PROFILBARU.COM

	Josemaría Escrivá de Balaguer
	zakladateľ osobnej prelatúry Opus Dei
	; Josemaría Escrivá v roku 1966
Štát pôsobenia	Španielsko; Taliansko
Biografické údaje
Rodné meno	Jose María Julián Mariano Escrivá de Balaguer y Albas
Narodenie	9. január 1902; Barbastro, Španielsko
Úmrtie	26. jún 1975 (73 rokov); Rím, Taliansko
Svätenia
Cirkev	rímskokatolícka
Diakon
Svätenie	20. december 1924 (22 rokov); Zaragoza
Kňaz
Kňazská vysviacka	28. marec 1925 (23 rokov); Zaragoza
Svätec
Blahorečenie	17. máj 1992; Námestie svätého Petra, Vatikán; Ján Pavol II.
Kanonizácia	6. október 2002; Námestie svätého Petra, Vatikán; Ján Pavol II.
Sviatok	26. jún
Atribúty	kňazské rúcho
Odkazy
	Josemaría Escrivá de Balaguer
	Biografický portál

Svätý Josemaría Escrivá (celým menom Jose María Julián Mariano Escrivá de Balaguer y Albas; * 9. január 1902, Barbastro, Španielsko – † 26. jún 1975, Rím, Taliansko) bol španielsky katolícky kňaz a zakladateľ osobnej prelatúry Opus Dei. Svätý Josemaría Escrivá otvoril v katolíckej cirkvi novú cestu k svätosti učením, že muži a ženy sa môžu stať svätými pri vykonávaní svojej práce a plnením každodenných povinností v kresťanskom duchu.

Mladosť

Josemaría mal päť súrodencov: staršiu sestru Carmen (1899 – 1957), tri mladšie sestry, ktoré zomreli v mladom veku a najmladšieho brata Santiaga (1919 – 1994). Jeho rodičia Jose a Dolores dali svojim deťom hlbokú kresťanskú výchovu.

V roku 1915 zbankrotoval podnik Jose Escrivu a celá rodina sa musela presťahovať do Logroña. Ako dospievajúci chlapec v Logroñe Josemaría po prvýkrát pocítil svoje povolanie. Pohnutý pohľadom na stopy bosého mnícha v snehu pocítil, že Boh po ňom niečo žiada, ale nevedel presne čo. Myslel si, že ako kňaz by mohol objaviť a splniť toto Božie volanie. Preto začal študovať v seminári najprv v Logroñe a potom v Zaragoze.

Založenie Opus Dei

Po smrti svojho otca v roku 1924 sa Josemaría stal hlavou rodiny. Po vysvätení v roku 1925 začal slúžiť v dedinskej farnosti, potom sa presťahoval do Zaragozy. V roku 1927 mu jeho biskup dal povolenie k presťahovaniu do Madridu, aby mohol získať doktorát práv.

Dňa 2. októbra 1928, počas duchovných cvičení, otec Josemaría uvidel to, čo po ňom Boh žiadal: aby založil Opus Dei, cestu posväcovania sa v každodennej práci plnením bežných kresťanských povinností. Od tejto chvíle pracoval na naplnení tejto úlohy. Počas týchto prvých rokov Opus Dei taktiež študoval na univerzite v Madride a vyučoval, aby finančne podporoval svoju rodinu.

Keď v Španielsku začala občianska vojna, náboženské prenasledovanie donútilo Josemariu vykonávať kňazskú službu tajne a skrývať sa neustálymi presunmi z miesta na miesto. Nakoniec sa mu podarilo opustiť Madrid a po neľahkom úteku cez Pyreneje sa usadil v Burgose. Po skončení vojny v roku 1939 sa vrátil do Madridu, kde získal doktorát práv. V nasledujúcich rokoch dával veľa duchovných cvičení pre laikov, kňazov a duchovenstvo a pracoval pre Opus Dei.

Rozšírenie Opus Dei

V roku 1946 sa Josemaría usídlil v Ríme. Počas pobytu v Ríme získal doktorát teológie na Lateránskej univerzite a pápežom Piom XII. bol menovaný konzultantom dvoch vatikánskych kongregácií, čestným členom Pontifikálnej teologickej akadémie a čestným prelátom.

Často z Ríma cestoval do mnohých ako európskych, tak aj zámorských krajín, aby podnietil šírenie Opus Dei do týchto miest. V rokoch 1974 a 1975 podnikol dve dlhé cesty do krajín Latinskej Ameriky, kde sa stretol s mnohými ľuďmi, s ktorými hovoril o kresťanskom povolaní k svätosti.

Monsignor Escrivá zomrel v Ríme 26. júna 1975. Do tej doby sa Opus Dei rozšírilo do mnohých krajín.

Beatifikácia a kanonizácia

Po jeho smrti tisíce ľudí vrátane viac ako tretiny svetových biskupov poslalo do Ríma dopisy so žiadosťami, aby pápež začal proces jeho blahorečenia a kanonizácie.

Pápež Ján Pavol II. blahorečil Escrivu 17. mája 1992. O desať rokov neskôr, 6. októbra 2002, ho na Svätopeterskom námestí v Ríme pred veľkým zástupom svätorečil. Pri tejto príležitosti pápež povedal v homílii: „Pokračujte v jeho stopách a rozširujte v spoločnosti vedomie, že sme všetci povolaní k svätosti, bez rozdielu rasy, triedy, kultúry a veku.“^{[chýba zdroj]}

Diela vydané v slovenčine

Cesta, Trnava: Spolok sv. Vojtecha, 1994, 275 s., z originálu: Camino, ISBN 80-7162-059-9
Krížová cesta, Trnava: Spolok sv. Vojtecha, 1995, 125 s., ISBN 80-7162-078-5
Brázda, Trnava: Spolok sv. Vojtecha, 1996, 282 s., ISBN 80-7162-155-2
Vyhňa, Trnava: Spolok sv. Vojtecha, 1999, 279 s., preklad: Eva Virsíková, ISBN 80-7162-248-6
Svätý ruženec, Trnava: Spolok sv. Vojtecha, 2002, 101 s., ISBN 80-7162-350-4
Cesta, 2. vydanie, Bratislava: Lúč, 2009, 224 s., preklad: Edita Klapicová, ISBN 978-80-7114-737-4
Boží priatelia, Bratislava: Lúč, 2009, 272 s., ISBN 978-80-7114-781-7
Ísť s Kristom, Bratislava: Lúč, 2010, 256 s., preklad: Kristína Kudelová; Marcela Katonová, z originálu: Es Christos que pasa, ISBN 978-80-7114-808-1
Brázda, Bratislava: Lúč, 2015, 247 s., preklad: Kristína Kúdelová, z originálu: Surco, ISBN 978-80-7114-997-2
Vyhňa, Bratislava: Lúč, 2016, 255 s., preklad: Kristína Kúdelová, z originálu: Forja, ISBN 978-80-8179-037-9