Vápeník je obec na Slovensku v okrese Svidník a na severe je hraničnou obcou s Poľskom.
Polohopis
Obec Vápeník sa rozprestiera v severnej prihraničnej časti Nízkych Beskýd s Poľskom v doline miestneho potoka ústiaceho do Svidníčky. Nadmorská výška v strede obce je 448 m a v katastri 360 – 667 m.
Členitý povrch územia obce pozostáva z treťohorného flyšu (súvrstvia morských pieskovcových a bridlicových usadenín, ktoré sú bez skamenelín). V okolí obce sú lesné porasty s bujnou vegetáciou brezy, buka a hrabu. V blízkosti obce sa nachádza minerálny prameň Pomirky.
Na západe obec susedí s Dlhoňou, na západe s Kečkovcami, na severe s Havrancom a na juhu so Svidničkou a Belejovcami.
Symboly obce
Erb
V modrom štíte do zelenej pažite je zakorenená strieborná zlatolistá lipa, sprevádzaná po bokoch kmeňa dvoma zlatými kolesami. Historický pečatný symbol stromu z roku 1868 doplnený o zamestnanecký motív kolárstva. Autormi erbu sú Ladislav Vrteľ a Tomáš Brúder. Erb bol prijatý obecným zastupiteľstvom 5. marca 2005 a je zapísaný v Heraldickom registri SR pod číslo: V-224/2005.
Vlajka
Vlajka obce pozostáva z ôsmich pozdĺžnych pruhov vo farbách žltej, zelenej, bielej, modrej, žltej, zelenej, bielej a modrej. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvoma zastrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.
Názov
Vývin názvu obce
Dejiny
V zachovaných historických dokumentoch Makovického panstva sú údaje, že v rokoch 1573-1598 vznikli na území dnešného chotára obce dve menšie osady, ktoré boli pomenované ako Vápené pri Kečkovciach a Vápené pri Svidničke. Patrili panstvu Makovica.
Prvá písomná zmienka o obci je doložená v roku 1600 ako Vapene Uiszeswidnicze, Vapene Certhakechkouech.
V roku 1618 sú uvedené ako Vyšný Vápeník a Nižný Vápeník. Do roku 1697 obce splynuli.
Obec založili usadlíci so šoltýsom (richtárom) podľa zákupného práva, v ktorom tamojší dedinčania neboli povinní platiť daň. Obec patrila panstvu Makovica a mala šoltýšske a poddanské obyvateľstvo. V roku 1618 šoltýšstvo s mlynom patrilo trom domácnostiam a hospodárilo tu 13 sedliackych domácnosti. Postupne počet obyvateľov a domov vzrástol, avšak nikdy neprekročil počet obyvateľov 200 a počet domov 35.
Začiatkom 18. storočia v rokoch druhého decénia 1713–1714 v dôsledku ťaživej hospodárskej situácie sa útekmi poddaných z obce takmer vyľudnila.
V roku 1787 obec mala 26 domov a 159 obyvateľov, v roku 1828 mala 26 domov a 208 obyvateľov.
Obyvatelia sa v dôsledku prírodných podmienok a ekonomických možností spravidla zaoberali poľnohospodárstvom. Okrem sezónnych poľnohospodárskych prác sa muži zaoberali kolárstvom, stolárstvom a chovom oviec.
V polovici 19. storočia, tak ako aj v iných častiach východného Slovenská, sa značná časť obyvateľov vysťahovala a opustila svoju rodnú obec.
Na život obce a vývoj obyvateľstva vplývali rôzne spoločensko-politické, historické, hospodárske, sociálne, geografické a iné faktory v celej jej 410 ročnej histórii.
V polovici 19. storočia nastalo veľké vysťahovalectvo. Život obce poznačili dve svetové vojny, ktoré v tomto regióne viedli svoje vojenské operácie. Za I. ČSR časť obyvateľstva pracovala v lesoch. V oslobodzovacích bojoch na jeseň roku 1944 bola obec úplne zničená a po oslobodení obnovená. V januári 1945 bola obec oslobodená.
Vojnové udalosti, dnes na betónovom podstavci, pred obcou, pripomína pamätník, tank T – 34. Symbolizuje ťažké pozemné boje v období Karpatsko-duklianskej operácie.
Pôdu obrábali súkromne hospodáriaci roľníci. Časť obyvateľstva pracovala v priemyselných podnikoch vo Svidníku, Stropkove a Košiciach.
Rozmach obce nastal v 50. rokoch 20. storočia. Bola začatá radová výstavba nových domov, bol zavedený elektrický prúd a vybudovaná cesta. 3. októbra 1951 začína pravidelná autobusová doprava, ktorá spájala obec s okresným sídlom. V druhej polovici 60. rokov bola vybudovaná budova jednotného spotrebného ľudového družstva v ktorom bol obchod s potravinárskym tovarom a hasičský sklad.
V roku 1971 obec bola začlenená do JRD Kružľová a v roku 1972 je dokončený kultúrny dom, v ktorom dnes sídli obecný úrad.
V 50. rokoch účinkuje vo Vápeníku pod vedením pedagógov z miestnej školy, manželov Uramových folklórny spevácko-tanečný súbor, ktorý vystupoval na festivaloch vo Svidníku, Železovciach a vo Východnej.
V roku 1888 bola v priestore obecného cintorína bola postavená cerkov, ktorú dnes využívajú gréckokatolícki veriaci. Po prevrate v roku 1989 sa skončil ekumenizmus gréckokatolíkov a pravoslávnych veriacich. Dovtedy obidve konfesie vykonali svoje obrady v jednom kostole. Po tomto období došlo k vylúčeniu pravoslávnych z kostola. Pravoslávni veriaci vybudovali v roku 1993 svoju cerkov. V obci bola postavená fara i škola. Dnes sú obidve budovy nefunkčné.
Obyvateľstvo
V obci sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská: Bilas, Byro, Fečo, Harviš, Kandravý, Kimák, Krajkovič, Mimovič, Ozogár, Pajkoš, Riško, Rodák, Rudý, Sivík, Sivulič, Timan, Vasilenko, Vasilko, Vasiľko, Vook, Žak.
Kultúra a zaujímavosti
Pamiatky
- Gréckokatolícky kostol Ochrany Presvätej Bohorodičky, jednoloďová neoklasicistická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku 1888. Fasády sú členené pilastrami a polkruhovo ukončenými oknami. Veža je členená pilastrami a ukončená zvonovitou helmicou s laternou.[4]
Referencie
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Vápeník - Chrám Ochrany Presvätej Bohorodičky [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vápeník
Zdroj
Externé odkazy
