra, v tomto roku sa spomína aj fara. Roku 1335 sa spomína mlyn, 1336 vinice. Vinné patrilo panstvu Michalovce. Roku 1427 malo 37 port. V 18. storočí bolo známe ako trhová obec. Sídlili tu Stáraiovci, Sirmaiovci, Draveckovci. Roku 1715 pre úteky poddaných poklesol počet domácností na 18, v roku 1828 mala obec 104 domov a 1061 obyvateľov.
Počas druhej svetovej vojny bola obec potrestaná za pomoc partizánom. 30. októbra 1944 do obce vnikli nacistické oddiely, ktoré popravili na mieste 7 obyvateľov a ďalších 15 deportovali do koncentračných táborov. Ostatných obyvateľov obce následne vyhnali zo svojich obydlí a obec vypálili. Zhorelo 285 domov, 120 domov bolo ohňom poškodených len čiastočne.[4]
Symboly obce
Erb
V modrom štíte veľký strieborný vinohradnícky nožík, sprevádzaný zľava zlatou osemhrotou hviezdou a sprava zlatým privráteným polmesiacom. Vinohradnícky nôž je podľa sv. Písma symbolom mieru. Hviezda a mesiac sú znakmi času.
Vlajka
Pozostáva z piatich pozdĺžnych pruhov vo farbách žltej, modrej, bielej, žltej a modrej. Ukončená je troma cípmi, čiže dvoma zástrihmi siahajúcimi do tretiny jej listu.
Kultúra a zaujímavosti
Pamiatky
Viniansky hrad, zrúcanina gotického hradu postaveného na homoľovitom kopci nad dnešnou obcou v 13. storočí, alebo na prelome 13. a 14. storočia. Prvý doklad o hrade je z roku 1312, keď bol vyplienený Omodejovcami. Pôvodne patril k hradom Brekov a Jasenov, spoločne strážili obchodnú cestu do Poľska. Stavba sa skladala z plášťového opevnenia, ktoré bolo vybudované ako prvé. Vnútri opevnenia stáli dve veže, kaplnka sv. Margity a hradný trojpriestorový palác. K poškodeniu hradu došlo počas bojov kráľa Mateja Korvína s poľským kráľom Kazimírom IV. v roku 1466. V roku 1594 bol vypálený cisárskym vojskom. V novoveku hrad patril Stáraiovcom z Michaloviec. Už ako nevyužívaná stavba bol na začiatku 18. storočia vypálený na cisársky príkaz.[5]
Viniansky hrad
Obnova hradu
Rímskokatolícky kostol sv. Anny, jednoloďová gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z konca 13. storočia. Pôvodné patrocínium kostola bolo sv. Kataríny. Kostol bol poškodený v roku 1466, počas bojov Mateja Korvína s bratríkmi, následne bol obnovený okolo roku 1480, keď bolo postavené neskorogotické polygonálne presbytérium s oknami s kamennými kružbami, ktoré stojí na svojom mieste dodnes. V rokoch 1598-1700 patril kostol reformovaným veriacim. Barokovou úpravou prešiel v roku 1735, pri ktorej došlo ku zmene patrocínia a novému zaklenutiu lode. Kostol sa dochoval ako stredoveká stavba, z ranogotického obdobia pochádza loď a spodná časť veže. Z neskorogotického obdobia pochádza presbytérium s gotickými oknami s kružbou a kamenným pastofóriom s erbom Uhorska. V kostole sa dochovali dva gotické portály, na južnej strane lode a severnej stene presbytéria a súbor epitafov. Zaujímavý je epitaf Andreja Edenfiho s výrazným rustikálnym štýlom z obdobia okolo roku 1600.[6] Fasády kostola sú členené opornými piliermi a oknami s osteniami, lomenými oblúkmi a kružbami. Veža je členená kordónovými rímsami a ukončená trojuholníkovými štítmi s hodinami a ihlancovou helmicou.
Kostol sv. Anny
Detail veže
Stáraiovský kaštieľ, dvojpodlažná dvojtraktová neskororenesančná stavba na pôdoryse obdĺžnika s nárožnými vežami a manzardovou strechou z polovice 17. storočia. Úpravou prešiel v prvej polovici 18. storočia. V interiéri sa nachádzajú miestnosti s valenými klenbami s lunetami. Deväťosovej fasáde dominuje stredný rizalit s osovo umiestneným ranobarokovým oblúkovým portálom, ktorý je dekorovaný párom kamenných šišiek. Vráta portálu sú klasicistické.[7]
Kaplnka sv. Rodiny, jednopriestorová neogotická stavba zo začiatku 20. storočia.[8] Nachádza sa na miestnom cintoríne. V roku 2005 bola obnovená. Fasády kaplnky sú členené oknami s lomeným oblúkom a profilovanými šambránami, podobne aj portál. Nárožia sú dekorované opornými piliermi ukončenými kamennými fiálami.
Pomník Žena v plameňoch, dielo akademického sochára Pončáka. Pomník pripomína 30. október 1944, deň vypálenia obce.
Stáraiovský kaštieľ
Kaplnka sv. Rodiny
Osobnosti obce
Rodáci
Pavol Boroš (* 1900 - † 1943), organizátor prvej partizánskej skupiny na východnom Slovensku
↑Vinné - Neskororenesančný kaštieľ [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
↑Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
↑Pamätná medaila k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny [online]. Bratislava: Vojenský historický ústav, 2019, [cit. 2023-04-21]. Dostupné online.
↑Starostovia z miest a obcí, ktoré boli vypálené počas 2. svetovej vojny si prevzali ocenenia [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2020-01-23, [cit. 2023-04-21]. Dostupné online.
↑Zoznam vypálených miest a obcí [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2023-04-18, [cit. 2023-04-21]. Poskytnuté v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám. Dostupné online.
.jpg)
.jpg)
.jpg)
.jpg)
.jpg)
.jpg)
.jpg)
