17. novembra, Agátová, Albína Grznára ,Andreja Hlinku, Astrová, Bernoláková, Boženy Němcovej, Brezová, Brezová, Broskyňová, Budovateľská, Cintorínska, Clementisova, Cukrovarnícka, Čerešňová, Československej armády, Doktora Pavla Adámiho, Dopravná, Družby, Dušana Jurkoviča, Fialková, Fraňa Krála, Gagarinova, Gaštanová, Gogoľova, Gorkého, Hlavná, Hlavná, Hollého, Hrebíčkova, Hurbanova, Chmeľová, Inovecká, J. Wolkra, Jahodová, Jána Bottu, Jána Kollára, Janka Alexyho, Janka Jeselského, Janka Kráľa, Janka Matúšku, Jaselská, Javorová, Jazmínová, Kalinčiakova, Karola Kuzmányho, Komenského, Kpt. Žalmana, Krátka, Krušovská, Kukučínova, Ladislava Dorušáka, Ladislava Mokrého, Ľaliová, Lipová, Ľudmily Podjavorinskej, Ľudovíta Fullu, M. A. Bazovského, M. Benku, Malinová, Margarétová, Martina Rázusa, Mieru, Miloša Závodného, Mojmírová, Moyzesova, Muškátová, Narcisová, Nezábudková, Obchodná, Orechová, Orgovánová, Ovocná, Palárikova, Palkovičova, Pavla Orságha Hviezdoslava, Pavlovova, Petra Jilemníckeho, Pílska, Pionierska, Pivovarnícka, Práznovská cesta, Priemyselná, Pod Kalváriou, Povstania, Puškinova, Rastislavova, Ružová, Sama Chalúpku, Sedmikrásková, Skýcovská, Sládkovičova, Sladovnícka, Slnečná, Slnečná, Slovenských Partizánov, Snežienková, Streďanská, Strojárenská, Stummerova, Svätého Cyrila a svätého Metoda, Svätopluková, Šafárikova, Šípová, Škultétyho, Športovcov, Štúrova, Terézie Vansovej, Timravy, Topoľová, Továrnicka, Tribečská, Václavská, Valentína Beniaka, Vinohradnícka, Záhradkárska, Záhradnícka, Záhumnie, Železničiarska.
Námestia
Námestie Ľudovíta Štúra
Námestie Milana Rastislava Štefánika
Dejiny
Pravek
Najstaršie archeologické nálezy patria do staršej doby kamennej (40 000 rokov pred naším letopočtom). Ľudia v tom čase žili v tlupách, živili sa lovom a nástroje si dorábali z kameňa. V období z pred 5 000 rokov žili v tomto priestore prví roľníci. 4 000 rokov pred Kr. ľud neolitu vyrábal hlinené nádoby a vedel tkať. Eneolit, čo je najmladšia doba kamenná, je zastúpená kanelovanou keramikou. Popri kamenej industrii sa vyskytuje aj medená. Na začiatku druhého tisícročia pred Kr. sa objavujú prvé skupiny bronzovej doby. V topoľčianskej oblasti sa objavuje okrem južnej maďarovskej kultúry, hlavne lužická a halštatská z druhého a prvého tisícročia pred Kr.
Jedným z najstarších písomných dokladov, ktorý sa žiaľ nezachoval, bola darovacia listina kráľa Bela III. (1172 – 1196), ktorou Topoľčany daroval Seudovi a Martinovi. Keďže Turda, syn Martinov zomrel bez potomkov, vnuk Bela III., Belo IV. (1235 – 1273) daroval v roku 1235 mesto aj s tromi dedinami: Tovarníky, Ylouch, a Račice, Dionýzovi-kráľovskému stajníkovi. Táto darovacia listina je zároveň najstaršou donačnou listinou, ktorá sa zachovala. V listine palatína Mikuláša z roku 1271 sa Topoľčany spomínajú ako Civitas, čiže mesto. Podľa nej tu robil pred richtárom prísahu Bartolomej z Diviak.
O existencii fary sa zmieňuje listina: Non eclesiae strigoniensis 2., ktorá kostol a faru spomína v roku 1285. Katolícka viera sa v topoľčianskom kraji šírila asi od 9. storočia. Počnúc Cyrilom, cez sv. Bernarda až po založenie kláštora v strede mesta.
Syn Petra Čáka, Matúš Čák Trenčiansky, zdedil po bezdetnom strýkovi Matúšovi tribút v Topoľčanoch. V období rokov 1291 – 1314 dal na topoľčianskom majetku postaviť mocný hrad, ktorým chcel chrániť od východu svoj sídelný hrad v Trenčíne. V rokoch 1347, 1346, 1358 sa v Topoľčanoch konali župné zhromaždenia. V roku 1347 dostáva mesto od kráľa Ľudovíta výsadu vlastného súdnictva s výnimkou hrdelných sporov. Z listiny vydanej Kapitulou v Nitre v roku 1348 sa dozvedáme, že v Topoľčanoch bol kláštor Benediktínov, v ktorom bol opátom Juraj.
V roku 1389 sa Topoľčany zase stali poddanským mestom. Vtedy ich kráľ Žigmund daroval Frantovi a Šimonovi zo Seče. Dedičia Sečéniovcov si podelili v roku 1411 majetky tak, že Hrad dostal Ladislav a mesto Šimon. Po smrti Šimona sa mesto stalo časťou Ladislavovho majetku. Keďže hranice mesta neboli presne určené boli sporné aj pozemky medzi Donynom – kastelánom v Nitrianskej Strede. Spor trval od roku 1406 do roku 1412. V tom čase bol v meste soľný sklad a Kráľovské soľné išpánstvo.
Topoľčiansky hrad sa stal oporným husitským bodom, na ktorom už v roku 1431 sídlila husitská posádka. V roku 1432 bol veliteľom hradu Jan Šmikouský zo Žďáru. V jeseni roku 1434 ho opustil za výkupné 9 000 zlatých. Na jeho miesto sa dostal dobrodruh Gučinský, ktorý páchal na obyvateľstve mesta aj okolia veľké neprávosti a zlodejstvá. Postihnutí obyvatelia sa viackrát obrátili na kráľa. Ten z toho dôvodu dal v roku 1443 Gučinskému iný hrad na Morave. V tom roku mesto postihlo aj veľké zemetrasenie, ktoré sa zopakovalo aj o rok neskôr v roku 1444. Po smrti Ladislava Sečéniho požiadal Michal Országh kráľa o uvedenie do držby kráľovský majetok, čo odôvodňoval príbuzenstvom so Sečéniovcami a aj tým, že prispel na výkupné hradu od husitov čiastkou 2 000 zlatých. V roku 1459 mu kráľ Matej vyhovel. Až donačnou listinou z 28. júla1481 sa celá záležitosť ukončila. Podľa nej patrilo k mestu Topoľčany okrem hradu aj 28 obcí.
V prvej polovici 15. storočia bola v meste chýrna zvonolejáreň majstra Pavla. V Krušovciach sa vo veži kostola zachoval jeden z jeho zvonov. Podľa kanonickej vizitácie z roku 1559 je topoľčiansky kláštor v ruinách. Kláštor je v strede mesta.
Po smrti posledného Országha Krištofa sa v roku 1567 rozdelil majetok na niekoľko podielov. Jeden z nich sa stal majetkom Krištofa Ungnada. Vdova po ňom sa v roku 1590 vydala za Žigmunda Forgáča, ktorý sa tak stal vlastníkom Ungnadovho podielu po Lošoncim, ktorý bol vlastníkom polovice majetku. Nastal spor medzi Balassovcami a Forgáčovcami. Balassa totiž odkúpil v roku 1570 Lošonciho časť za 10 000 zlatých, na ktorú si robil aj Forgáč nárok a tak ju v roku 1595 za 25 000 zlatých aj odkúpil na základe predkupného práva. No už v roku 1601 si vymohol donáciu na celý majetok.
Pre neznesiteľné podmienky a existenčné ťažkosti vypukla v meste v roku 1581 vzbura poddaných. Mesto dostalo 15. mája1599 od kráľa Rudolfa II. dekrétom privilégiá. Dekrét zaručoval možnosť usporiadať jarmoky na Dorotu a Trojicu. V roku 1599 sa však do mesta dostali Turci a úplne ho zničili.
František Forgáč dal v Tovarníkoch postaviť kaštieľ. V roku 1605 Bocskajovi hajdúsi obsadili cele Ponitrie aj mesto. V rokoch 1607, 1608 a 1609 sa v Topoľčanoch konali kongregácie, pretože mesto ohrozovali Turci. V čase stavovského povstania Gabriela Betlena na stavovskom zhromaždení v Topoľčanoch sa ku povstaniu pridali miestni zemania. V tej dobe sa v tomto priestore hojne rozšírili zbojstvá. Po Betlenovi vypuklo povstanie, ktoré viedol Juraj Rákoci 2. Ľud trpel pod povstaleckým aj pod cisárskym vojskom. V roku 1644 prišla do mesta prezimovať cisárska armáda. Do mesta prišlo 8600 mužov. Rok po ich odchode vtiahlo do mesta kurucké vojsko, ku ktorému sa pridalo 1800 švédskych jazdcov. V roku 1643 zaplavilo Ponitrie znova turecké vojsko. Topoľčany boli znova spustošené a do zajatia a otroctva sa dostalo veľké množstvo ľudí. Roku 1703 dobyli mesto Kuruci.
Mesto bolo viackrát vypálené. Veľké požiare boli v rokoch: 1718, 1730, 1731.
Stručný prehľad dejín mesta
Pomník na židovskom cintoríne v Topoľčanoch
Prvé osídlenie – neolit, mladšia a staršia bronzová doba, neskôr počas obdobia Veľkomoravskej ríše
Prvá zmienka – písomne je obec už spomínaná v roku 1173
13. storočie – z tohto obdobia pochádza Topoľčiansky hrad
začiatok 14. storočia – obec patrila Matúšovi Čákovi Trenčianskemu
rok 1342 – Topoľčany sa stali kráľovským mestom
začiatok 15. storočia – opevnenie mesta
rok 1431 – husiti okupujú mesto
rok 1599 – Turci sa prehnali cez mesto a vydrancovali ho
začiatok 17. storočia – nastupuje rýchly rozkvet mesta
rok 1618 – potvrdené jarmočné právo
rok 1790 – pri zavádzaní urbára a nepokojoch obyvateľstva bolo mesto skoro úplne zničené
začiatok 20. storočia – nastupuje rýchly rozvoj priemyslu, školstva a kultúry
1939 – 1945 – druhá svetová vojna;
židovské obyvateľstvo bolo deportované do vyhladzovacích táborov
koncom vojny padla za obeť požiaru aj synagóga
3. september 1944 – do mesta prenikli nemecké okupačné vojská
1. apríl 1945 – mesto bolo oslobodené vojakmi I. rumunskej armády
24. september 1945 – Topoľčanský protižidovský pogrom, svojim rozsahom unikátny prípad antisemitských násilností po skončení 2. svetovej vojny
Topoľčany sú obývané prevažne Slovákmi s českou a rómskou menšinou. Väčšina obyvateľstva sú rímskokatolíci (dva kostoly) a taktiež menšina protestantov (jeden kostol). Historická synagóga bola zničená ohňom počas druhej svetovej vojny.
Etnické zloženie obyvateľstva
Slováci – 98 %
Rómovia – 0,2 %
Česi – 0,92 %
Nemci – 0,03 %
Ukrajinci – 0,02 %
a iní
Náboženské zloženie obyvateľstva
rímski katolíci – 82,94 %
bez vyznania – 11,37 %
evanjelici a.v. – 2,82 %
grécki katolíci – 0,19 %
pravoslávni – 0,13 %
a iní
Priemysel
V meste sa nachádza drevársky, elektrotechnický, odevný a potravinársky priemysel.
ZKW Slovakia s.r.o. – výroba svetelných komponentov pre automobilový priemysel
HYZA a.s. – najväčší spracovateľ hydinového mäsa na Slovensku, pôvodne THP (Topoľčiansky hydinársky podnik) Topoľčany
DECODOM, spol. s r.o. – výroba kuchynského, obývačkového a iného nábytku
OZETA NEO, a.s. – odevná spoločnosť
Pankl Automotive Slovakia s.r.o. – výroba súčiastok motoriek
COOP Jednota Topoľčany, spotrebné družstvo – maloobchodná sieť obchodov
europlac s.r.o. – dyhované doskové produkty
Bona Vita servis spol. - výroba potravinárskych výrobkov
Priame spojenie autobusovou dopravou medzi Topoľčanmi a Prahou spoločnosťou Flixbus
Autobusová stanica v Topoľčanoch disponuje pätnástimi nástupišťami a deviatimi výstupišťami
Mestská doprava
Topoľčany disponujú iba mestskou autobusovou dopravou, ktorú zabezpečuje súkromná spoločnosť Freibus SLOVAKIA, s.r.o.
MAD disponuje dvanástimi linkami (1, 2, 3, 4, 6, 7, 8, 11, 33, 44, 55, 66, 88), ktoré spájajú aj priľahlú obec Tovarníky a mestské časti Malé a Veľké Bedzany.
Cyklistická doprava
V Topoľčanoch je plánovaná cyklotrasa v celkovej dĺžke 9,24 km
Prvá etapa vrátane mosta cez rieku Nitru, bola dokončená v roku 2021 v dĺžke 2,4 km
Druhá etapa je v pláne na roky 2022/23
Statická doprava
Spoplatnené parkovanie v meste sa riadi Všeobecne záväzným nariadením č. 17/2021 o dočasnom parkovaní motorových vozidiel na vymedzenom území mesta Topoľčany.
Parkovanie je rozdelené do troch zón A, B a C
Rezidentské pásmo „A“: Krušovská, Bernolákova, S. Chalupku, Obchodná, J. Wolkra, P. Mudroňa, Tribečská, T. Vansovej, Železničiarska, dr. P. Adámyho, Streďanská 1790 ,Timravy
Rezidentské pásmo „B“: Bernolákova, J. Bottu, Kukučínova, Palárikova, Palkovičova, Šafárikova, J. Kráľa, Valentína Beniaka, Krušovská
Rezidentské pásmo „C": F. Kráľa, Mieru
Zdieľaná doprava
V roku 2021 sa začal pripravovať projekt zdieľaných bicyklov, ktorý by mal byť uvedený do prevádzky v roku 2022.
Kultúra
Nástupište 1 – 12 (kultúrne centrum v priestoroch podchodu medzi železničnou a autobusovou stanicou, kde sa prezentujú hudobníci, výtvarníci, fotografi, divadelníci, filmové, literárne podujatia a kultúrne podujatia rozličného druhu)
V meste je mestská športová hala, zimný štadión, plaváreň a kúpalisko s troma bazénmi. Historicky najúspešnejšími športmi v meste sú hádzaná, stolný tenis, vodné pólo a hokej.
HK agro Topoľčany – hádzanársky klub, trojnásobný majster Slovenska, dvojnásobný vicemajster Slovenska
FbO Žochár Topoľčany - florbalový klub, účastník 1. mužskej ligy
MFK Topvar Topoľčany – futbalový klub, účastník 4. ligy juhovýchod (v marci 2019 sa odhlásil klub z ligy)
Alfonz Paulen (1913 – 1954), salezián, rímskokatolícky kňaz, trpiteľ za vieru, držiteľ Pamätnej medaily Ústavu Pamäti národa in memoriam, rodák z Malých Bedzian.[23][24]
.jpg)
.jpg)
