James Bond: Diamanty sú večné

James Bond: Diamanty sú večné
Základné informácie
Originálny názov	Diamonds Are Forever
Iný názov	Diamanty sú večné
Žáner	špionážny, akčný, dobrodružný, triler
Dĺžka	120 minút
Štát	Spojené kráľovstvo
Pôvodný jazyk	anglický
Rok	1971
Dátum uvedenia	30. december (Spojené kráľovstvo), 17. december (USA)
Produkčná spoločnosť	Eon Productions
Distribučná spoločnosť	United Artists
Rozpočet	odhad na 7,2 milióna dolárov (t. j. približne 50 miliónov eur v roku 2023)
Zárobok	cca 116 mil. $
Ocenenia	The Saturn Awards
Veková prístupnosť
Filmový štáb
Réžia	Guy Hamilton
Scenár	Richard Maibaum, Tom Mankiewicz
Predloha	Ian Fleming (kniha)
Produkcia	Albert R. Broccoli, Harry Saltzman
Hudba	John Barry
Titulná pieseň	Shirley Basseyová – „Diamonds Are Forever“
Kamera	Ted Moore
Strih	Bert Bates, John W. Holmes
Zvuk	John W. Mitchell, Al Overton
Scénografia	Ken Adam
Kostýmy	Elsa Fennell, Ted Tetrick
Masky	Allan Snyder, Basil Newall, Eileen Warwick
Herecké obsadenie
James Bond	Sean Connery – agent 007
Bond-girl	Jill St. John – Tiffany Case
Hlavný zločinec	Charles Gray – Ernst Stavro Blofeld
Ďalej účinkujú	Jimmy Dean – Willard White; Putter Smith – pán Kidd; Bruce Glover – pán Wint; Joseph Furst – Dr. Metz; Bruce Cabot – Bert Saxby; Norman Burton – Felix Leiter; Bernard Lee – M; Lois Maxwell – slečna Moneypenny; Desmond Llewelyn – Q; Lana Wood – Plenty O'Tool; Trina Parks – Bambi; Donna Garrett – Thumper; Leonard Barr – Shady Tree; Joe Robinson – Peter Franks
Postupnosť
Predchádzajúci	James Bond: V tajnej službe Jej veličenstva (1969)
Nasledujúci	James Bond: Žiť a nechať zomrieť (1973)
	Filmový portál

James Bond: Diamanty sú večné alebo Diamanty sú večné^[2]^{:54, 133} (angl. Diamonds Are Forever) je britský špionážno-akčno-dobrodružný triler z roku 1971, ktorý režíroval Guy Hamilton. Ide o v poradí siedmu oficiálnu bondovku v ktorej hlavnú úlohu agenta 007 hrá opäť Sean Connnery po šiestykrát. Kniha Diamonds Are Forever je štvrtá bondovka od Iana Fleminga, bola vydaná v roku 1956.^[3]

Dej

Rozhodnutý pomstiť Traycinu vraždu, Bond (Sean Connnery) vystopoval Blofelda (Charles Gray) až do ďalekého Egypta, kde sa stal svedkom jeho smrti v bahnitej zmesi. Po návrate do Londýna ho šéf MI6 – M poveril, aby prenikol do pašeráckych klubov a vypátral kde sa zhromažďujú ukradnuté diamanty. Bond sa v prestrojení vydával za príslušníka Franksovho gangu, nadviazal spojenie s Tiffany Case (Jill St. John) a odcestoval do Las Vegas zo zásobou drahokamov ukrytých vo Franksovej urne. Diamanty si vyžiadalo impérium patriace istému samotárskemu magnátovi. Za kulisami sa však skrýval Bondov najkrutejší nepriateľ, ktorý stal z mŕtvych a taktiež si spravil svoje identické telesné kópie.^[2]^:54

Fakty a zaujímavosti

Natáčalo sa v USA, Nemecku, Francúzsku, Holandsku a v Pinewood Studios v Londýne.^[4]
Pre siedmy film sa do role agenta 007 už Lazenby nevrátil a hlavná úloha bola zverená opäť Connerymu. Lazenby mal s producentmi zmluvu na spoločných sedem filmov, no odmietol.^[5]
Luxusná vila v ktorej bol Willard White je Elrod House a nachádza sa v Palm Springs (Kalifornia).^[6]
Štáb odstavil na päť nocí oblasť Las Vegas, aby natočil ikonickú automobilovú naháňačku.^[7]
Ako posledná sa natáčala scéna kde je Bond „pochovaný“ zaživa v rakvy, ktorá smeruje do pece.^[8]

Postavy

Tiffany Case: v živote používala svoj dôvtip a domnievala sa, že už videla všetko, až kým nestretla Bonda.^[2]^:54
Ernst Stavro Blefeld: potom, čo kvôli zmäteniu Bonda vytvoril kópiu samého seba a získal dostatočné množstvo diamantov na výrobu superzbrane (lasera), pomocou ktorej chcel vydierať západ na kolená, považoval sa Blofeld za nezraniteľného.^[2]^:55
Willard White: samotársky multimilionár, ktorý vlastnil impozantný konglomerát Willard Whyte's Techtronics. Bol väznený vo svojom vlastnom dome a netušil, že jeho spoločnosť zneužil práve Blofeld.^[2]^:55
Wint a Kidd: Blofeld zamestnával týchto dvoch podivných vrahov, aby za ním zametali všetky stopy. Zlikvidovali každého, kto sa do pašeráckeho obchodu s diamantami zaplietol či mal niečo spoločné. Bola to ukrutne sadistická dvojica, ktorá svoju prácu dosť milovala.^[2]^:55
Bert Saxby: zradný Whytov asistent, ktorý umožnil Blofeldovi využiť Whytovu spoločnosť na svoje vlastné odporné ciele.^[2]^:55
Dr. Metz: tento skvelý vedec nahovoril sám sebe, že Blofeld je dobrodincom ľudstva a verí vo svetové odzbrojenie.^[2]^:55
Plenty O'Tool: ľahkomyseľná dievčina z kasína, ktorú Bond priťahoval, a preto sa zrejme stala tragickou obeťou. Našli ju totižto mŕtvu v bazéne. Vrahovia si ju pravdepodobne splietli s Tiffany Case.^[2]^:55

Galéria

Guy Hamilton (vľavo) a Sean Connery (vpravo) počas natáčania.
Blofeldov batiskaf s logom Spectra.
Replika mesačného vozidla použitá vo filme.
Natáčanie v meste Reguliersgracht (Holandsko), Connery za volantom auta.
Budova Westgate Las Vegas použitá vo filme ako The Whyte House.

Referencie

↑ https://www.the-numbers.com/movie/Diamonds-Are-Forever#tab=summary
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ DOUGALL, Alastair. JAMES BOND Tajomný svet agenta 007 (org. JAMES BOND The Secret World of 007). 618. vyd. Táborská 31, Praha 4 (org. Veľká Británia) : OTTOVO nakladatelství (org. Dorling Kindersley Limited), 2001 (org. 2000). Ilustroval Roger Stewart. ISBN 80-7181-517-9. S. 144.
↑ Diamonds Are Forever - Fiche Film - La Cinémathèque française [online]. cinema.encyclopedie.films.bifi.fr, [cit. 2024-06-23]. Dostupné online.
↑ CORK, John; STUTZ, Collin. 007 James Bond Encyclopedia. Londýn : Dorling Kindersley Limited, 2007. ISBN 978-80-204-2130-2. S. 336. (čeština)
↑ SIMPSON, George. Sean Connery’s record deal to return as James Bond in Diamonds Are Forever [online]. Express.co.uk, 2023-06-11, [cit. 2024-06-23]. Dostupné online. (po anglicky)
↑ TAKA, Tomo. John Lautner’s ‘Diamonds Are Forever’ home in Palm Springs goes on sale [online]. The Spaces, 2016-04-11, [cit. 2024-08-06]. Dostupné online. (po anglicky)
↑ Diamonds Are Forever [online]. James Bond 007, 2021-03-07, [cit. 2024-08-06]. Dostupné online. (po anglicky)
↑ BROOKS, Xan. My favourite Bond film: Diamonds Are Forever. The Guardian, 2012-09-27. Dostupné online [cit. 2024-08-06]. ISSN 0261-3077. (po anglicky)