Liptovský Hrádok (nem. Liptau Hradek) je mesto na Slovensku ležiace v Žilinskom kraji.
Mesto leží vo východnej časti Liptovskej kotliny pri sútoku Váhu s Belou. Je prirodzeným a technickým centrom horného Liptova. Je vzdialený 10 km východne od Liptovského Mikuláša, 44 km severne od Brezna a 45 km západne od Popradu.
Erb mesta má v hornej striebornej tretine štítu tri zelené ihličnaté stromy (motív lesa). Dolné dve tretiny tvorí zelené pole s dvomi skríženými striebornými kladivami (historický symbol). Tri zelené stromy v hornej časti erbu symbolizujú okolité lesy, ťažbu dreva a tradíciu drevárskeho priemyslu v regióne horného Liptova. Dve prekrížené banícke kladivá v dolnej časti erbu symbolizujú baníctvo a ťažbu železnej rudy v okolí Liptovského Hrádku, ktorá tu v minulosti intenzívne prebiehala. Erb pochádza z roku 1990, tvorcom je Liptovskohrádočan. Je už viac ako desiatou verziou erbu za posledných 500 rokov.
Zástava mesta má na bielom podklade vo svojom strede umiestnený strieborný kríž a je ukončená vybraním dovnútra do jednej tretiny jej plochy. Dĺžka zástavy je spravidla dvojnásobkom jej šírky.
Jediný výrobok zástavy vyhotovenej z neštandardných materiálov uschováva primátor mesta.
Zástavu mesta používa primátor mesta a mestské zastupiteľstvo pri slávnostných a oficiálnych príležitostiach mestského, prípadne štátneho charakteru, a to vyvesením na budovách, v ktorých sídlia, prípadne v sieňach, kde sa konajú slávnostné podujatia.
Pečať mesta tvorí erb mesta s hrubopisom „MESTO LIPTOVSKÝ HRÁDOK“. V strede medzi začiatkom a koncom tohto textu je hviezdička. Hrubopis je oddelený od obrazu pečate – erbu mesta – kružnicou.
Pečať mesta sa používa pri slávnostných príležitostiach – udelenie štátneho občianstva, na pečatenie významných listín, dokumentov a v prípadoch, kedy to určí Mestské zastupiteľstvo alebo primátor mesta.
Liptovský Hrádok vznikol začiatkom 13. storočia ako osada Belzsko. Bol pomenovaný podľa jedného z troch hradov, nachádzajúcich sa na území dnešného Liptova – Hrádku. Hrad Hrádok patrí svojou topografickou polohou do Horného Liptova a tvorí neodmysliteľnú súčasť jeho starších dejín. Osada Mravník, nachádzajúca sa v centre dnešného starého mesta, bola o pár storočí mladšia. Predtým tu bolo Keltské hradisko, a predtým sa tu udomácnili ľudia púchovskej kultúry, čo potvrdil nález sedemdesiatich urien na sídlisku Belanská. Pravdepodobne prišli z troch hradísk blízko Podturne, kde sa usadili oveľa skôr. Liptovský Hrádok sa nachádza na sútoku riek Váh a Belá, nebolo preto náhodou, že si vybrali toto miesto.
V okolí hradu založili najskôr osadu zloženú z rodín lesníckych a štátnych úradníkov. V roku 1728 postavili soľný sklad v osade Mravník, do ktorého dovážali soľ zo Solivaru. Vznik Liptovského Hrádku úzko súvisí s rozvojom hrádockého panstva po jeho odkúpení Kráľovskou dvorskou komorou v roku 1731. Komora na území osady vybudovala tzv. hrable na zachytávanie po Váhu splavovaného dreva, píly, neskôr aj hutu na spracovanie železnej rudy, spravovala tiež soľný sklad pri Váhu (založený už v roku 1728), ako aj mlyn, pivovar a rybník pri areáli hradu.
Jadrom osady sa stala ulica tiahnuca sa od hradu smerom na juh. Lipové stromoradie, ktoré je také typické pre túto ulicu, ako aj pre celý Liptovský Hrádok, vysadili v roku 1777, za pomoci komorského úradníka Jána Xavera Girsíka a riaditeľa horárskej školy Jána Benkeho. Neskôr sa časť tejto ulice stala základom pre dnešné arborétum. Pokračovanie tejto ulice popri Váhu smerovalo k ďalšej bývalej osade Prekážka popred už spomínaný soľný sklad. Patrila pod obec Podtureň až do 30. rokov 20. storočia. Zlúčením oboch osád vznikol Liptovský Hrádok. V 80. rokoch 18. storočia postavili v Liptovskom Hrádku na dnešnej ulici Pod lipami budovy pre komorský lesný úrad a prefektúru a v roku 1790 rímskokatolícky kostol Navštívenia Panny Márie v slohu Ľudovíta XVI.[4] Prvé panelové domy sa v Liptovskom Hrádku začali stavať asi v rokoch 1959 – 1965.
Liptovské múzeum v Ružomberku je príspevkovou organizáciou Žilinského samosprávneho kraja. Má vlastivedný charakter a jeho výskumnú a zbernú oblasť tvorí územie celého Liptova, kde má svoje pracoviská a expozície. Prioritnou úlohou múzea je starostlivosť o zbierkový fond, ktorý tvorí vyše 190 000 zbierkových predmetov. V súčasnosti sa do popredia dostáva aj vytváranie novej strategickej, marketingovej a propagačnej línie, s cieľom prezentovať a propagovať hodnoty kultúrneho dedičstva. Okrem veľkého množstva výstav organizuje i náročné kultúrno-výchovné podujatia a programy pre školy, širokú verejnosť, ale aj na objednávku pre rôzne subjekty cestovného ruchu.
V meste sa nachádzajú Technické služby v časti Podtureň – Roveň. Nachádza sa tu predajňa potravín Lidl, ktorá je najväčšou v meste (1000 metrov štvorcových). Ďalej sa tu nachádzajú tri predajne Coop Jednota a dve predajne CBA Verex. V centre mesta sa nachádza pobočka Prima banky a Slovenskej pošty, ako aj bankomaty Slovenskej sporiteľne a VÚB banky. Na námestí sa konajú mnohé kultúrne a spoločenské podujatia, napr. napríklad vo februári zabíjačka, na Vianoce Vianočné trhy alebo koncerty hudobných skupín.
Mesto sa nachádza na križovatke ciest I/18 a II/537. Severne od mesta prechádza diaľnica D1 v smere západ – východ. Najbližší výjazd je za obcou Liptovský Peter na sever a za obcou Uhorská Ves na západ. Ďalšie výjazdy sú v meste Liptovský Mikuláš, v obci Ivachnová a v obci Važec. Liptovský Hrádok má železničnú stanicu na trati č. 180 Žilina – Poprad. Najbližším letiskom je letisko Poprad-Tatry.
Okolie mesta ponúka výborné podmienky pre pešiu, ako aj vysokohorskú turistiku, cyklistiku, beh na lyžiach a ďalšie športy v prírode. V rokoch 2013 aj 2014 bol Liptovský Hrádok etapovým mestom cyklistických pretekov Okolo Slovenska[12]. V roku 2014 bolo zároveň súčasťou trasy medzinárodných cyklistických pretekov Okolo Poľska. Aj vďaka blízkej polohe Tatier mestom prechádzajú viaceré súťažné aj nesúťažné podujatia na bicykli. V súťažnom športe významné úspechy dosiahla biatlonistka Soňa Mihoková. V mládežníckom športe mesto úspešne reprezentujú bežkyne na lyžiach, karatisti, ale aj organizované celky volejbalistiek. V roku 2015 na Majstrovstvách Európy v karate kadetov a juniorov vo Švajčiarsku získal cenný bronz študent Gymnázia v Liptovskom Hrádku junior Dominik Imrich[13].
Obľúbené športy: