Tomáš Petřivý (* 29. december 1955, Bratislava – † pravdepodobne 5. máj 1986, tamtiež)[1][2] bol slovenský básnik, prozaik a disident.[1]
Študoval scenáristku na pražskej Filmovej a televíznej fakulte Akadémie múzických umení (FAMU) a bol jedným z prvých slovenských signatárov Charty 77, ktorú podpísal už v roku 1977. Za podpis Charty 77 a pre styky s disidentským hnutím bol roku 1978 vylúčený zo štúdia na FAMU a začala sa o neho zaujímať komunistická tajná služba ŠtB. Skôr ako prišiel o pas, sa mu podarilo dostať do Varšavy, kde nadviazal kontakty s poľskými aktivistami demokratickej opozície. Prvé stretnutie poľských a československých opozičných aktivistov sa uskutočnilo v júli 1978 v Krkonošiach.[1][3][4]
V apríli 1979 musel nastúpiť na vojenskú službu, kde bol šikanovaný. Krutý nátlak nevydržal a pokúsil sa o samovraždu. Namiesto psychiatrického vyšetrenia bol postavený pred vojenský súd, ktorý ho v Prešove odsúdil za úmyselné vyhýbanie sa vojenskej služby na desať mesiacov. Po prepustení bol znovu postavený pred civilný súd a za údajnú potýčku na stretnutí československých a poľských disidentov s československými pohraničníkmi a colníkmi ešte v roku 1978. Okresným súdom v Ústí nad Orlicí bol odsúdený v roku 1980 na dva roky nepodmienečne. Prepustili ho 4. mája 1981 po odpykaní polovice trestu podmienečne na dva roky.[1]
Spolu s Jánom Budajom a Vladimírom Archlebom založil Dočasnú spoločnosť intenzívneho prežívania (DSIP).[5][6] Pracoval ako kurič a živil sa rôznymi príležitostnými prácami, pôsobil v bratislavskom undergrounde a udržiaval styky s disidentmi. Svoje básne, poviedky, úvahy o filme a recenzie publikoval v samizdatových časopisoch Zebra, Kontakt, Fragment, Altamira.[1]
Zomrel za záhadných okolností a možnej účasti ŠtB v máji 1986, presný dátum nie je známy. Nájdený bol v jeho petržalskom byte dva týždne po smrti, ktorej príčinou bola oficiálne otrava barbiturátmi v kombinácii s alkoholom.[2][4]
Próza Hra o Judáša (F. R. & G., 1993) a zbierka Hra o všetko (F. R. & G., 2005) sú literárnymi fragmentami z jeho pozostalosti, ktoré zostavil a vydal jeho priateľ Oleg Pastier.[1]