Slavín je Bratislavský pamätník sovietskych vojakov padlých počas druhej svetovej vojny na území západného Slovenska. Spolu s cintorínom padlých v prvej svetovej vojne v Petržalke predstavujú jediné dva vojenské cintoríny v Bratislave.
Pamätník bol postavený v rokoch 1957 – 1960 a slávnostne ho odhalili pri príležitosti 15. výročia oslobodenia mesta Sovietskou armádou 4. apríla1960. Autorom výtvarného riešenia pamätníka je slovenský sochár a architekt Ján Svetlík. V roku 1962 bol Slavín vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. V šiestich masových a v 317 individuálnych hroboch je tu pochovaných 6 845 vojakov Červenej armády, ktorí padli pri dobývaní mesta počas bojov druhej svetovej vojny v apríli 1945.
Kvôli stavbe Slavína bola zbúraná veža kostola Panny Márie Snežnej, aby nezavadzala vo výhľade. Aj Alexander Trizuljak, autor sochy sovietskeho vojaka na vrchole pamätníka, proti odstráneniu veže protestoval, avšak bezúspešne. Oficiálne bola demontáž veže zdôvodnená jej zlým stavom a záchranou kostola. Pôvodne sa predpokladalo zníženie veže o polovicu, napokon bola zbúraná celá.[4]
Poloha
Slavín sa nachádza na predhorí Malých Karpát a je jednou z turistických atrakcií Bratislavy. Je vyhľadávaným miestom najmä pre svoju polohu, z jeho terás je prekrásny výhľad na celú Bratislavu.
Celá koncepcia rešpektuje už vtedy existujúce hroby padlých vojakov. Nástup k areálu s dominantou pamätníka tvorí monumentálne schodisko, pričom základná kompozičná os je vygradovaná cez komplex priestorov, z ktorých každý je obohatený o sochársku výzdobu. Sochárske dotvorenie prostredia umocňuje vnemový účinok až po samotný obelisk pamätníka. Vedľajšia kompozičná os je orientovaná na otvorený panoramatický pohľad na Bratislavu.
Monument
Centrálnu časť pamätníka tvorí obradná miestnosť, ktorej súčasťou je aj 39,5 metrov vysoký monument v tvare obelisku. Na jeho vrchole sa nachádza 7-metrová socha sovietskeho vojaka vztyčujúceho vlajku od slovenského socháraAlexandra Trizuljaka.
Vstupné kazetové dvere do obradnej siene vykladanej mramorom z vonkajšej strany zdobí bronzový reliéfny súbor R. Pribiša pripomínajúci vojnové útrapy druhej svetovej vojny. Na stenách obradnej miestnosti sú v mramore vyvedené mená slovenských miest a dátum ich oslobodenia Červenou armádou, ako aj epitaf:
V areáli sa nachádza súsošie Po boji od Jána Kulicha, súsošie Nad hrobom spolubojovníka od Tibora Bártfaya, Súsošie vďaky od Jozefa Kostku a pri vstupe do areálu je reliéf Prísaha na bojovú zástavu od Ladislava Snopka. Slavín je miestom, ktorému sa počas návštevy v socialistickom Československu musela prísť pokloniť každá zahraničná delegácia. V súčasnosti je navštevovaný, často aj neoficiálne, najmä zahraničnými štátnikmi z krajín, ktoré boli súčasťou bývalého Sovietskeho zväzu.
Významné udalosti
V roku 2005 Slavín navštívil ruský prezident Vladimír Putin pri príležitosti svojej návštevy Slovenska v rámci stretnutia s Georgeom Bushom.
4. apríla, v deň výročia oslobodenia Bratislavy, sa na tomto mieste vzdáva pocta padlým sovietskym vojakom. Tradične sa na pamätnej ceremónii zúčastňuje aj prezident SR.
Slavín dnes
Vo všetkých šiestich sektoroch masových hrobov vznikajú deformácie terénu. Zemina v hroboch na Slavíne zvetráva. Pokles však nie je nebezpečný, ide skôr o estetickú záležitosť. Statik upozornil na fakt, že situácia v podzemí by mohla ohroziť bezpečnosť celého pylóna. Z týchto dôvodov podzemie pamätníka zrekonštruovali.
.svg){kind=small}
