Pinka obyčajná alebo pinka lesná[3] lat. (Fringilla coelebs) je spevavec a patrí do čeľade pinkovitých. Je to veľmi bežný druh v Európe a hniezdi na celom území Slovenska od nížin až po pásmo kosodreviny.[4] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov pinka obyčajná patrí medzi najmenej ohrozené druhy, populácia v Európe vykazovala v rokoch 1980 – 2013 mierny nárast.[1]
Opis
Pinka obyčajná meria 15[5] – 15,5 cm[6] a váži 21 – 25 g.[7] Samec má modrosivý vrch hlavy a krk. Boky hlavy a hruď sú hnedočervené s vínovočerveným odtieňom. Má čierne čelo. Chrbát je červenohnedý so zeleným odtieňom, kostrč zelenožltá. Brucho je hnedobiele. Krovky, letky a chvostové perá sú čiernohnedé so svetlými okrajmi.[7]
Samica, na rozdiel od samca, nemá modrý vrch hlavy ani červenohnedú hruď a líce. Chrbát ma olivový, letky a chvostové perá svetlejšie. Zobák je na jar sivomodrý, na jeseň hnedý. Nohy sú hnedé. Mladé vtáky majú šat samice.[7]
Hlas
Pinka obyčajná má regionálne rôznorodý spev. Typické je zakončenie trilkom. Volanie je výrazné "fink" alebo "pink"[5], počas letu mäkké "jüpp". Varovný hlas znie ako "hüitt" a používa aj kovovo znejúce "schrrüt".[6]
Výskyt a stav na Slovensku
Pinka obyčajná hniezdi v 98,3 % mapovacích kvadrátov. Je to aj jeden z najpočetnejších druhov v lesoch, priemerne 10 – 20 párov/10 ha. Najvyššie hustoty dosahuje v prírodných lužných lesoch (maximálna zistená hodnota až 29 párov/10 ha v NPR Ostrov orliaka morského), v prírodných dubových lesoch (maximálna zistená hodnota až 16,1 páru/10 ha v NPR Kašivárová a NPR Boky), v prírodných horských zmiešaných lesoch (maximálna zistená hodnota 12,5 páru/10 ha v NPR Dobročský prales a NPR Badínsky prales) a v prírodných dubovo-bukových lesoch (maximálna zistená hodnota 10,3 páru/10 ha v NPR Sitno). V hospodárskych lesoch dosahuje maximálne hodnoty len do 8 párov/10 ha (dubová kmeňovina).[4]
Prevažná časť populácie sa na zimu sťahuje. Ostávajú najmä staré samce a zdržujú sa pri obciach. V zime bola pinka preukázaná v 77,9 % mapovacích kvadrátov. Zimujú najmä v južnom Francúzsku.[4]
Odhadovaný počet hniezdiacich párov v rokoch 1980 – 1999 bol 3 000 000 – 5 000 000, zimujúcich jedincov 10 000 – 50 000. Veľkosť populácie i územie, na ktorom sa vyskytovala boli stabilné, maximálna zmena do 20 %. Ekosozologický status v rokoch 1995, 1998[4] a 2001[8] žiadny. Európsky ochranársky status SPEC4 – druhy, ktorých globálne populácie sú koncentrované v Európe a majú tam vhodný ochranársky status. Stupeň ohrozenia S – vyhovujúci ochranársky status.[7]
Odhadovaný počet hniezdiacich párov v rokoch 2008 – 2012 bol 3 000 000 – 5 0000 000 párov. Krátkodobý trend i veľkosť územia na ktorom hniezdila za posledných 12 rokov (2000 – 2012) aj z pohľadu dlhodobého trendu od roku 1980 (1980 – 2012) boli stabilné.[9] V roku 2014 LC - menej dotknutý.[2][10][11]
Odhadovaný počet hniezdiacich párov v rokoch 2013 – 2018 bol 3 000 000 – 5 000 000 párov. Krátkodobý trend i veľkosť územia na ktorom hniezdil za posledných 12 rokov (2007 – 2018) aj z pohľadu dlhodobého trendu od roku 1980 (1980 – 2018) boli stabilné.[12]
Biotop
Pinka obyčajná obýva lesy a lesíky všetkých druhov, stromoradia aj malé skupinky stromov.[7] Obýva aj záhrady, sady, parky a brehové porasty vôd.[4]
Hniezdenie
Samček prilieta skôr ako samička a už od konca marca obsadzuje spevom teritórium. Samička stavia sama hniezdo, ktoré je veľmi nenápadné. Hniezdo umiestňuje tesne ku kmeňu a využíva rovnaké lišajníky ako rastú na hniezdnom strome. Používa rôzny stavebný materiál, suché korienky, machy, pavučinu, srsť a perie. Stavba trvá asi týždeň. Hniezdi dvakrát za rok, najprv v apríli a druhé hniezdenie v júni, v júli. Najčastejšie postaví nové hniezdo aj pre druhé hniezdenie. Samička znáša 4 – 6 (7) vajec. Vajíčka majú buď sivočervený alebo bledomodrozelený podklad, na ktorom sú rôzne škvrny a čiarky červenohnedej farby. Samička zasadne na posledné vajíčko a sama na nich sedí 12 – 13 dní, samec jej prináša potravu. Po vyliahnutí trvá výchova mláďať 14 dní.[7]
Potrava
Pinka obyčajná sa živí rôznymi semenami zbieraním zo zeme.[7]
Ochrana
Je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 300 € (Vyhláška MŽP č. 170/2021).[13]
V severných oblastiach jej rozšírenia boli zaznamenané výkyvy veľkosti populácie a pohyby podľa poveternostných podmienok. Pinka obyčajná obýva aj ostrovy, kde je uväznená a zraniteľná. Poddruh F. c. palmae, obývajúci Kanárske ostrovy môžu ohrozovať lesné požiare, ťažba dreva a zavlačené druhy predátorov. Poddruh F. c. ombriosa je podobne ohrozovaný lesnými požiarmi, ťažbou dreva a suchom. Tento poddruh je zaradený do Prílohy 1 smernice o vtákoch.[14]
V Strednej Európe nemá výrazné výkyvy populácie. Úhyny sú zaznamenané na cestách pri stromoradiach. Dôležitým faktorom v ochrane všetkých lesných druhov vtákov sú správne spôsoby obhospodarovania lesov, nerúbať v hniezdnej dobe a nie veľkoplošným holorubným spôsobom.[4]
Galéria
Referencie
- ↑ a b IUCN Red list 2021.2. Prístup 6. novembra 2021.
- ↑ a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
- ↑ KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-11-14]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Rudolf Kropil. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Pinka obyčajná, s. 598 – 600.
- ↑ a b PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
- ↑ a b JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
- ↑ a b c d e f g FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.
- ↑ BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
- ↑ Černecký, J., Darolová, A., Fulín, M., Chavko, J., Karaska, D., Krištín, A., Ridzoň, J. Správa o stave vtákov v rokoch 2008 – 2012 na Slovensku. [online]. Príprava vydania Černecký, J. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2014, [cit. 2019-10-05]. S. 790. Dostupné online.
- ↑ DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
- ↑ JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava: Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.
- ↑ Černecký, J., Saxa, A., Čuláková, J., Andráš, P. Správa o stave vtákov za obdobie rokov 2013 – 2018. [online]. Príprava vydania Černecký, J. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2019, [cit. 2019-10-05]. Dostupné online.
- ↑ Vyhláška č. 170/2021 Z. z. [online]. [Cit. 2021-06-23]. Dostupné online.
- ↑ Butchart, S., Ekstrom, J. & Ashpole, J. Common Chaffinch (Fringilla coelebs) - BirdLife species factsheet [online]. datazone.birdlife.org, [cit. 2018-12-02]. Dostupné online. (En)
Iné projekty
Externé odkazy
,_male.jpg)
.jpg)
.jpg)
