Mikuláš Tolentínsky sa narodil v Sant’Angelo v talianskom regióne Pontano okolo roku 1245 – 1246.[1][4] Jeho majetní rodičia,[2] Compagnonus de Guarutti a Amata de Guidiani, pôvodne nemohli mať deti, ale po tom, čo sa modlili k sv. Mikulášovi z Myry, Amata otehotnela.[2] Preto teda pomenovali svoje dieťa po tomto svätcovi.[1] V deň jeho narodenia sa mala objaviť na oblohe kométa, preto býva Mikuláš vyobrazený so žiariacou hviezdou na prsiach alebo pri hlave.
V 14 rokoch vstúpil Mikuláš ako žiak či novic do kláštora v Cingoli.[2][5] O štyri roky neskôr zložil večné sľuby a stal sa augustiniánskym rehoľníkom.[1] Za kňaza bol vysvätený v roku 1269.[1][2]
V roku 1274 (1275)[4] dostal rádové kožené cingulum a presťahoval sa do Tolentina, kde strávil zvyšok svojho života.[5] V tomto meste, ktoré sa v tej dobe prudko rozvíjalo s mnohými občianskymi a morálnymi problémami,[1] pôsobil ako kazateľ, modlil sa, uzdravoval ľudí, navštevoval väzňov a robil zázraky.[1][2][4] Počas života sa mu podarilo obrátiť niektorých verejných hriešnikov.[1] V rámci rehoľného spoločenstva vykonával určitú dobu aj pozíciu magistra novicov.[1]
Jeho blízkym priateľom bol blahoslavený Angelo Conti, augustiniánsky kňaz.[5] Mikulášovým oddaným žiakom bol blahoslavený Angelo Scarpetti ako aj Antonio Migliorati.[5] Mikuláš sa veľmi často postil a okrem modlitieb venoval veľa času štúdiu.[2]
V poslednom roku života trpel vážnou chorobou.[1] Zomrel prirodzenou smrťou ako svätý vyznávač v Tolentine 10. septembra1305 vo veku 59 rokov.[3] Na smrteľnej posteli povedal svojim bratom slová apoštola Pavla Korinťanom: „Nie som si ničoho [zlého] vedomý, ale to ma neospravedlňuje.“ (1 Kor 4,4)[4] Jeho hrob sa nachádza v tamojšej bazilike.[2]
Legendy
Podľa legendy bol Mikuláš Tolentínsky kazateľom a divotvorcom.[4] Pripisuje sa mu viac ako 300 zázrakov. Niektoré sú zhodné so zázrakmi svätého Mikuláša z Myry.[4] Najčastejšie sa uvádzajú alebo zobrazujú tieto:[chýba zdroj]
Vegetarián Mikuláš dostal pri hostine pečené kurča. Urobil nad ním znamenie kríža, kura obživlo a vyletelo von oknom.
Vzkriesil cez sto detí, vrátane niekoľkých utopených.
Premohol diabla, ktorý sa objavil počas slávenia omše a začal Mikuláša biť palicou. Táto palica potom bola niekoľko rokov vystavená v kostole.
Zachránil 9 námorníkov aj s loďou pred potopením. Zjavil sa im pri modlitbe, v ľavej ruke držal ľaliu a pravou rukou utíšil búrku.
Uctievanie
Hneď po Mikulášovej smrti sa veriaci dožadovali jeho uznania ako svätca.[1] K jeho svätorečeniu však došlo omnoho neskôr – Mikuláša kanonizoval5. júna1446pápežEugen IV.[2][5] (Svätorečeniu nepredchádzal proces skúmania života kandidáta, ako je tomu v súčasnosti, ale pápež ho vyhlásil za svätého na základe už existujúceho kultu medzi veriacimi.)[2]
Mikuláš Tolentínsky býva zobrazovaný ako bosý augustiniánsky rehoľník – eremita v čiernom habite, prepásaný koženým pásom. Na prsiach máva žiariace zlaté slnko (alebo je vedľa jeho hlavy a Mikuláš naň ukazuje prstom), vlasy má upravené do tonzúry. V ruke drží ratolesť s kvetmi ľalie, košík chleba alebo aj kríž.[1] V dejových scénach oslobodzuje väzňov, navštevuje chorých a chudobných, rozdáva chlieb chudobným. Býva zobrazený aj so sv. Augustínom a sv. Monikou alebo s Pannou Máriou, ktorá sa mu zjavuje, a následne Mikuláš vstupuje na loď a utišuje búrku.
Patronát
Je patrónom či spolupatrónom miest Tolentino, Rím, Benátky, Janov, Cordóba, Antverpy a Lima, spolupatrónom Bavorska, rádu augustiniánov. Je považovaný za patróna námorníkov, duší v očistci, detí a žiakov. Jeho kult vrcholil v 16. – 18. storočí, keď bol tiež patrónom proti moru a patrónom misionárov v Amerike. Jeho kult je obzvlášť rozšírený v Mexiku, Guatemale a v Kolumbii. Od 18. storočia je patrónom niekoľkých diecéz na Filipínach.
Vybrané kostoly, sochy a obrazy
Európa
Bazilika San Nicola da Tolentino (Tolentino) – gotický chrám, v ktorom sa nachádza cyklus nástenných malieb s legendou sv. Mikuláša z Tolentina od bratov Pietra a Giuliana z Rimini (okolo roku 1325)
Kostol San Nicola da Tolentino agli Orti Sallustiani (Rím)
↑ abcSaints and Blesseds: Saint Nicholas of Tolentino, O.E.S.A. [online]. gcatholic.org, [cit. 2024-02-29]. Dostupné online.
↑ abcdefATTWATER, Donald. The Avenel Dictionary of Saints. New York : Avenel Books, 1981. S. 377. (po anglicky)
↑ abcdeWATKINS, Basil. The Book of Saints. Comprehensive Biographical Dictionary. 8. vyd. London : Bloomsbury, 2016. ISBN 978-0-567-66414-3. S. 828. (po anglicky)
↑Martyrologium Romanum. Vatikán : Administrationem Patrimonii Sedis Apostolicae, 2004. Dostupné online. S. 850. (po latinsky)
