Leles (maď. Lelesz)[5] je obec na juhovýchode Slovenska ležiaca asi osem kilometrov od Kráľovského Chlmca v okrese Trebišov.
Polohopis
Obec sa nachádza v juhovýchodnej časti Východoslovenskej nížiny, v rovinatej oblasti nazývanej Medzibodrožie. Severne preteká rieka Latorica, ktorej mŕtve ramená vytvorili jedinečné prostredie, od roku 1990 ochraňované pod názvom Chránená krajinná oblasť Latorica. Obec je známa ako kontinentálny pól nedostupnosti Slovenska ale aj celej EÚ. Je vzdialená približne 660km vzdušnou čiarou rovnomerne od Jadranského, Baltského aj Čierneho mora, čo z nej robí najvzdialenejšiu obec od pobrežia v rámci celej EÚ.[chýba zdroj]
Dejiny
V lokalite existovala osada už v dobách Veľkomoravskej ríše v 9. storočí. Pravdepodobne v rokoch 1188-1196 tu bol založený premonštrátsky kláštor, čím sa Leles stal centrom regiónu. Výhodná poloha na obchodnej ceste, ako aj vhodné podmienky na rozvoj poľnohospodárstva a vinohradníctva boli hlavným stimulom rozvoja mestečka. V roku 1941 bola k Lelesu pripojená obec Kapoňa, v listinách spomínaná v roku 1287.
Kultúra a zaujímavosti
Pamiatky
- Premonštrátsky kláštor s kostolom Nájdenia Svätého kríža, stredoveký komplex založený v období rokov 1188-1196, ide o jeden z najvýznamnejších stredovekých komplexov na Slovensku a významnú pamiatku Zemplína. Kláštor je uzavretá štvorkrídlová trojpodlažná stavba riešená ako dvojtrakt s valbovými strechami. Južné krídlo kláštora zaberá kostol, na východnej časti je umiestnená kaplnka sv. Michala a k severnému priečeliu sú umiestnené tri veže. Prvá písomná zmienka o kláštore je mladšia, z roku 1214. Kláštor mal založiť kráľ Belo III. na popud vacovského biskupa Boleslava. Na tomto mieste však mohol stáť kláštor už v staršom období. Lokalita mala výhodnú polohu na spojnici medzi Blatným Potokom a Veľkými Kapušanmi. Počas mongolského vpádu do Uhorska v roku 1241 bola pravdepodobne drevená stavba kláštora zničená. V 14. storočí bolo vybudované jadro stavby s kostolom. Komplex bol opevnený v roku 1533. V období reformácie v rokoch 1567-1697 patril komendátorm, svätským vlastníkom z radov šľachty. Z tohhto obdobia pochádzajú nárožné veže, objekt bol nadstavaný o tretie podlažie. V roku 1892 prešiel prvou pamiatkovou obnovou. Od roku 1952 tu bola umiestnená škola. Ku kláštoru patrí rímskokatolícky kostol Nájdenia Svätého kríža, jednoloďová gotická stavba s poygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z rokov 1315-1366. Priestor je zaklenutý krížovými klenbami. V polovici 18. storočia bol kostol barokizovaný. Hlavný oltár s obrazom sv. Heleny je barokový z rokov 1744-1750, dielo J. Hartmanna. Ďalej sa tu nachádzajú dva bočné barokové oltáre sv. Jána Nepomuckého a Madony. Zo staršieho zariadenia sa zachoval neskororenesančný epitaf Andreja Dóciho z roku 1631. V sakristii sa nachádza výmaľba od J. L. Krackera z roku 1787. Veža kostola je lemovaná opornými piliermi a ukončená korunnou rímsou s terčíkom a zvonovitou helmicou. Súčasťou areálu je aj gotická kaplnka sv. Michala, v ktorej sa nachádzajú nástenné maľby z prvej polovice 14. storočia vyobrazujúce posledný súd, archanjela Michala, stretnutie Ježiša s Veronikou, sv. Alžbetu Uhorskú a uhorských kráľov.
- Most sv. Gottharda, kamenný gotický most zo 14. storočia. Ide o jeden z najstarších mostov na Slovensku. Má dĺžku sedemdesiat metrov. Preklenoval dnes už mŕtve rameno rieky Tisa. Je postavený z lomového kameňa. Pomenovanie získal až v 18. storočí. V roku 1994 prešiel pamiatkovou obnovou.
- Reformovaný kostol, jednoloďová klasicistická stavba s polkruhovým záverom a mierne predstavanou vežou z prvej polovice 19. storočia. V roku 1912 prešiel obnovou. Interiér kostola je plochostropý. Nachádza sa tu klasicistická kazateľnica z obdobia vzniku kostola a stôl Pána z roku 1890.[6] Fasády kostola sú členené lizénami, veža je ukončená korunnou rímsou s terčíkom a zvonovitou helmicou s laternou s vročením 1912.
Referencie
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Leles
Externé odkazy
