Osmanská turečtina (osman. tur. لسان عثمانى – Lisân-ı Osmânî; tur. Osmanlı Türkçesi) alebo osmančina (tur. Osmanlıca) je forma turečtiny, ktorá sa používala v Osmanskej ríši a následne i v Turecku až do začiatku roka 1929, kedy vstúpila do platnosti jazyková reforma (súčasť rozsiahlych reforiem Mustafu Kemala Atatürka[1]).
Jej vývoj sa delí na tri obdobia: staré (13. – 14./15. storočie), stredné (15./16. storočie – 17./18. storočie) a nové (18./19. storočie – 1928). Obsahuje prvky vlastnej turečtiny, perzštiny a arabčiny.[2]
Referencie
- ↑ Pozri bližšie: Shaw, Standford J.; Shaw, Ezel Kural (1977), History of the Ottoman Empire and Modern Turkey, Volume II. Reform, Revolution and Republic : The Rise of Modern Turkey, 1808–1975, Cambridge: University Cambridge Press, str. 376, 386, ISBN 0521214491
- ↑ Römer, Claudia (2009), „language and script“, in Ágoston, Gábor; Masters, Bruce, Encyclopedia of the Ottoman Empire, New York, NY: Facts On File, str. 322, ISBN 9780816062591