PROFILBARU.COM

	Ralská pahorkatina
	geomorfologický celok
	Ralská pahorkatina, vrch Ralsko
Štát	Česko
Región	Severočeský
Okresy	Česká Lípa, Mělník,; Litoměřice, Liberec,; Mladá boleslav
Nadradená ; jednotka	Severočeská tabule
Susedné ; jednotky	Jičínská pahorkatina ; Ještědsko-kozákovský hřbet ; Lužické hory ; České středohoří ; Dolnooharská tabule ; Jizerská tabule
Podradené ; jednotky	Dokeská pahorkatina ; Zákupská pahorkatina
Súradnice	50°36′30″S 14°36′21″V / 50,6083333°S 14,6058333°V
Najvyšší bod	Ralsko
- výška	696 m n. m.
Rozloha	1 354,9 km² (135 490 ha)
Geologické zloženie	pieskovec, kremenec,; slieňovec, čadič,; znelec, trachyt
	Ralská pahorkatina na mape Česka
	Wikimedia Commons: Ralská pahorkatina
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 50°36′30″S 14°36′21″V / 50,6083333°S 14,6058333°V

Ralská pahorkatina je geomorfologický celok na západe Severočeskej tabule. Zaberá prevažnú časť okresu Česká Lípa, východ okresu Litoměřice, sever okresu Mělník, juhozápad okresu Liberec a malú severozápadnú časť okresu Mladá Boleslav. Najvyšším vrchom je Ralsko (696m). V západnej časti pahorkatiny sa nachádza CHKO Kokořínsko.

Charakteristika územia

Je to členitá pahorkatina na vrchnokriedových kvádrových kremenných, miestami ílovitých a vápnitých pieskovcoch, v menšej miere na slieňovcoch, piesočnatých slieňovcoch a ílovcoch, s početnými drobnými telesami treťohorných sopečných hornín (žily, výplne sopúchov, lakolity). Vznikol štruktúrne denudačný reliéf sedimentárnych stupňovín, plytkých kotlín s riečnymi terasami a rašeliniskami, rozsiahlych zarovnaných povrchov typu kryopedimentov. V kvádrových pieskovcoch sú kaňonovité a tiesňavovité údolia a početné tvary zvetrávania a odnosu horniny. Charakteristické sú početné vrchy na neovulkanitoch, vypreparovaných čadičových, znelcových a trachytových horninách, ktoré vytvárajú krajinné dominanty. Do povodia horného toku Panenského potoka prenikol cez Jítravské sedlo v dobe halštrovského a sálskeho zaľadnenia pevninský ľadovec. Na severovýchode sú rozsiahle montánne antropogénne tvary.^[1]

Poloha

Ralská pahorkatina sa tiahne v smere juhozápad - severovýchod. Na severovýchode je ohraničená Ještědsko-kozákovským chrbtom. Na severe sa stýka s Lužickými horami, línia medzi nimi je vedená medzi Novým Borom, Svorom, Mařenicami, Heřmanicami v Podještedí a obcou Kněžice.^[2] Na severozápade medzi Novým Borom a Litoměřicami nadväzuje na České středohoří, s ktorým má vôbec najdlhšiu hranicu z okolitých celkov. Na západe pozvoľna klesá k Labe, blízko ktorého pravého brehu sa medzi Liběchovom a Litoměřicami stýka s Dolnooharskou tabuľou. Na juhovýchode celok plynule prechádza do Jizerskej tabule a dosahuje takmer k mestu Mělník. Na východe pri meste Český Dub susedí s druhým celkom Severočeskej tabule, Jičínskou pahorkatinou, s ktorou má najkratšiu hranicu z okolitých celkov.^[1]

Členenie

Celok Ralskej pahorkatiny (podľa Demka VIA-1) má v geomorfologickom členení dva podcelky. Prevažnú časť tvoria na juhozápade Dokeská pahorkatina (VIA-1A), na severovýchode je Zákupská pahorkatina (VIA-1B). Tieto podcelky sa ďalej členia do celkom deviatich okrskov^[1]:

Väčšie mestá

Na území celku leží okresné mesto Česká Lípa a sčasti tiež Litoměřice, z ďalších menších miest tu sú Nový Bor, Cvikov, Jablonné v Podještědí, Zákupy, Mimoň, Stráž pod Ralskem, Doksy, Dubá, Úštěk, Ralsko a z menšej časti Štětí.

Najvyššie vrcholy

Uvedené sú všetky s aktuálnou výškou nad 500 metrov. Výška u niektorých vrchov sa časom znižuje ťažbou kameňa (napr. Maršovický vrch, Tlustec).

Ralsko (696 m), Zákupská pahorkatina
Jezevčí vrch (665 m), Zákupská pahorkatina
Vlhošť (613 m), Dokeská pahorkatina
Velký Bezděz (604 m), Dokeská pahorkatina
Tlustec (591 m), Zákupská pahorkatina
Zelený vrch (586 m), Zákupská pahorkatina
Malý Bezděz (578 m), Dokeská pahorkatina
Mazova horka (569 m), Zákupská pahorkatina
Holubník (562 m), Zákupská pahorkatina
Ortel (554 m), Zákupská pahorkatina
Ostrá horka (552 m), Zákupská pahorkatina
Ronov (552 m), Dokeská pahorkatina
Tisový vrch (540 m), Zákupská pahorkatina
Slavíček, (535 m), Zákupská pahorkatina
Velký Jelení vrch (514 m), Zákupská pahorkatina
Vrátenská hora (508 m), Dokeská pahorkatina
Stříbrník (507 m), Zákupská pahorkatina
Jelínka (504 m), Zákupská pahorkatina
Činkův kopec (502 m), Zákupská pahorkatina
Zábrdský kopec (501 m), Zákupská pahorkatina
Kostelní vrch (500 m), Zákupská pahorkatina
Malý Jelení vrch (500 m), Zákupská pahorkatina

Hydrografia

Územie je odvodňované riekou Ploučnicou a menšími pravostranným prítokmi Labe (Pšovka, Liběchovka, Obrtka a Úštěcký potok). Na druhej strane potom prítokmi Jizery (Zábrdka, Mohelka).

Fotogaléria niektorých vrchov

Jezevčí vrch
Svahy Vlhoště
Malý a Velký Bezděz
Tlustec od Brništského rybníka
Zelený vrch nad Cvikovom
Ortel neďaleko Cvikova
Ronov z Vlhošťa
Slavíček a Tisový vrch

Referencie

↑ ^a ^b ^c ^d DEMEK, Jaromír; MACKOVČIN, Peter, a kolektív. Zeměpisný lexikon ČR: Hory a nížiny. 2. vyd. Brno : AOPK ČR, 2006. 582 s. ISBN 80-86064-99-9.
↑ HOLEČEK, Milan. Lužické hory. Praha 1 : Olympia, 2004. ISBN 80-7033-832-6. Kapitola Všeobecná část - Povrch, s. 16.

Pozri aj

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ralská pahorkatina

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ralská pahorkatina na českej Wikipédii.

[demek-1] DEMEK, Jaromír; MACKOVČIN, Peter, a kolektív. Zeměpisný lexikon ČR: Hory a nížiny. 2. vyd. Brno : AOPK ČR, 2006. 582 s. ISBN 80-86064-99-9.

[Lužické-2] HOLEČEK, Milan. Lužické hory. Praha 1 : Olympia, 2004. ISBN 80-7033-832-6. Kapitola Všeobecná část - Povrch, s. 16.

[1]

[2]