PROFILBARU.COM

	Sad Janka Kráľa
	mestský park
Štát	Slovensko
Región	Bratislavský kraj
Okres	Bratislava V
Mesto	Bratislava
Mestská časť	Petržalka
Súradnice	48°08′07″S 17°06′33″V / 48,1353°S 17,1092°V
	Poloha v rámci Bratislavy
	Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
	Freemap Slovakia: mapa
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 48°08′07″S 17°06′33″V / 48,1353°S 17,1092°V

Sad Janka Kráľa (zač. 18. stor. – pol. 19. stor. nem. Bruck(en)au, Bruck(en)-Au(g)e(r)l – „(medzi)mostový lužný les(ík)“; pol. 19. stor. nem. in der Au – „v lužnom lese“; cca 1867 – cca 1921 nem. Aupark – „lužný/nivský park“, maď. Ligeti díszkert; cca 1921 – 1932 Petržalské sady; 1932 – 1945 Tyršove sady) v Bratislave je najstarší verejný park v strednej Európe a jeden z najstarších stredoeurópskych parkov vôbec. Nachádza sa v Bratislavskej Petržalke medzi Starým mostom a Novým mostom. Má rozlohu 42 ha.

Dejiny

Sad Janka Kráľa bol založený v rokoch 1774-76 s myšlienkou vytvoriť prvý park pre širokú verejnosť. Park vznikol na pravom brehu Dunaja na ploche lužného lesa. Vplyvom barokového klasicizmu sa vytvorila osemramenná hviezdica priesekov, pozdĺž ktorých sa neskôr vysadili stromoradia. Podľa usporiadania chodníkov park pomenovali Sternallee (Hviezdicová aleja). Jednotlivé aleje dostali pomenovanie podľa druhu stromov – jelšová, topoľová, javorová, vŕbová, jaseňová, brestová.

Park bol upravovaný postupne, jeho dnešná podoba je až z roku 1839. V 70. rokoch 20. storočia prešiel park veľkou rekonštrukciou. Odstránili sa divorastúce kroviny, čím sa vizuálne park otvoril a vynikli mohutné stromy tvoriace kostru parku. Pre súčasný obraz parku sú charakteristické „veľkopriestorové prírodné interiéry“.

Mohutné vzácne stromy a etážové kroviny dopĺňa drobná architektúra. Typickým prvkom sú oddelené malé priestory kruhovitého tvaru ozdobené prvkami zverokruhu. Tento prvok vytvára dôverné prostredie ponúkajúce sa k oddychu a k rozhovorom. Kruhy sú doplnené aj výsadbou letničiek.

V roku 2006 prebehla výrazná revitalizácia parku, pričom bolo ostránených vyše 200 chorých drevín, ktoré ohrozovali zdravie návštevníkov parku a rovnaký počet drevín bol vysadený. Pribudli aj druhy, ktoré dovtedy neboli zastúpené.

Charakter

Najvýraznejším architektonickým prvkom v Sade Janka Kráľa je jedinečný záhradný altánok, ktorý bol pôvodne vežou františkánskeho kostola. Veža je obľúbeným miestom stretávania, obchodným centrom a zároveň aj špecifickým orientačným bodom. V srdci sadu sa nachádza socha Janka Kráľa od akademického sochára Františka Gibalu. Socha je stredobodom križovatky cestičiek, ktoré pretínajú celý park. Celkovú atmosféru dopĺňajú rozsiahle záhony letničiek.

Park púta aj svojou druhovou diverzitou. O výsadbu cudzokrajných drevín sa pravdepodobne zaslúžil bratislavský lekár a botanik dr. Štefan Lumnitzer. V súčasnej dobe tu rastú exotické druhy ako ginko dvojlaločné, maklura oranžová, metasekvoja čínska a pod. Najväčšími unikátmi sú platany javorolisté, ktoré svojím vekom cca 200 rokov a rozmermi obvodov kmeňa vyše 500 – 600 cm dotvárajú typickú kulisu veľkým trávnatým priestranstvám. Biologickú kostru parku tvoria aj pôvodné druhy ako javor a rôzne druhy topoľov. Tieto dreviny tu dosahujú rozmery, ktoré sú pre ich biologický druh veľmi zriedkavé. Stromovú etáž dopĺňajú kroviny. Najväčšie zastúpenie má stálozelený tis (taxus baccata) a vavrínovec lekársky. Sad Janka Kráľa sa svojím druhovým zastúpením stal cenným objektom z dendrologicko-vedeckého hľadiska.

Sad sa nachádza v centre stavebného ruchu v Petržalke. Prítomnosťou Nového a Starého mostu, Auparku, futbalového štadióna sa ostro vytýčili jeho hranice a stratila možnosť jeho rozšírenia. Sad nemá vyznačené ochranné pásmo. Zároveň tesná blízkosť obchodného centra, reštauračného zariadenia Au Café a Lebenfinger a divadla Aréna zvýšila nielen atraktivitu parku, ale aj jeho náštevnosť. V súčasnosti má park kultúrno-spoločenskú funkciu, slúži ako oddychové a stretávacie miesto. Vytvára oázu pokoja a zároveň slúži na športové aktivity pre školskú mládež aj pre dospelých organizované rôznymi občianskymi združeniami. Park je využívaný aj na fotografovanie a nakrúcanie reklám a spotov.

Ochrana

Sad Janka Kráľa ako 1. verejný park v strednej Európe je chránený v zmysle zákona č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti v kategórii historická zeleň.

Priestor sadu Janka Kráľa a Tyršovho nábrežia je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu SR pod názvom NKP Park mestský s areálom a evidenčným číslom 321 a je chránený podľa zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu.

Dopravné spojenie

OC Einsteinova (Aupark)

Pri sade (Aupark; Aupark-nadjazd)

Sad Janka Kráľa
- (stav k 2. septembru 2024)^[1]^[2]^[3]^[4]

Galéria

Veža kostola
Základný kameň
Socha Janka Kráľa
Lavičky v parku
Fontána
Fontána detail
Fontána
Centrálna plocha
Socha Janka Kráľa

Literatúra

REHÁČKOVÁ, Tamara: Historické záhrady a parky Bratislavy. Bratislava : TRIO Publishing, 2012. 111 s. ISBN 9788089552276

Pozri aj

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sad Janka Kráľa

Externé odkazy

Sad Janka Kráľa v ohrození výstavbou
Sad Janka Kráľa - http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=1516
POMNÍK SO SOCHOU - http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=1517
VEŽA S HELMICOU - http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=1520

Referencie

Historický portál
Bratislavský portál
Umelecký portál

↑ Dopravný podnik Bratislava [online]. Bratislava: Dopravný podnik Bratislava, [cit. 2022-04-08]. Dostupné online.
↑ Bratislava : Cestovné poriadky. imhd.sk (Bratislava: mhd.sk). Dostupné online [cit. 2024-06-07].
↑ Cestovné poriadky prímestskej autobusovej dopravy - ARRIVA Bratislava [online]. arriva.sk, [cit. 2022-06-26]. Dostupné online.
↑ Total Avengers s.r.o.. Cestovné poriadky [online]. idsbk.sk, [cit. 2022-06-26]. Dostupné online.