|
Kľak (vrch v Spišsko-gemerskom krase)
Kľak[1] (1 408,7 m n. m.[2][3]) je najvyšší vrch v Spišsko-gemerskom krase, krajinnom celku Slovenského rudohoria.[4] Leží približne 10 km severne od Tisovca.[5]
Poloha
Nachádza sa v juhozápadnej časti Spišsko-gemerského krasu, v geomorfologickom podcelku Muránska planina.[4] Leží v Banskobystrickom kraji, v okrese Revúca a na katastrálnom území obce Muráň[1], severnou časťou však zasahuje na územie obce Závadka nad Hronom v okrese Brezno. Najbližšími sídlami sú juhovýchodne situovaný Muráň a Muránska Lehota, južne leží Tisovec, západne Pohronská Polhora a severne Závadka nad Hronom, Heľpa a Pohorelá.[5] Vrch leží v Národnom parku Muránska planina a bralnaté severné úbočia masívu sú súčasťou národnej prírodnej rezervácie Veľká Stožka.[3]
Opis
Kľak leží v najvyššej oblasti náhornej plošiny na západe strednej časti Muránskej planiny. Severne sa nachádza Rácovo (1 089 m n. m.), Vasilov (1 037 m n. m.), Černákov vrch (1 138 m n. m.) a Čierny vrch (1 153 m n. m.), západne Slatvinské (1 213 m n. m.), Skalka (1 256 m n. m.), Veľká (1 322 m n. m.) a Malá Smrekovica (1 375 m n. m.), Javorinka (1 435 m n. m.), Fabova hoľa (1 439 m n. m.), Malá (1 204 m n. m.) a Veľká Stožka (1 297 m n. m.), južne Vysoký vrch (1 263 m n. m.), Hajnáš (1 019 m n. m.), Ostrica (1 223 m n. m.) a Vrbiarka (1 127 m n. m.) a východne Pavelková (1 144 m n. m.), Cigánka (935 m n. m.), Veľký Cigán (1 235 m n. m.) a Lopušná (1 125 m n. m.).[3] Voda zo severných svahov odteká potokom Nehovo do Hronca v povodí Hrona, vodu z južných častí odvádza Hrdzavý potok do rieky Muráň. Na vrchol nevedie značená turistická trasa.[5]
Geológia
Geologicky je vrch tvorený miocénnym tzv. tisoveckým dioritom, ktorý preráža cez svetlé strednotriasové vápence wettersteinského typu.[6] Práve odolnosť relatívne mladšieho dioritu mala za následok, že horniny viac odolávali erózii a tvoria dnes najvyššie položené partie Muránskej planiny.
Výhľady
Rozsiahly vrchol je zalesnený a výhľad poskytujú malé lúky na okrajoch vrcholovej plošiny bez porastu.[7] Vďaka značnej nadmorskej výške sú pozorovateľné mnohé okolité vrchy Spišsko-gemerského krasu a Veporských vrchov, no tiež Nízke Tatry, Stolické vrchy, Revúcka vrchovina, Poľana, no pri vhodných podmienkach i Vysoké Tatry.[8]
Prístup
Na Kľak nevedú turistické chodníky, južným svahom ho traverzuje Rudná magistrála. Okolie je prístupné:
Referencie
- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-06-15]. Dostupné online. Archivované 2023-08-11 z originálu.
- ↑ Turistický atlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2004. ISBN 80-8042-402-0. Kapitola Mapová časť, s. 60.
- ↑ a b c Stolické vrchy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-06-15]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-06-15]. Dostupné online.
- ↑ Klinec, A. (Ed.), 1976: Geologická mapa Slovenského Rudohoria a Nízkych Tatier 1: 50 000. Geol. ústav D. Štúra, Bratislava.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-06-15]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-06-15]. Dostupné online.
Pozri aj
Iné projekty
Externé odkazy
|
|---|
1. Gerlachovský štít, Tatry (2 654 m)
2. Ďumbier, Nízke Tatry (2 043 m)
3. Babia hora, Oravské Beskydy (1 725 m)
4. Veľký Kriváň, Malá Fatra (1 709 m)
5. Veľký Choč, Chočské vrchy (1 611 m)
6. Ostredok, Veľká Fatra (1 596 m)
7. Stolica, Stolické vrchy (1 476 m)
8. Poľana, Poľana (1 458 m)
9. Fabova hoľa, Veporské vrchy (1 439 m)
10. Kľak, Spišsko-gemerský kras (1 409 m)
11. Minčol, Oravská Magura (1 394 m)
12. Vtáčnik, Vtáčnik (1 346 m)
13. Kozí chrbát, Starohorské vrchy (1 330 m)
14. Zlatý stôl, Volovské vrchy (1 322 m)
15. Flochová, Kremnické vrchy (1 317 m)
16. Skorušina, Skorušinské vrchy (1 314 m)
17. Čierna hora, Levočské vrchy (1 289 m)
18. Repisko, Spišská Magura (1 259 m)
19. Kozí kameň, Kozie chrbty (1 255 m)
20. Veľká Rača, Kysucké Beskydy (1 236 m)
21. Kremenec, Bukovské vrchy (1 221 m)
22. Strážov, Strážovské vrchy (1 213 m)
23. Smrekovica, Branisko (1 200 m)
24. Minčol, Čergov (1 157 m)
25. Pupov, Kysucká vrchovina (1 096 m)
26. Šimonka, Slanské vrchy (1 092 m)
27. Bachureň, Bachureň (1 081 m)
28. Vihorlat, Vihorlatské vrchy (1 076 m)
29. Veľký Javorník, Javorníky (1 072 m)
30. V. Polom, Mor.-sliezske Beskydy (1 067 m)
31. Vráta, Podbeskydská vrch. (1 051 m)
32. Vysoké skalky, Pieniny (1 050 m)
33. Javorie, Javorie (1 044 m)
34. Inovec, Považský Inovec (1 042 m)
35. Roháčka, Čierna hora (1 029 m)
36. Chlieviská, Žiar (1 024 m)
37. Eliášovka, Ľubovnianska vrch. (1 023 m)
38. Sitno, Štiavnické vrchy (1 009 m)
39. Busov, Busov (1 002 m)
40. Veľký Radzim, Revúcka vrchovina (991 m n. m.)
41. Veľká Javorina, Biele Karpaty (970 m)
42. Beskydok, Turzovská vrchovina (953 m)
43. Dvorník, Slovenský kras (932 m)
44. Vysoký grúň, Laborecká vrch. (905 m)
45. Veľký Inovec, Pohronský Inovec (901 m)
46. Hromovec, Spiš.-šariš. medzihorie (895 m)
47. Veľký Manín, Súľovské vrchy (891 m)
48. Ostrôžka, Ostrôžky (877 m)
49. Kykula, Jablunkovské medzihorie (845 m)
50. Veľký Tribeč, Tribeč (830 m)
51. Dlhý diel, Krupinská planina (818 m)
52. Záruby, Malé Karpaty (767 m)
53. Smilniansky vrch, Ondavská vrch. (749 m)
54. Karanč, Cerová vrchovina (725 m)
55. Bradlo, Myjavská pahorkatina (543 m)
56. Rozhľadňa, Zemplínske vrchy (469 m)
57. Plešivec, Burda (395 m)
|
|
|
