|
Fabova hoľa (vrch)
Fabova hoľa[1] (1 438,8 m n. m.[2][3]) je najvyšší vrch vo Veporských vrchoch, krajinnom celku Slovenského rudohoria.[4] Leží nad Pohronskou Polhorou, približne 16 km východne od Brezna.[5]
Poloha
Nachádza sa v severovýchodnej časti Veporských vrchov, v geomorfologickom podcelku Fabova hoľa.[4] Leží v Banskobystrickom kraji, na hranici okresov Brezno a Revúca a zasahuje na katastrálne územie obcí Polomka, Pohronská Polhora a Muráň.[1] Najbližšími sídlami sú západne situovaná Pohronská Polhora a Michalová, severne sa nachádza Bacúch, Polomka, Závadka nad Hronom a Heľpa, východne Muráň a južne Tisovec.[5] Vrch je súčasťou Národného parku Muránska planina a rovnomennej prírodnej rezervácie.[2]
Opis
Fabova hoľa leží v najvyššej, severovýchodnej časti Veporských vrchov, v hrebeni vedúcom zo sedla Zbojská a smerujúcom severozápadným smerom na Psicu (1 397 m n. m.) a severným na Malú Smrekovicu (1 375 m n. m.). Východne sa nachádza Nehovo (1 217 m n. m.), Kľak (1 409 m n. m.), Veľká (1 297 m n. m.) a Malá Stožka (1 204 m n. m.) a Ostrica (1 223 m n. m.), južne Vysoký vrch (1 263 m n. m.), Strieborná (987 m n. m.), Kučalach (1 141 m n. m.) a Bánovo (1 039 m n. m.), západne Lômik (1 000 m n. m.), Vysoká (926 m n. m.), Psica (1 397 m n. m.) a Lešník (1 312 m n. m.) a severne Javorinka (1 435 m n. m.), Veľká Smrekovica (1 322 m n. m.), Skalka (1 256 m n. m.), Malá Smrekovica (1 375 m n. m.) a Slatvinské (1 213 m n. m.).[2][6] Východné svahy odvodňuje riečka Hronec do rieky Hron, rovnakým smerom odteká aj voda zo západných svahov, z ktorých vodu odvádza potok Rohozná a jej prítok Koniarky. Južné svahy sú pramennou oblasťou Rimavy v povodí Slanej. Na vrchol vedú značené turistické trasy.[5] V minulosti bol vrchol pokrytý smrekovo-bukovo-jedľovým porastom, ktorý však zničila veterná kalamita.
Výhľady
Vrchol pokrýva po veternej kalamite len nesúvislý riedky lesný porast[7], ktorý umožňuje kruhový rozhľad. Ponúka tak výhľad na okolité vrchy Veporských vrchov, Nízkych Tatier, Spišsko-gemerského krasu, Stolických vrchov a Poľany, nezriedka však vidieť i hrebeň Vysokých Tatier, Kremnické vrchy a vrchy severného Maďarska.[8]
Turizmus
Na Fabovu hoľu vedú turistické chodníky z Pohronskej Polhory, Polomky a zo sediel Zbojská a Burda. V sedle Burda bol v roku 2015 znovu otvorený Zrub Burda, fungujúci aj ako útulňa.[9]
Prístup
- po
 modrej turistickej značke:
- po
 zelenej turistickej značke:
- po
 červeno značenej Rudnej magistrále cez rázc. Tri kopce:
Referencie
- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-06-19]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ a b c Veporské vrchy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 1999.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 60.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-06-19]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-06-19]. Dostupné online.
- ↑ Stolické vrchy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-06-19]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-06-19]. Dostupné online.
- ↑ TRSTENSKÝ, Tomáš. Chata: Zrub Burda znovupostavený [online]. Bratislava: hiking.sk, 2017-02-18, [cit. 2017-11-02]. Dostupné online.
Pozri aj
Iné projekty
Externé odkazy
|
|---|
1. Gerlachovský štít, Tatry (2 654 m)
2. Ďumbier, Nízke Tatry (2 043 m)
3. Babia hora, Oravské Beskydy (1 725 m)
4. Veľký Kriváň, Malá Fatra (1 709 m)
5. Veľký Choč, Chočské vrchy (1 611 m)
6. Ostredok, Veľká Fatra (1 596 m)
7. Stolica, Stolické vrchy (1 476 m)
8. Poľana, Poľana (1 458 m)
9. Fabova hoľa, Veporské vrchy (1 439 m)
10. Kľak, Spišsko-gemerský kras (1 409 m)
11. Minčol, Oravská Magura (1 394 m)
12. Vtáčnik, Vtáčnik (1 346 m)
13. Kozí chrbát, Starohorské vrchy (1 330 m)
14. Zlatý stôl, Volovské vrchy (1 322 m)
15. Flochová, Kremnické vrchy (1 317 m)
16. Skorušina, Skorušinské vrchy (1 314 m)
17. Čierna hora, Levočské vrchy (1 289 m)
18. Repisko, Spišská Magura (1 259 m)
19. Kozí kameň, Kozie chrbty (1 255 m)
20. Veľká Rača, Kysucké Beskydy (1 236 m)
21. Kremenec, Bukovské vrchy (1 221 m)
22. Strážov, Strážovské vrchy (1 213 m)
23. Smrekovica, Branisko (1 200 m)
24. Minčol, Čergov (1 157 m)
25. Pupov, Kysucká vrchovina (1 096 m)
26. Šimonka, Slanské vrchy (1 092 m)
27. Bachureň, Bachureň (1 081 m)
28. Vihorlat, Vihorlatské vrchy (1 076 m)
29. Veľký Javorník, Javorníky (1 072 m)
30. V. Polom, Mor.-sliezske Beskydy (1 067 m)
31. Vráta, Podbeskydská vrch. (1 051 m)
32. Vysoké skalky, Pieniny (1 050 m)
33. Javorie, Javorie (1 044 m)
34. Inovec, Považský Inovec (1 042 m)
35. Roháčka, Čierna hora (1 029 m)
36. Chlieviská, Žiar (1 024 m)
37. Eliášovka, Ľubovnianska vrch. (1 023 m)
38. Sitno, Štiavnické vrchy (1 009 m)
39. Busov, Busov (1 002 m)
40. Veľký Radzim, Revúcka vrchovina (991 m n. m.)
41. Veľká Javorina, Biele Karpaty (970 m)
42. Beskydok, Turzovská vrchovina (953 m)
43. Dvorník, Slovenský kras (932 m)
44. Vysoký grúň, Laborecká vrch. (905 m)
45. Veľký Inovec, Pohronský Inovec (901 m)
46. Hromovec, Spiš.-šariš. medzihorie (895 m)
47. Veľký Manín, Súľovské vrchy (891 m)
48. Ostrôžka, Ostrôžky (877 m)
49. Kykula, Jablunkovské medzihorie (845 m)
50. Veľký Tribeč, Tribeč (830 m)
51. Dlhý diel, Krupinská planina (818 m)
52. Záruby, Malé Karpaty (767 m)
53. Smilniansky vrch, Ondavská vrch. (749 m)
54. Karanč, Cerová vrchovina (725 m)
55. Bradlo, Myjavská pahorkatina (543 m)
56. Rozhľadňa, Zemplínske vrchy (469 m)
57. Plešivec, Burda (395 m)
|
|
|
.jpg)
