Lastomír je obec na Slovensku v okrese Michalovce.
Dejiny
Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1288. V písomnostiach z 13. a 14. storočia sa vyskytuje pod názvom Leztemer.
Lastomír ako osada existoval dávno pred prvou písomnou zmienkou o jeho existencii. Starobylý názov dediny s jednoznačne slovienským názvom, ale aj rozvinutosť obce, prítomnosť fary od najstarších období svedčí o vzniku obce určite už pred 11. storočím. Významný slovenský historik, autor knihy Dejiny osídlenia Zemplínskej župy, prof. F. Uličný predpokladá, že fara a kostol mohli byť v obci možno už v 11. storočí a obec patrila k najstarším slovienskym osadám v okolí.[4] Ak to tak naozaj bolo, tak obec musela byť už v tých časoch významná. Kostol nebol v tomto období vôbec samozrejmosťou. Zvlášť v prostredí východoslovenskej nížiny, kde máme z mohylníka v Topoľovke dôkazy o pretrvávaní pohanského vierovyznania a pochovávania ešte v polovici 11. storočia. Výstavbu kostolov nariadil počas svojej vlády na začiatku 11. storočia prvý uhorský kráľ - Štefan I. Ten prikázal, aby si desať obcí postavilo minimálne jeden kostol. Ak v našej obci kostol stál už vtedy, znamenalo to, že s určitosťou slúžil aj potrebám okolitých sídlisk. Oblasť nebola ešte začiatkom 11. storočia trvalou súčasťou uhorského štátu. Bola pohraničnou oblasťou, kde sa iba postupne posúvala línia hraníc. Svedčia o tom aj názvy s maďarským základom kapu - brána (z toho naše zemplínske kapura) a stráž, stráža. V našom regióne to boli napríklad dnešné Veľké Kapušany, zaniknutá dedina Stráža (v blízkosti Žbiniec) a Strážske. Z toho je zrejme, že obec bola istý čas v pohraničnej oblasti.
V písomnostiach sa obec spomína už v roku 1288 ako zemepánsky majetok. Najväčšieho rozmachu dosiahla v rokoch 1420-1460 kedy tu žilo 1305-1680 obyvateľov a istý čas tu existovali dve obce: Veľký a Malý Lastomír. V obci mali postavené svoje kúrie a neskôr aj kaštiele viaceré šľachtické a zemepánske rody. Názov obce sa pravidelne uvádza v podobách Lezthemer, Lestemer ale aj v rôznych obmenách (možno aj pravopisných chybách) ako Leztemer, Loztymer, Leztamer, Lestamir a podobne. Všetky tieto názvy sú maďarskou alebo latinskou podobou slovienského mena Lastomír. Prídomok de Lezthemer (Lastomírsky) začali v svojom mene používať aj tunajší šľachtici. Aj napriek ich pravdepodobnému pomaďarčeniu väčšina obyvateľov obce vždy hovorila po sloviensky resp. po slovensky. Maďarské obyvateľstvo tu nikdy v dejinách netvorilo väčšinu.
Stredoveký Lastomír
V lete roku 2019 sa v chotári obce podarili zaujímavé archeologické objavy. Pri výstavbe prepojovacieho plynovodu medzi Veľkými Kapušanami a Poľskom objavili archeológovia rozsiahly komplex objektov datovaný do 13.-16. storočia. Ojedinele bola objavená aj keramika z praveku (neolit), čo posúva osídlenie v chotári obce možno až 7 tisíc rokov do minulosti. Výstavba dlhých líniových stavieb (plynovod, diaľnica) prinesie vždy archeologické objavy a dokazuje, že naša krajina bola stáročia husto osídlená. Len v našej blízkosti sa vykopávky realizovali aj v Čičarovciach a Šamudovciach. V Šamudovciach boli nálezy tak isto z neolitu (bukovohorská kultúra) a z doby rímskej. Objavy vo výkope sa tiahli v dĺžke približne 250 m, pričom šírka bola približne 6 m. Archeológovia označili celkovo 183 objektov. Pokračovali do oboch strán výkopu, preto môžeme s určitosťou povedať, že lokalita je oveľa väčšia. Objekty sa nachádzali pomerne hlboko, až meter pod terajšou úrovňou terénu, čo dokazuje, že išlo neskôr o záplavovú oblasť. Z obdobia 13. - 16. storočia už máme aj písomné pramene. Tie spomínajú v blízkosti Lastomíra tri stredoveké osady. Malý či Vyšný Lastomír (Kysleztemer), osadu Veľké pole (Nagymező) a Zádorovce (Zadorhaza).
Kultúra a zaujímavosti
Pamiatky
- Gréckokatolícky chrám Zostúpenia sv. Ducha, jednoloďová neoklasicistická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku 1890. Obnovou prešiel v roku 1951. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami, presbytérium lunetami. Zariadenie chrámu pochádza z doby jeho výstavby. Fasády sú členené pilastrami a segmentovo ukončenými oknami so šambránami. Veža vyrastá z priečelia vo forme rizalitu, je lemovaná pilastrami a nárožnými skoseniami a ukončená barokovou helmicou.[6]
Referencie
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ ULIČNÝ, Ferdinand. Dejiny osídlenia Zemplínskej župy. Vyd. 1. Michalovce : Zemplínska spoločnosť, 2001. 760 s. ISBN 80-968579-1-6. S. 271 – 272.
- ↑ Lastomír - Kalvínsky kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Lastomír - Chrám Zostúpenia sv. Ducha [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
Externé odkazy
_03.jpg)
