Duklianske bojisko je národná kultúrna pamiatka zapísaná v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (na základe uznesenia predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 24 z 27. 2. 1961). Územne je rozdelená do dvoch lokalít:
Dukla – pamätník Česko-Slovenského armádneho zboru v katastrálnom území Vyšný Komárnik
Pamätník sovietskej armády v katastrálnom území Svidník
Pamätník tvorí vysoký pylón a kolumbárium. Uzatvára južnú stranu cintorína a spolu s obradnou sieňou je vysoký 28 m. Svojím tvarom pylón symbolicky znázorňuje úder oslobodzovacích vojsk do nepriateľskej obrany na poľsko-československom pomedzí. V roku 1949 bola súčasťou pamätníka socha čs. vojaka, ktorý vzdáva na poctu zbraň svojim mŕtvym spolubojovníkom, dielo sochára Jana Vítka[4]a vtedajsi statny znak - lev s dvojkrizom. Tato socha bola v roku1964 odstranena spolu s povodnym statnym znakom a v roku 1964 bol pamätník doplnený o bronzové súsošie Žalujem od národného umelca Jána Kulicha: matka ďakuje sovietskemu vojakovi za oslobodenie a zároveň žaluje fašizmus za príkoria a utrpenie, ktoré spôsobil. Ďalej bol pôvodný štátny znak nahradený štátnym znakom vtedy platným.
Na kolonáde vedúcej k pamätníku sú umiestnené bronzové tabule s vygravírovanými menami 1265 príslušníkov 1. čs. armádneho zboru v ZSSR, ktorí padli v Karpatsko-duklianskej operácii. Nie všetci sú pochovaní na Dukle; väčšina hrobov sa nachádza na poľskej strane hraníc, predovšetkým v meste Dukla a v osade Nowosielce.
V kolumbáriu pamätníka (žulové čierne oválne teleso s výklenkami na ukladanie urien) je uložená prsť zo všetkých miest bojov 1. čs. armádneho zboru v ZSSR. Portál kolumbária zdobia reliéfy znázorňujúce jeho bojovú cestu od Buzuluku do Prahy.
Pri štátnej ceste, asi 200 m od štátnej hranice, je žulový pamätník Rozpuknuté srdce. Postavený je na mieste tragickej smrti generála Jaroslava Vedrala-Sázavského, veliteľa 1. čs. samostatnej brigády v ZSSR, ktorý tu zahynul 6. októbra1944. Generálovo auto nabehlo na nástražnú mínu. Spolu s generálom zahynul aj jeho vodič a osobná stráž.
Vľavo od štátnej cesty asi 100 m od štátnej hranice, na mieste, kde bol pôvodný cintorín príslušníkov čs. armádneho zboru, je od roku 1967 umiestnená žulová plastika – symbol ženijného vojska v Karpatsko-duklianskej operácii. Plastika zobrazuje ruku ženistu pri zneškodňovaní protitankovej míny.
Pri štátnej hranici je postavená na mieste pôvodnej pozorovateľne veliteľa zboru generála L. Svobodu49°24′53″S21°42′30″V / 49,414585°S 21,708249°V / 49.414585; 21.708249vyhliadková veža. Pôvodná veža bola drevená, súčasná bola odhalená v roku 1974. Rozhľadňa je postavená v nadmorskej výške 550 m a je vysoká 52 m. Vo vstupnej hale vyhliadkovej veže je inštalované audiovizuálne zariadenie, ktoré umožňuje návštevníkovi získať podrobnejšie informácie o Karpatsko-duklianskej operácii. Z plošiny je výhľad na duklianske bojisko na poľskej i slovenskej strane. V interiéri rozhľadne je inštalovaná lipová ratolesť – symbol slovanskej vzájomnosti a zároveň označenie československej generálskej vojenskej hodnosti.
Areál Duklianskeho bojiska sa rozprestiera od rázcestia obce Kapišová až po slovensko-poľský hraničný priechod Dukla. Jeho súčasťou je vojenské prírodné múzeum, ktoré bolo sprístupnené verejnosti v roku 1959. Nachádza sa tu expozícia v prírode s rozmiestnenou bojovou technikou v katastrálnom území obci Nižného Komárnika a Vyšného Komárnika. Sprístupnené sú aj zrekonštruované delostrelecké palebné postavenia a bunkre jednotiek 1. čs. armádneho zboru v ZSSR i veliteľské stanovište veliteľa 3. čs. brigády, z ktorého velitelia zabezpečovali ďalšiu útočnú činnosť na slovenskom území po prekročení štátnej hranice.
Pohľad na pamätník česko-slovenského armádneho zboru
Bronzové súsošie Žalujem od národného umelca Jána Kulicha
Pylón duklianskeho pamätníka je postavený zo žulových kvádrov.
Vo Svidníku stojí monumentálny mramorový pamätník Červenej armáde, národná kultúrna pamiatka. Bol odhalený 3. októbra1954 pri príležitosti osláv 10. výročia karpatsko-duklianskej operácie. Autormi projektu boli českí architekti Ing. Karel Lodr, Jan Krumprecht a Václav Šedivý. Sochárske práce realizovali sochári – národní umelci Oskár Kozák, Jan Hana a zaslúžilý umelec František Gibala.
Pomník má výšku 37 m. Päťramenná hviezda na jeho vrchole meria 3,5 m. Čelné steny ohrady pamätníka výtvarne symbolizujú Slovenské národné povstanie a príchod Červenej armády. Na ľavej strane pamätníka je súsošie Útok Sovietskej armády, na pravej strane reliéf Partizánska hliadka v Slovenskom národnom povstaní. Pred širokým schodišťom pamätníka je bronzová socha sovietskeho seržanta; symbolizuje čestnú stráž, ktorá vzdáva hold nad mohylou padlých. Jej výška je 4 m a jej autormi sú Jan Bartoš a Jan Hana. Po bokoch sokla, na ktorom je postavená socha, sú vysekané položené mramorové lipové vence.
Architektonický komplex pamätníka dotvárajú dve pieskovcové súsošia: Hanovo Stretnutie a Gibalovo Smelý pohľad do budúcnosti. Na štvorcovom piedestáli, obelisku a pylóne pamätníka sú osadené veľkorozmerné mramorové reliéfy: Zdvihnutie zástavy na slávu víťazstva, 9. máj 1945, Ľudia vítajú svojich sovietskych osloboditeľov, Zvítanie partizánov so Sovietskou armádou a Dedina víta sovietskych vojakov. Pri pamätníku pri stene sú vytvorené symbolické mramorové hrobky padlých príslušníkov sovietskej pechoty, tankistov, delostrelcov a letcov. Na hrobkách sú vytesané symboly rozlišovacích znakov týchto druhov sovietskych zbraní. V štyroch spoločných hroboch je pochovaných vyše 9 000 sovietskych vojakov.
V roku 1974 bol vytvorený na pravej strane pamätníka v blízkosti vojenského múzea Park bojovej techniky, v ktorom je rozmiestnená vojenská bojová technika používaná v čase Karpatsko-duklianskej operácie.
Súsošie Smelý pohľad do budúcnosti
Súsošie Vítanie osloboditeľov
Reliéf Partizánska hliadka v Slovenskom národnom povstaní'
Kameň informujúci o vyhlásení národnej kultúrnej pamiatky vo Svidníku.
Budova múzea v Svidníku
Park bojovej techniky
Spravovanie duklianskeho bojiska a pamätníkov
Pamätníky a celý areál vojenského prírodného múzea do roku 1959 spravoval ONV vo Svidníku, potom do roku 1965 Krajské pamiatkové stredisko v Prešove a od 1965 Duklianske múzeum vo Svidníku. Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993 bolo múzeum premenované na Vojenské múzeum vo Svidníku. Stalo sa samostatnou organizáciou, ktorá spravovala celý areál Vojenského prírodného múzea a pamätníky.
.jpg)
_Niznym_Komarnikom.jpg)
.jpg)
.jpg)
