Oba znelcové vrcholy, Velký Bezděz (604 m n.m.) so stredovekým kráľovským hradom na svojom vrchole aj Malý Bezděz (577 m n.m) sú výraznou dominantou Českolipska, resp. Máchovho kraja. Pod nimi necelý 1km je neveľká obec Bezděz, do ktorej katastra kopce patria. Na ich svahoch sa vyskytujú sutiny s listnatým porastom duba letného, brezy previsnutej, smreka obyčajného. V severnom svahu Veľkého Bezdězu je pseudokrasová puklinová jaskyňa (nazývaná bežne Ľadovou jaskyňou). Je hlboká 15 metrov a ľad sa v nej v lete úplne alebo čiastočne topí.[2]
V rokoch 2005 - 2008 bol vykonaný prieskum v Ľadovej jaskyni, pri ktorom bol doložený výskyt bežných aj ohrozených bezstavovcov, najmä chrobákov (napr. Drabčíci). Unikátnym bol nález chrobáka druhu Choleva lederiana, zatiaľ je tak lokalita jediná v jaskyni na území Česka. Je klasifikovaný ako zraniteľný druh. Pri prieskume v júli 2005 bol pod vrstvou lístia nájdený podlahový a trochu aj stenový ľad.[2]
Ochrana pamiatky
Malý Bezděz bol chránený od roku 1949. Stalo sa tak výnosom MŠVU č.j. 94.411 / 49 IV / 1 vydaným 3. novembra 1949. Štátna prírodná rezervácia Malý Bezděz bola vyhlásená výnosom MK ČSR č.14.200 / 88 z 29. novembra 1988. Rozloha rezervácie Malého Bezdězu bola 11 ha.[4]
Lokalita s oboma kopcami bola vyhlásená Okresným úradom Česká Lípa za chránené územie - prírodnú rezerváciu 22. decembra 1993 na rozlohe 28,21 ha podľa zákona 114/1992 zb. O ochrane prírody a krajiny.[5]
Teraz je rezervácia v správe Ministerstva životného prostredia prostredníctvom AOPK - Agentúry ochrany prírody a krajiny ČR.[6] Je na území obhospodarovanom štátnym podnikom Lesy ČR.
Vyhláškou Ministerstva životného prostredia č. 259/2009 Zb. zo 6. augusta 2009 bola lokalita vyhlásená Národnou prírodnou rezerváciou.
Europsky významná lokalita
Lokalita Veľký a Malý Bezděz s rozlohou 73,69 ha je zapísaná do súpisu Europsky významných lokalít pod číslom CZ0514243. Predmetom ochrany je jaskyňa neprístupná verejnosti a fuzáč alpský.[7]
↑MODRÝ ING. PHD, Martin; SÝKOROVÁ RNDR, Jarmila. Maloplošná chráněná území Libereckého kraje. Liberec : Liberecký kraj, referát ŽP a zemědělství, 2004. S. 29.
↑AUTORSKÝ KOLEKTÍV. Bývalý vojenský prostor Ralsko a jeho potenciál pro rozvoj cestovního ruchu. Mimoň : Město Mimoň, 2006. ISBN 80-239-7313-4. Kapitola Sýkorová, Modrý - Ochrana přírody v mikroregionu Podralsko, s. 80.