územie mesta je zložené zo 4 katastrálnych území: Trstená, Ústie nad Priehradou, Oravské Hámre a Osada. Svojou rozlohou 8 254 ha (82,54 km²) je najväčším katastrálnym územím na Orave.
Ulice
Bernolákova, Čsl. armády, Družstevníkov, Duklianskych hrdinov, Hattalova, Hraničiarov, Hugolína Gavloviča, Hviezdoslavova, Hýbeľ, Ivana Olbrachta, Jána Hertela, Jána Kollára, Janka Kráľa, Jilemnického, Kpt. Nálepku, Krakowská, Krátka, Kukučínova, Kvetná, Lesná, Lúčna, Malý rad, Matúša Jankolu, Mieru, Mládežnícka, Msgr. Viktora Trstenského, Nábrežie Ľudovíta Štúra, Na Diele, Námestie M. R. Štefánika, Nová, Obrancov mieru, Odbojárov, Oravická, Osadská, Oslobodenia, Partizánov, Poddielová, Pod Stráňou, Pod Vápenicou, Pri Kovalinci, Puškinova, Rudolfa Dilonga, SNP, Štefana Furdeka, Ústianska, Zápotočná, Železničiarov, 1. mája.
Vodné toky
Najväčším a najvýdatnejším tokom je rieka Oravica, ktorá do svojho toku v Trstenej priberá z pravej strany Bratkovčík a ľavostranné prítoky Všivák, Trsteník a Zábiedovčík. Prietok vody je závislý od aktuálnych zrážok, vzhľadom na to, že ide o rieku priberajúcu toky z rozsiahlej nezalesnenej plochy, výnimočne môže vzrásť jej prietok približne na pätdesiatnásobok svojho priemeru. Len vďaka hlbokému umelému korytu nespôsobuje v Trstenej záplavy veľkoplošného charakteru tak ako to bývalo v minulosti.
Trstená bola založená v roku 1371Jánom Hertelom. Názov mesta v tom čase bol Bingenstadt. Nemecké osadnícke právo preukazuje, že Trstenú zakladali nemeckí osadníci. Neskôr, v roku 1424, vo výsadnej listine Žigmunda Luxembruského, v ktorej potvrdil výsady zakladateľa, sa Trstená objavuje pod menom Stadtsek a ďalej v závislosti na vplyve a jazyku úradníkov a panstva skomolene Trezthyene, Thersztene, Thersthena. Žigmund tiež oslobodil Trstenú od platenia cla a tridsiatkov.
Od roku 1588 Trstená patrí Thurzovi, ktorý oslobodil Trstenú od urbárskych dávok a robôt za ročný poplatok 800 zlatých. Matej II. potvrdil výsady Trstenej udelené Wismerom ako aj Žigmundom a udelil mestu právo štyroch výročných jarmokov (na Dorotu, Turice, Nanebovzatie panny Márie a Martina). Dva z nich sa tradujú aj v súčasnosti. Koniec 17. storočia znamenal pre Trstenú veľký úpadok, ktorý spôsobili pochody litovského vojska, silné zimy a dva veľké požiare, ktoré zničili väčšiu časť Trstenej.
Mesto bolo na konci marca 1945 vypálené počas oslobodzovacích bojov, nemeckými vojakmi. Zhorelo 75 domov a mnoho ďalších bolo silne poškodených.[5]
Obyvateľstvo trvalo bývajúce v meste Trstená podľa národnosti podľa výsledku Sčítania obyvateľov, bytov a domov 2011Archivované 2016-01-17 na Wayback Machine: slovenská 7 140 osôb, poľská 34, česká 13, maďarská 5, srbská 5, moravská 4, nemecká 4, bulharská 2, ukrajinská 2, ostatné 13, nezistená 260.
Náboženské zloženie obyvateľstva
rímski katolíci – 94,33 %
bez vyznania – 3,26 %
evanjelici a. v. – 0,78 %
gréko katolíci – 0,07 %
iní
Kultúra a zaujímavosti
Stavby
Pamiatky
Kostol svätého Martina
Kostol svätého Martina, Bernolákova 1, umelecko-historická pamiatka, na gotických základoch, prestavaný 1641, 17. st., 1945, 1999
Františkánsky kostol sv. Juraja a kláštor, Nám. M. R. Štefánika 436, umelecko-historická pamiatka, vybudovaný v rokoch 1776 – 1780
Stĺp sv. Floriána, Bernolákova, pred budovou fary, umelecko-historická pamiatka (1701)
Stĺp Sv. Jána Nepomuckého, Nám. M. R. Štefánika, oproti kostolíku sv. Juraja, umelecko-historická pamiatka (1776)
Stĺpy vstupnej brány na cintorín, Hýbeľ, umelecko-historická pamiatka (1755)
Socha Martina Hattalu, Gymnázium, Železničiarov, pamätné miesto – rodný dom, slovenského jazykovedca, univerzit. profesora, kodifikátora etymologického pravopisu
Budova bývalej židovskej synagógy, Železničiarov č. 300, postavená v roku 1839 – renesančný ráz
Budova sporiteľne, Nám. M. R. Štefánika č. 1, bývalá Slovenská banka, postavená podľa projektu Michala Milana Harminca v roku 1903
Hotel Roháč, Nám. M. R. Štefánika č. 425, postavený v prvej polovici 19. storočia
Budova mestského úradu, Bernolákova 96/8, znovu vybudovaná v rokoch 1908 – 1910 z prenesenej budovy belgic. spol. na ťažbu hnedého uhlia v lieseckom chotári
Starý židovský cintorín, hranica tvrdošínskeho a trstenského chotára, umelecky zhotovené náhrobné kamene z pieskovca s plastikami
Kaplnka na cintoríne v Rovni, Ul. Oravická, umelecko-historická pamiatka (18. storočie)
Kaplnka, Ul. Mieru pred domom č. 809, umelecko-historická pamiatka
Stĺp Panny Márie, Pod Halečkovou pri čerpacej stanici PHM, umelecko-historická pamiatka (1928)
Pomníky
Pomník Červenej armády a bývalá budova reálneho gymnázia
Pomník a pamätné miesto SNP
Pod Halečkovou pri čerpadle PHM,
pamätné miesto, plastika
Pomník ČA
Nám. M. R. Štefánika, oproti ZŠ R. Dilonga,
pamätné miesto oslobodenia mesta sovietskou armádou v II. svet. vojne
Pamätné tabule
Pamätná tabuľa R. Budjača, Budova MsÚ, Bernolákova č. 96/8, historická pamiatka (II. svetová vojna)
Pamätná tabuľa J. Kráľa, Budova železničnej stanice, Železničiarov č. 251, historická pamiatka (II. svetová vojna)
Pamätná tabuľa Ilegalneho ONV, Budova Hotela Roháč, Nám. M. R. Štefánika č. 241, historická pamiatka (II. svetová vojna)
Pamätná tabuľa K. Pafčuga a R. Zembjak, Chodba budovy MsÚ, Bernolákova 96/8, historická pamiatka (II. svetová vojna)
Pamätná tabuľa Rudolf Dilong, Kláštor františkánov, Nám. M. R. Štefánika č. 437, historická pamiatka (rodák, básnik, františkán)
Pamätná tabuľa Štefan Furdek, rodný dom, Bernolákova č. 20, historická pamiatka (zásluha o vznik ČSR v USA)
Pamätná tabuľa Martin Hugolín Gavlovič, budova ZŠ, Nám. M. R. Štefánika, historická pamiatka (slovenský barokový básnik)
Pamätná tabuľa Ján Doránsky, rodný dom č. 513, Nám. M. R. Štefánika, historická pamiatka (spisovateľ, básnik, publicista)
Pamätná tabuľa Milo Urban, budova ZŠ Nám. M. R. Štefánika č. 438, historická pamiatka (osobnosť literatúry a publicistiky, chodil do trstenského reálneho gymnázia v rokoch 1915 – 1919)
Pamätná tabuľa Sídlo reálneho gymnázia, budova ZŠ Nám. M. R. Štefánika č. 438 (historická pamiatka (1868 – 1869))
Pamätná tabuľa Martin Hattala, rodný dom, Hattalova č. 50, historická pamiatka (jazykovedec, univerzitný profesor, kodifikátor etymologického pravopisu)
Pamätná tabuľa Viktor Trstenský, rodný dom, Ulica Československej armády č. 40, (rímskokatolícky kňaz, pápežský prelát, spisovateľ, politický väzeň)
Pamätná tabuľa NsP, budova NsP č. 549 (vznik štátnej nemocnice v Trstenej)
Pamätná tabuľa na holokaust, Synagóga, Ul. Železničiarov (pamiatka obetiam holokaustu)
Šport
Činnosť v Trstenej sa sústreďujú v aktívnom športe najmä na futbal v registrovanej organizácii Mestský futbalový klub Trstená, halový futbal – Mestská halová futbalová liga, kolky[6], stolný tenis a volejbal[7], Bowling club – Jantár Trstená a karate – Karate klub Trstená[8]. Niektoré športové kluby dosahujú striedavo výborné výsledky s menej výraznými. Najmä Karate klub Trstená je výnimočný celosvetovými úspechmi – majstrami sveta a ďalšími cennými úspechmi zo svetových a európskych šampionátov, či medzinárodných open pohárov. Karatisti Jozef Štefanides, Simona Fereková, Martin Vorčák, Zuzana Vorčáková, Patrícia Fereková, Zuzana Kormošová, Táňa Carachová, Anežka Kovalíková, Michal Chrenek, Stanislav Bajo sú tými, ktorý sa najviac zaslúžili o tieto úspechy.
Športový klub kolkárov Trstená svojou účasťou v Extralige – najvyššej slovenskej kolkárskej súťaži sa tiež zapísal do dejín úspešných športov. Mládežnícka základňa vlastných odchovancov tohto klubu, aj keď už pod vlajkou iných klubov dosiahla taktiež výrazné a víťazné úspechy v celosvetovom a európskom meradle o ktoré sa zaslúžili Braňo Paríža a Jozef Samek už ako juniori.
Hospodárstvo a infraštruktúra
Školstvo
Stredné školy
Gymnázium Martina Hattalu; osemročné, štvorročné, bilingválne (španielsky jazyk)
ZŠ P.O.Hviezdoslava d.p. Trstená Západ s materskou školou, 1.-4. ročník (zal. 1994);
Základná umelecká škola Trstená
História školstva v Trstenej
Mestská latinská protestantská škola (1580 – 1682). Presný rok vzniku nie je známy, najstaršia správa o škole pochádza z r. 1580. V týchto rokoch sa pánmi Oravy stala rodina Thurzovcov, ktorí šírili protestantizmus prostredníctvom zakladania škôl a výučby. Najpravdepodobnejšie škola zanikla v dôsledku rekatolizácie ako jedného z hlavných pilierov habsburgovskej politiky. PovstaniaImricha Tököliho a neskôr Františka II. Rákociho oživili upadajúci protestantský duch Oravy, no po ich potlačení sa farnosť v Trstenej stala definitívne katolícka. Výsledkom tohto náboženského "prevratu" bolo pretransformovanie na katolícku školu. Nie sú záznamy, či sa tak udialo hneď po r. 1682, ale určite v r. 1693, kedy sa v mestskej knihe uvádza záznam o jej vyhorení. Ďalšie záznamy o školstve sú strohé až do druhej polovice 18. storočia.
Františkánska hlavná škola (1774 – 1869). Túto školu navštevoval medziiným aj slovenský jazykovedec Martin Hattala. Táto škola r. 1869 prestala existovať, pretože v Trstenej bolo založené kráľovské nižšie gymnázium. Františkánom bola zverená Rímskokatolícka ľudová škola.
Trstenské kráľovské katolícke štvortriedne reálne gymnázium, založené v r. 1869. Toto gymnázium bolo silne maďarizované až do vzniku česko-slovenskej republiky 1918. Postupne sa rozširovalo počtom tried a stalo sa centrom vzdelávania na Hornej Orave. Od 28.8.1971 nesie čestný názov Gymnázium Martina Hattalu a funguje dodnes.
Židovská ľudová škola (1894 – 1942).
Súkromná dievčenská meštiacka škola (1909 – 1920).
Osobnosti
Čestné občianstvo
Michal Tondra (* 17. 01. 1947 Spišské Vlachy), dekan trstenského dekanátu. Čestný občan mesta Trstená za zásluhy o rozvoj cirkevného a duchovného života v meste (18. 01. 2007).
Významné osobnosti
Rodisko
Jozef Adamča (* 1931 – † 1992), pedagóg a športový funkcionár
Rudolf Dilong (* 1905 – † 1986), slovenský básnik, rehoľný kňaz–františkán
Ján Doránsky (* 1911 – † 1973), spisovateľ, básnik a publicista
Štefan Furdek (* 1855 – † 1915) – národný buditeľ, rímskokatolícky kňaz, publicista, redaktor, spisovateľ a vydavateľ. Zakladateľ Prvej katolíckej slovenskej jednoty v USA (1890), spoluzakladateľ a prvý predseda Matice slovenskej v Amerike (1893 – 1904), Združenia slovenských novinárov v Amerike (1906) a Slovenskej ligy v Amerike (1907).
Martin Hattala (* 1821 – † 1903), lingvista, rímskokatolícky kňaz, teológ, stredoškolský a vysokoškolský profesor, člen mladobernolákovského hnutia. Narodil sa a základné vzdelanie získal v Trstenej. Kodifikátor štúrovskej slovenčiny na základe etymologického princípu (Grammatica linguae Slovenicae 1850, Krátka mluvnica slovenská 1852).
Štefan Hora (* 1911 – † 1982), publicista, osvetový pracovník, sociológ
Hugolín Gavlovič (* 1712 – † 1787) – básnik, teológ, františkánsky kňaz. V Trstenej prežil svoje detstvo a vyštudoval nižšie gymnázium. Jeho najvýznamnejším dielom je dvojzväzková zbierka humanistických didakticko–reflexívnych ponaučení a praktických rád Valaská škola mravúv stodola, ktorú napísal bohemizovanou slovenčinou a využil v nej bohatú ľudovú slovesnosť – príslovia, porekadlá, exemplá a anekdoty.
Ignác Gessay (* 1874 – † 1928) – pochádza z Tvrdošína, študoval na gymnáziu v Trstenej. Bol novinárom, politikom, spoluzakladateľom a funkcionárom Slovenskej ligy v Amerike, spolutvorcom a signatárom Clevelandskej dohody.
Milo Urban (* 1904 – † 1982) – prozaik, publicista, prekladateľ. Študoval na gymnáziu v Trstenej. Z jeho diel: Živý bič, Za Vyšným mlynom, Zelená krv, atď.
Milan Čič (*1932 † 2012) – slovenský politik, akademik a právnik, študoval na gymnáziu v Trstenej.
Ivan Stodola (* 1888 – † 1977) – slovenský dramatik, spisovateľ a lekár. Pôsobil v Nemocnici s poliklinikou Trstená ako lekár a primár dermatologického oddelenia v r. 1952 – 1953.
Andrej Imrich (* 1948) – pomocný biskup spišskej rímskokatolíckej diecézy, farár v Trstenej od apríla 1985 do januára 1990
Tomáš Červen (* 1793 – † 1876) – cirkevný hodnostár (biskupský tajomník, notár, riaditeľ biskupskej kancelárie, generálny vikár, veľprepošt), národnokultúrny pracovník, pedagóg, zakladateľ Spolku sv. Vojtecha, prvého slovenského gymnázia v Kláštore pod Znievom, pokladník Matice slovenskej. V Trstenej prežil svoje detstvo a študoval základnú školu.
Andrej Kavuljak (* 1885 – † 1952) – historik, lesný inžinier, prekladateľ. Vyrastal a študoval na gymnáziu v Trstenej.
Anton Kocian (* 1900 – † 1984) – ornitológ, zberateľ flóry, učiteľ, preparátor (jeho preparáty sú vystavené na Oravskom hrade, v Oravskom múzeu), publikoval viac než 50 odborných prác z oblasti ornitológie a ochrany prírody, je autorom príručnky Orava. V Trstenej pôsobil ako pedagóg na trstenskom gymnáziu v r. 1942 – 1960.
Anton Habovštiak (* 1924 – † 2004) – jazykovedec, spisovateľ a publicista, študoval na gymnáziu v Trstenej.
Martin Ťapák (* 1926 – † 2015) – filmový režisér, herec, tanečník a choreograf, študoval na gymnáziu v Trstenej.
Oľga Feldeková (* 1943) – prozaička, novinárka, scenáristka a dramaturgička, študovala na gymnáziu v Trstenej.
↑Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
↑Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
↑JÚĽŠ. Trstenčan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
↑MANIAK, Marcel. Nikdy viac! : príbeh vypálených obcí. Poprad : Popradská tlačiareň, vydavateľstvo s.r.o., 2019. 231 s. ISBN 978-80-89613-26-7. S. 152.
