Knižničný fond je súbor všetkých dokumentov, ktoré knižnica vlastní a požičiava svojim zákazníkom. Slovenský knižničný zákon ho definuje ako "súbor všetkých knižničných dokumentov, účelovo vybraných, sústavne doplňovaných, uchovávaných, ochraňovaných a sprístupňovaných používateľovi".[1] Vo všetkých inštitúciach ide o vždy individuálnu zbierku dokumentov prispôsobených konkrétnym podmienkam, v ktorých sa vytvára i využíva.[2] Zoznam dokumentov v knižničnom fonde je zákazníkom sprístupnený prostredníctvom katalógu knižnice.
Knižničný fond tvoria rozličné knižničné dokumenty, predovšetkým knihy, periodiká, hudobniny, rukopisy, grafiky, obrazy, kresby, kartografické dokumenty ako mapy a glóbusy, patentové dokumenty, firemné dokumenty, technické normy, audiovizuálne dokumenty, mikrografické dokumenty a digitálne dokumenty.[1]
Na základe systému čiastkových fondov môže knižnica disponovať historickým knižničným fondom alebo konzervačným fondom.
Knižničný fond sa vyznačuje štyrmi charakteristikami:[2]
Na pomenovanie súhrnu parametrov, ktoré vymedzujú špecifickosť fondu sa používa termín profil knižničného fondu.[2]
Profilácia fondu sa zásadným spôsobom odvíja od tematického zamerania a špecializácie konkrétnej knižnice. Kým teda vo verejných knižniciach prevažuje beletria a literatúra pre deti a mládež, akademické a vedecké knižnice budujú svoje fondy predovšetkým z odbornej literatúry a pod. Knižnice pri profilovaní fondu tiež berú do úvahy geografické a jazykové aspekty svojej lokality a svojich používateľov. Slovenské verejné knižnice sú napríklad pri doplňovaní a sprístupňovaní fondov povinné zohľadniť, ak v ich blízkosti žijú občania s príslušnosťou k národnostnej menšine alebo etnickej skupine.[3]
Odborné knižničné činnosti súvisiace s knižničným fondom je možné zahrnúť do niekoľkých oblastí:[1]
Súhrnné pomenovanie knižničných pracovných procesov, ktoré súvisia s vytváraním a priebežným zosúlaďovaním štruktúry a obsahu knižničného fondu, sa nazýva budovanie knižničného fondu.[4]