Nitrianska župa bola župa v Česko-Slovensku, vytvorená z uhorskej Nitrianskej župy. Existovala v rokoch 1918 – 1922, mala rozlohu 5 527 km² a jej správnym centrom bola Nitra.
Historický vývoj
Po vyhlásení Martinskej deklarácie dňa 30. októbra 1918 sa Slovensko vyčlenilo z Uhorska a následne pričlenilo k novo vzniknutému Česko-Slovensku. Slovensko zostalo dočasne rozdelené na administratívne celky vytvorené ešte Uhorskom. Jedným z týchto celkov bola Nitrianska župa, ktorá vznikla z pôvodnej uhorskej Nitrianskej župy.[1] V čele župy stál vládou menovaný župan, ktorý disponoval všetkými právomocami, zatiaľ čo samosprávna funkcia župy bola potlačená.[2]
Sídlo župy sa nachádzalo v Nitre[1] a župa existovala do 31. decembra 1922. K 1. januáru 1923 bolo na Slovensku vytvorené nové župné zriadenie, ktoré bolo pôvodne plánované pre celé Česko-Slovensko, no realizované bolo iba na Slovensku.[3]
Geografia
Nitrianska župa sa nachádzala na západnom Slovensku, na časti Záhoria a v okolí riek Váh a Nitra. Na severe hraničila s Trenčianskou župou, na severovýchode s Turčianskou župou, na východe s Tekovskou župou, na juhu s Komárňanskou župou, na juhozápade s Bratislavskou župou a na severozápade s Moravou.[4]
Administratívne členenie
V roku 1919 sa Nitrianska župa členila na dvanásť slúžnovských okresov (Hlohovec, Myjava, Nitra, Nové Mesto nad Váhom, Nové Zámky, Piešťany, Prievidza, Senica, Skalica, Šaľa nad Váhom, Topoľčany a Žabokreky) a tri mestá so zriadeným magistrátom (Nitra, Skalica a Nové Zámky), ktoré boli na úrovni okresov.[5]
Referencie
- ↑ a b VOLKO, Viliam. Stručný prehľad vývoja územného a správneho členenia Slovenska [online]. Bratislava: Ministerstvo vnútra SR, 2007, [cit. 2024-12-08]. Dostupné online.
- ↑ Volko–Kiš, s. 29.
- ↑ Volko–Kiš, s. 37–38.
- ↑ Volko–Kiš, príloha 4.
- ↑ TIŠLIAR, Pavol. Mimoriadne sčítanie ľudu na Slovensku z roku 1919. Príspevok k populačným dejinám Slovenska. Bratislava : STATIS, 2007. Dostupné online. ISBN 978-80-85659-46-7. S. 129–130.
Pozri aj
Zdroj
