Mukačevská župa bola župa v Podkarpatskej Rusi v Česko-Slovensku, vytvorená prevažne z uhorskej Berežskej župy. Existovala v rokoch 1919 – 1921, mala rozlohu 3 891 km² a jej správnym centrom bolo Mukačevo.
Po tom, ako československé jednotky obsadili v prvom polroku 1919 väčšinu Podkarpatskej Rusi, bola dňa 6. júna 1919 kvôli konsolidácii pomerov na tomto území počas odchodu maďarských komunistických a rumunských jednotiek, neoficiálne vyhlásená vojenská diktatúra pod velením francúzskeho generála v československých službách Edmonda Hennocquea. Podkarpatská Rus bola postupne rozčlenená na štyri župy, ktoré vychádzali z administratívnych celkov vytvorených tu Uhorskom. Jedným z týchto celkov bola i Mukačevská župa, ktorá vznikla zo severnej časti pôvodnej uhorskej Berežskej župy.[3] Samotné Mukačevo bolo československým vojskom obsadené koncom apríla 1919[4], župný úrad tu začal fungovať v máji toho roku.[1]
V čele župy mal stáť vládou menovaný župan, došlo však iba k menovaniu dočasného správcu župy. Sídlo župy sa nachádzalo v Mukačeve.[5] Mukačevská župa existovala do 14. septembra 1921.[2] K 15. septembru 1921 (Ivan Pop uvádza 21. august 1921[6]) boli župy na Podkarpatskej Rusi reorganizované a územie zrušenej Mukačevskej župy pripadlo prevažne Berežskej župe, východné okresy potom Marmarošskej župe.[2]
Mukačevská župa sa nachádzala v strednej časti Podkarpatskej Rusi, v povodí rieky Latorica, Boržava a Rika. Na západe susedila s Užhorodskou župou, na juhu s Berežskou župou a na juhovýchode s Marmarošskou župou. Severná hranica bola zároveň štátnou hranicou s Poľskom.[7]
Mukačevská župa sa členila na šesť slúžnovských okresov (Dovhé, Mukačevo, Rosvegovo, Svalava, Nižné Verecky a Volové) a jedno mesto so zriadeným magistrátom (Mukačevo), ktoré bolo na úrovni okresu.[1][8]