Mešita Džumaja (bulh. Джумая джамия – Džumaja džamija),[1][2][3][4][5][6] známa aj ako Veľká mešita (bulh. Голямата джамия – Goľamata džamija)[6] je mešita nachádzajúca sa v centre mesta Plovdiv v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku.[1][2][3][4][5][6]
Historické názvy
Mešite sa hovorilo Muradova mešita (bulh. Мурадие джамия – Muradie džamija) na počesť panovníka počas ktorého panovania bola postavená.[1][2] Jej ďalším názvom bolo pomenovanie Mešita Ulu džumaja (bulh. Улу джумая джамия – Ulu džumaja džamija), teda doslovne Hlavná piatočná mešita,[1][2][5] čo bolo odvodené od faktu, že sa v nej náboženské obrady konali v piatok[5] a že bola katedrálnou – teda hlavnou – mešitou.[1][2]
Poloha
Mešita Džumaja sa nachádza v centrálnej časti Plovdivu na námestí „Rimski stadion“ (starý názov: námestie „Alexandăr Stambolijski“),[5][6] ktoré je známe pod neoficiálnym názvom „Džumajata“, teda podľa mešity.[5]
Dejiny a súčasnosť
Mešita bola postavená na mieste niekdajšieho kresťanského chrámu, ktorý bol zasvätený svätej Paraskeve.[1][2][4] Niekedy počas obdobia panovania sultána Murada II., teda po roku 1421 bol tento chrám zbúraný a na jeho mieste bola[1][2][4] v roku 1425[3] postavená dnešná mešita.[1][2][4] K tomuto obdobiu výstavby sa prikláňa väčšia časť vedeckej obce a zodpovedá mu aj podoba budovy, ktorá sa podobá na iné osmanské mešity postavené v danom období na území európskej časti Osmanskej ríše. Niektorí vedci však predpokladajú, že mešita Džumaja bola postavená už počas panovania sultána Murada I. v rokoch 1369 – 1385.[3][5] V priebehu 15. storočia sa v okolí mešity rozrástol aj hojne navštevovaný bazár a budova s okolím sa tak stala jedným z hlavných bodov v ktorých sa sústredil mestský život. Okrem samotného veľkého krytého bazáru – tzv. bezistenu – s šiestimi kupolami, sa totiž nachádzal v tesnej blízkosti mešity aj hostinec Kuršunli chan (Budova hostinca bola ťažko poškodená pri zemetrasení v roku 1930 a následne bol Kuršunli chan (hostinec) aj s vedľa stojacou budovou bezistenu zbúraný.). V dôsledku zemetrasenia v 18. storočí bola zničená veľká časť interiéru mešity, ktorý bol následne obnovený v rokoch 1817 – 1818 v štýle tzv. osmanského baroku. Samotná budova bola po zemetrasení opravená už v roku 1785 na požiadavku vtedajšieho sultána Abdülhamida I.. Posledná reštaurácia budovy prebehla na začiatku 21. storočia s finančnou podporou istanbulskej radnice.[3] Mešita v súčasnosti slúži svojmu účelu ako moslimský svätostánok.[2] Okrem toho sa využíva aj dvojposchodový drevený prístenok pri severnej strane mešity, ktorého prízemie slúži ako kaviareň a na jeho prvom poschodí sa nachádza knižnica.[5]
Charakteristika
Jedná sa o pomerne veľkú trojloďovú budovu.[1][2] Steny budovy sú hrubé a postavené z tehiel a kameňov, pričom sa vždy strieda rad tehiel s radom kameňov.[5] Pôdorys budovy je štvoruholníkový, takmer štvorcový.[5] Na streche mešity sa nachádza celkovo deväť kupolí,[1][2] ktoré sú pokryté olovenými plátmi.[1][2][3]
Stredná loď budovy je širšia než bočné lode a tri hemisférické kupoly, ktoré sa nad ňou dvíhajú sú položené na ozdobných arkádach.[1] Nad bočnými loďami sú umiestnené kupole v tvare cylindrických oblúkov. Samotné arkády sú tvorené štyrmi stĺpmi, ktoré sa nachádzajú v strede mešity a priestor rozdeľujú na celkovo deväť sektorov.[5] Minaret sa nachádza v severovýchodnom rohu budovy[1][2][5] a bol postavený hneď na počiatku so samotnou mešitou.[3] Je vyzdobený diagonálnym štvoruholníkovým mrežovaním zhotoveným z červených tehiel, ktoré vyčnievajú z bielej maltovej omietky.[1][2][5] Minaret je zakončený kuželovitou strieškou.[5] Na fasáde budovy sa nachádzajú kamenné dosky s nápismi ako v osmanskej turečtine, tak aj v bulharčine, ktoré boli na budove osadené v roku 1868 na počesť sultána Abdülaziza, ktorý odobril premenu jednej z bulharských plovdivských škôl na gymnázium.[3] Ďalším zaujímavým prvkom, ktorý zdobí vonkajšiu fasádu budovy sú slnečné hodiny.[7] Pri severnej stene mešity sa nachádza neskôr pristavený drevený ozdobný prístenok.[5]
Rozmery modlitebnej sály sú približne 33 x 27 metra.[1][2][3] Interiér je vyzdobený freskami, ktoré sú tvorené rastlinnými motívmi (predovšetkým vetvičky, kvety a girlandy) medzi ktorými sú umiestnené medailóny s úryvkami z Koránu.[1][2][5] Fresky pochádzajú z konca 18. storočia a zo začiatku 19. storočia.[1][2] V strede oltárnej časti sa nachádza bohato zdobená oltárna nikou - tzv. mihráb.[1] Typovo je mešita podobná najstarším osmanským sakrálnym stavbám, ktoré boli stavané v priebehu 14. – 15. storočia v Burse, v Edirne, alebo v Sofii.[1][2] V staviteľskom štýle – najmä samotnom tzv. „klietkovom“ spôsobe ukladania tehiel – je viditeľný značný vplyv byzantskej a bulharskej architektúry.[1][5]
Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany
Kategória: kultúrna pamiatka národného významu[3][6]
Budova bola vyhlásená za kultúrnu pamiatku v Štátnom vestníku č.221 z roku 1927 ako "národná starožitnosť", štatút kultúrnej pamiatky bol obnovený aj v Štátnom vestníku č. 4 z roku 1995 – ako dôvody ochrany bola pridaná aj architektonicko-umelecká hodnota budovy. Celý názov budovy ako je uvedený na zozname kultúrnych pamiatok národného významu je Goľamata džamija (bulh. Голямата джамия, doslova Veľká mešita), ďalšie oficiálne názvy sú „Džumajata“ ot sredata na XV vek (bulh. „Джумаята“ от средата на XV век, doslova „Džumajata“ z polovice 15. storočia) a Džumaja džamija (bulh. Джумая джамия, doslova Mešita Džumaja).[6]
Zaujímavosti
- Mešita Džumaja patrí k najstarším osmanským sakrálnym stavbám na Balkánskom poloostrove a zároveň k najväčším na území Bulharska.[1][2]
- Rovnako ako napríklad Mešita Bujuk v Sofii, je Džumaja na bulharskom území vzácnym typom mešity s viacerými kupolami. Tieto sa totiž na územi Osmanskej ríše stavali len do 16. storočia, kedy prišiel významný osmanský architekt Mimar Sinan s konceptom noveho typu mešity s jednou centrálnou kupolou.[3]
- Jedná sa o najstaršiu kompletne zachovanú budovu v Plovdive a zároveň najstaršiu osmanskú budovu v meste.[3]
Galéria
-
Pohľad na mešitu zvrchu
-
Minaret mešity pri pohľade od
Katedrály Zosnutia Bohorodičky
-
Celkový pohľad na mešitu
-
Pohľad na južnú fasádu budovy
-
Pohľad na drevený prístenok na severnej fasáde budovy
-
Pohľad na východnú fasádu budovy
-
Pohľad na severovýchodný roh budovy s minaretom
-
Pohľad na západnú fasádu budovy
-
Pohľad na centrálnu časť južnej fasády
-
Detailný pohľad na slnečné hodiny v juhozápadnom rohu mešity
-
Detailný pohľad na výzdobu fasády
-
Detailný pohľad na jedno z okien budovy
-
Detailný pohľad na jedno z okien budovy
-
Detailný pohľad na západný vchod do mešity
-
Detailný pohľad na vrchnú časť minaretu
-
Z interiéru budovy
-
Z interiéru budovy
-
Z interiéru budovy
-
Pohľad na jednu z kupol mešity zvnútra
Referencie
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u PIŽEV, Aleksandăr. Starijat Plovdiv. Varna : Izdatelstvo "Slavena". 48 s. ISBN 9545793368. S. 11 – 12. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s BENKOVSKA, Miroslava; PANGELOV, Bojko. Regionalna enciklopedija na Bălgarija : Plovdiv i Plovdivska oblast. Sofia : Knigoizdatelska kăšta "Trud"; TL "Konsult". 2009. 298 s. ISBN 9789545288807. S. 228. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l TRĂNKOVA, Dimana; GEORGIEV, Antoni; MATANOV, Prof. Hristo. Pătevaditel za Osmanska Bălgarija. Vtoro preraboteno i dopălneno izdanie. Sofia: Vagabond Media. 2012. 214 s. ISBN 9789549230666. S. 97 – 104. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e NIKOLOVA, Rumiana; GENOV, Nikolaj. 1000 stranici Bălgarija. Sofia : Siela Norma AD. 2013. 1010 s. ISBN 9789542813996. S. 424. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q STAMOV, Stefan prof. d-r arch. Bălgarsko architekturno nasledstvo – selišta – cărkvi – manastiri. Sofia : Stefan Stamov. 2016. 516 s. 325 – 326. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f mc.government.bg
- ↑ IVANOV, Ivajlo. Časovnikovite kuli v Bălgarija i sgradite s časovnici v načaloto na XXI vek. Sofia: Izdatelstvo Biko Bălgarija. 2014. 272 s. ISBN 9786199004821. S. 170. (po bulharsky)
Iné projekty
.jpg)
