Rád menších bratov (lat. Ordo fratrum minorum), hovorovo františkáni, je najznámejšie spomedzi františkánskych rehoľných spoločenstiev. Vznikol v 14. storočí zo skupín tzv. observantov, ktorí požadovali prísnejšie dodržiavanie Reguly sv. Františka, hlavne čo sa týka zachovávania ideálu chudoby.
Zakladateľom rehole je sv. František z Assisi. Prvú (nezachovanú) regulu rádu schválil pápež Inocent III. ústne v roku 1209. Konečná regula františkánov bola schválená pápežom Honoriusom III. v roku 1223. V roku 1221 bol založený III. rád (svetský).
Celkový počet členov rehole na celom svete je okolo 19 000.
Na Slovensku majú kláštory v Bratislave, Trnave, Hlohovci, Nových Zámkoch, Trstenej, Fiľakove a v Prešove.
Pri prijímaní kandidát absolvuje približne jeden rok postulátu. Potom nasleduje rok noviciátu nasledovaný dočasnými sľubmi. Obdobie života pod dočasnými sľubmi je okolo 6 rokov (3-6, alebo až 9 rokov). Potom je kandidát definitívne prijatý zložením slávnostných (doživotných) sľubov.
Rád menších bratov vznikol ako laický rád ale kňazi začali mať čoskoro prevahu. Kňazi a laici sú si ale v ráde rovní. Činnosť sa vyvíja podľa potrieb v mieste pôsobenia rádu a rád nemá špecializované zameranie na jednu činnosť.
Františkánska verzia modlitby ruženca vznikla údajne už v roku 1422. Ruženec pôvodne tvorilo sedemkrát desať Zdravas' Mária, ku ktorým boli pridané ešte ďalšie dva, čo spolu vytvorilo číslo 72, ktoré sa podľa tradície považuje za počet rokov Panny Márie, ktoré prežila na Zemi.[1][2]