Pichliač sivý[3] (lat. Cirsium canum)[2] je trváca bylina z čeľade astrovité (Asteraceae). Jeho prirodzený areál zahŕňa mierne oblasti Európy až po západnú Sibír a Irán.[2]
Opis
Pichliač sivý je trváca bylina vysoká 50 až 150 cm, s vretenovito zhrubnutým podzemkom a jednoduchou alebo málo rozkonárenou byľou.[4][5]
Dolné listy sú zbiehavé, prostredné zúženou bázou sediace a horné sediace. Všetky sú v obryse podlhovasto kopijovité. Čepele sú na líci sviežo zelené, na rube sivé a chlpaté.[4][5]
Purpurové kvety sú usporiadané v súkvetí, ktorým je rúrkokvetý úbor. Jednotlivé kvety v úbore sú obojpohlavné, rúrkovité, pravidelné, päťpočetné, dlhé 15 až 22 mm. Tyčiniek býva zvyčajne päť, s peľnicami zrastenými do rúrky okolo čnelky. Kalich je voľný, trváci, premenený na chocholec s perovitými štetinkami dlhými 15 až 17 mm, ktoré slúžia na rozširovanie semien vetrom. Semenník je spodný a plodom je nažka veľká 3 až 4 mm. Guľovitý zákrov s priemerom do 25 mm pozostáva z listeňov, z ktorých vonkajšie sú s odstávajúcim ostníkom dlhým do 1,5 mm. Úbory s priemerom 30 až 40 mm sú jednotlivé a na dlhých stopkách.[4][5]
Rozšírenie
Areál rozšírenia pichliača sivého zahŕňa mierne oblasti od Francúzska cez strednú Európu až po západnú Sibír a Irán.[2]
Na Slovensku je v teplejších oblastiach na celom území dosť hojný.[4] V Slovenskom raji rastie hlavne na mokradiach.[6]
Ekológia
Pichliač sivý obsadzuje vhodné stanovištia od nížin do podhorského stupňa. Rastie na vlhkých lúkach, lesných mokradiach a pri prameniskách. Vyžaduje si vlhké, výživné, humózne a na minerálne látky bohaté pôdy. Kvitne od júla do októbra.[4][5]
Galéria
-
Dospelý jedinec.
-
Byľ s listami a koncovými úbormi.
-
Nerozkvitnuté úbory.
-
Zákrov s nerozkvitnutým úborom v mierke.
-
Zhrubnutý podzemok.
-
Nažky v mierke.
-
Perovitá štruktúra chocholca.
-
Úbor so zrelými nažkami.
Referencie
- ↑ a b Fl. Pedem. 1: 151 (1785)
- ↑ a b c d e Cirsium canum (L.) All. [online]. Kew: POWO – Plants of the World Online, Kew, [cit. 2024-03-19]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Karol Marhold, František Hindák. Zoznam nižších a vyšších rastlín Slovenska. Bratislava : Veda, 1998. ISBN 80-224-0526-4. S. 420.
- ↑ a b c d e Josef Dostál, Martin Červenka. Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín II.. prvé. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1991. ISBN 80-08-00003-1. S. 1116 – 1117.
- ↑ a b c d Michal Hrabovský at al.. Veľká kniha rastlín, hornín, minerálov a skamenelín. Bratislava : IKAR, a.s. – Príroda, 2021. ISBN 978-80-551-6882-1. S. 318 – 319.
- ↑ Anna Leskovjanská. Flóra Národného parku Slovenský raj. Spišská Nová Ves : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2014. ISBN 978-80-89310-82-1. S. 22 – 23.
Iné projekty
Externé odkazy
|
|---|
| Cirsium canum | |
|---|
| Carduus canus | |
|---|
