Ján Šprlák-Uličný

Ján Šprlák-Uličný
slovenský architekt
Narodenie	26. november 1933 Hladovka, ČSR
Úmrtie	27. január 1993 (59 rokov) Košice, Slovensko
Alma mater	Fakulta architektúry SVŠT v Bratislave
Architektonický portál  Biografický portál

Ing. arch. Ján Šprlák-Uličný (* 26. november 1933, Hladovka – † 27. január 1993, Košice) bol slovenský architekt.

Životopis

Pochádzal z maloroľníckej rodiny a mal troch súrodencov. Hladovka bola v tom čase chudobná, rázovitá goralská obec na Hornej Orave blízko poľských hraníc. Už v detstve sa začalo prejavovať jeho výtvarné cítenie. Náhodné stretnutia s maliarmi, ktorí chodili na Oravu maľovať, ho ovplyvnili natoľko, že sám začal maľovať svoje prvé skice a akvarely. Silné folklórne tradície tejto goralskej oblasti, goralská hudba, piesne a hlavne tanec, boli jeho druhou veľkou láskou, ktorej upísal svoju mladosť. Sám bol výborným tanečníkom a od tanečníka sa vypracoval až na choreografa goralských tancov v miestnych súboroch na Orave a neskôr počas štúdií v súbore Technik v Bratislave. Napriek týmto veľkým záľubám zmysel svojho bytia našiel v architektúre, ktorej venoval najväčšiu časť svojho života.

Stredoškolské vzdelanie získal na gymnáziu v Trstenej, neskôr študoval od roku 1953 na fakulte architektúry SVŠT v Bratislave. Po ukončení štúdia v roku 1959 začal pracovať v Stavoprojekte v Košiciach. Od roku 1974 sa ateliér odčleňuje od ŠPTU a prechádza ku Športprojektu. Architekti Kaločay, Dubinská, Vargová, Pásztor, Zahatňanský, Poradovský a Drahovský doplnili ateliér. Arch. Greč sa stáva vedúcim ateliéru, preberá povinnosti vedúceho a svojou majestátnou postavou je záštitou v rokovaniach s investormi. V roku 1980 odišiel zo Športprojektu. Po krátkom pobyte na pobočke Stavoprojektu v Poprade pracuje v Košiciach. Od roku 1981 okrem projekčnej činnosti pracuje vo výbore MOZSA Košice, KV- ZSA Košice a zvolený je za kandidáta ÚV ZSA. Je členom výboru MV ČSZTV. Na stavebnej fakulte v Košiciach vedie diplomové práce a je stálym členom komisií pri štátnych záverečných skúškach. V roku 1985 odchádza pracovať na Útvar hlavného architekta mesta Košíc ako námestník hlavného architekta D. Jurániho. V tejto funkcii zotrval do 30. júna 1988. Okrem povinností vyplývajúcich z funkcie sa intenzívne venuje aj projektovej činnosti. V júni 1988 odchádza do funkcie vedúceho projektov zameraných na školy rôzneho stupňa, telocvične, kryté plavárne a iné účelové objekty. V septembri 1990 sa jeho aktívna činnosť náhle prerušila. Silne podlomené zdravie mu už neumožnilo vrátiť sa do aktívneho života. Na invalidnom dôchodku bol až do januára 1993.

Tvorba

Počas jeho začiatkov v Stavoprojekte prišiel do Košíc pracovať aj prof. ing. arch. Eugen Kramár, a v jeho skupine mal príležitosť pracovať na zaujímavých atypických stavbách. V tomto období projektoval napr. okrskové centrum v Rožňave, učňovské stredisko inžinierskych stavieb v Košiciach alebo reštauráciu v obchodnom spoločenskom centre na košickom sídlisku Luník II, kde vzniklo jedno z prvých obchodno-spoločenských centier v novo sa formujúcom obytnom súbore Košice – Terasa. Súbor horizontálnych hmôt vytvára intímny polouzavretý priestor s fontánou a pozdĺžny peší koridor. Neskôr toto centrum dobudoval o Kino Družba – prvé panoramatické kino v Košiciach.

V roku 1970 získal možnosť realizácie jedného z najvýznamnejších a najkrajších areálov na Slovensku. Architekt Eugen Kramár založil združené projektové ateliéry, v ktorých vznikol za Šprlákovej asistencie Areál snov. Od roku 1970 po odchode prof. Kramára do Bratislavy prevzal vedenie košického ateliéru. Z tohto obdobia pochádzajú jeho projekty obchodného centra v Michalovciach, obchodného domu Šíravan, Domu nábytku, Domu potravín Slovakotex a iné práce. V roku 1971 bol jeho súťažný návrh na riešenie areálu pre Folklórny festival vo Východnej ocenený ako najlepší a odporučený na realizáciu. Projektu a prácam na areáli Folklórneho festivalu vo Východnej venoval veľa času a energie. S určitými prestávkami sa celých 10 rokov snažil o to, aby sa aj tento projekt dočkal svojej realizácie. Projektoval aj iné areály pre folklórne festivaly – v Detve a Terchovej.

V roku 1975 dostáva príležitosť na 15-dňový študijný pobyt v Poľsku a o rok neskôr vo vtedajšom Sovietskom zväze. Tieto pobyty boli zamerané na športové stavby a najväčší dojem naňho urobili zimné športové komplexy v Alma-Ate. V roku 1975 bol spracovaný na základe štúdie investičný zámer a štúdia súboru stavieb. V roku 1977 bola projektová úloha posudzovaná štátnou expertízou. V roku 1979 bol vypracovaný úvodný projekt a niektoré objekty rozpracované na úrovni vykonávacieho projektu.

Od roku 1980 spolupracuje s investorom – Osvetovým ústavom v Bratislave – na zaradení plánovanej výstavby do realizácie, no z finančných dôvodov sa neuskutočnila. V roku 1980 bolo centrum v Michalovciach doplnené o objekt zdravotníckeho a kultúrneho zariadenia. V tom istom roku projektoval veľký komplex budov na námestí Osloboditeľov, kde sa dnes nachádza hotel Centrum. Aj na tomto objekte, ako na mnohých predošlých spolupracoval s projektantmi oceľových konštrukcií z VŠŽ. Jeho vrodený zmysel a cit pre konštrukciu vzbudzoval u každého statika presvedčenie o reálnosti a účelnosti architektonického zámeru.

V Levoči po výstavbe internátnej učňovskej školy pre mládež s chybami zraku realizoval panoramatické kino, spojené s náročnou rekonštrukciu objektu na námestí a úpravou viacerých objektov na predajne. Pre Košice sa vtedy projektovali teoretické ústavy a dielne SAV, niekoľko administratívnych budov a mnohé rekonštrukcie objektov v historickom centre.

V roku 1984 kolektív Športprojektu pristupuje k riešeniu ponukovej štúdii olympijských športovísk v Jasnej a v Smokovci a ubytovacích zariadení na Podbanskom. V podtatranskej oblasti sa začínajú projektovať zimné štadióny. V tomto období sa zameriaval hlavne na stavby športového charakteru: krytú plaváreň v Košiciach, základnú školu v Spišskej Novej Vsi, v Humennom a v Levoči, ale vytvoril tiež ďalšie významné projekty, ako sú napr. Štátna banka v Košiciach, Štátna banka v Poprade, Dom služieb v Prešove, AB justičných zložiek, komplex budov Zboru nápravnej výchovy v Košiciach, turistický hotel v Herľanoch, Dom potravín v Humennom a iné.

Samostatnou kapitolou v jeho živote boli stavby cirkevného zamerania, kde cítil veľkú príležitosť a zodpovednosť súčasne, pri projektovaní objektov tak nevšedných svojím obsahom, náplňou a súčasne možnosťami. Projektoval rímskokatolícky kostol v Koškovciach, budovu farského úradu v rodnej Hladovke alebo viaceré domy smútku, a to vrátane interiérových riešení. Kostol v Michaľanoch je v hrubej stavbe postavený podľa jeho projektu. Už sa mu nedostávalo dosť síl na interiérové riešenia. I keď na túto stavbu chodil už s veľkými zdravotnými problémami, bola pre neho návšteva na stavbe vždy vzpruhou a dodávala chýbajúce sily.

Po roku 1985 projektoval napr. radové rodinné domy Prefa, areál vodných športov na sídlisku Nad jazerom v Košiciach, pripravil projekty celkového ukončenia Všešportového areálu a tiež vypracoval projekt hokejovej haly. Vypracoval ešte projekt na nadstavbu bungalovov na Štrbskom Plese, niekoľko projektov školských stavieb, návrh na objekt Farského úradu v Lefantovciach, štúdiu hotela na Štrbskom Plese a zúčastnil sa súťaže na rímskokatolícky kostol Košice – Terasa.

Tak ako bol avantgardný v presadzovaní nových konštrukčných riešení, technických vymožeností, tak najmä v prípade rodinných domov uplatňuje vytríbený cit pre materiál, vracia sa k zmyslu tvaru, účelnosti, materiálu a intimity priestoru, ktoré mu boli dané do vienka z prenádhernej drsnej oravskej zeme.

Princíp jeho tvorby

Vychádzal z ducha moderny, tak ako každý architekt v začiatkoch svojej tvorby. Bol však vždy vzdialený manierizmu, schematickej univerzalite, amerikánskemu ošiaľu, ale aj lacnej módnosti. Dal vždy na vedomie vlastné tvarovacie a kompozičné schopnosti, zmysel pre správnu tektonickosť a artikulačnú mieru, aby hľadal prejav vlastnej kultúrnej sily. Vždy sa vedel dobre dívať a mal správne vidiny. Rád sa do nich ponáral, aby ho podnecovali zvládnuť idey a obsah čo najkrajšie a najpravdivejšie. Bol sociálne citlivý, ako dobrý Oravčan i svojsky fundovaný. Nebol nacionalista, ale dobrý vlastenec. Vo svojej tvorbe predviedol ako rozumie životnému prostrediu v prírodných, vidieckych, ale aj mestských štruktúrach. Vedel si erudovane vážiť minulosť, historické prostredie a objekty v ňom. Videl kultúru pôdorysov a priestorov v čo najpresvedčivejšej obsahovej naplnenosti, ktorú sa snažil podať vyspelou fantáziou čo najživšie. Každú koncepciu svedomite vyriešil a dopracoval do podrobností – až do pôsobivého interiérového dotvarovania a doplnenia. Jeho intelekt zakódovanej filozofii púšťal tvorivosť cez kresliarske schopnosti i modelačnú pohotovosť. Aj keď v čase normalizačného schematizmu nemal ideálne spoločensko-politické podmienky, vedel sa v krásnom procese architektonickej tvorby napriek neprajnostiam vtedajšieho života zorientovať. Nalinajkovaný industrializmus v architektúre vnucoval svoj modus materiálnej kultúry účelovosti, ale Šprlák si ho svojsky upravoval pre vlastné cesty. Vo funkcionalistickom rozlete si vždy vecne spracovával každú ideu, rozvíjal a pridával jej vzletnosť. Funkcionalizmus prežíval tak, že účelové myslenie mal za svoju výtvarno-tvorivú metódu pre krásu pluralistických foriem života. V širokom zábere jeho tvorivého intelektu dokázal vytvoriť veľa užitočného pre národ a ukážkovo predviedol, že bol absolútnym architektom. Vo vyprodukovanej komplexnosti nachádzame v ňom všestranného architekta so správnym odborno-spoločenským oprávnením, akých potrebujeme viac do kultúrneho poslania v našej dobe. Množstvo jeho tvorivých výsledkov, ktorými dával dobro pre druhých, zostáva trvalým vkladom a dejinným dokumentom súčasnosti.

Kultúrny prínos Šprlákovho intelektu zostane v tvorivom regióne zapísaný zlatými písmenami. Architektúra sa mu stala povolaním, pred ktorým ustupovalo všetko ostatné v živote. Sám nepoznal obmedzenia pracovným časom a bohužiaľ, nerešpektoval ani obmedzenia vyplývajúce z fyzických možností.

Ocenenia

Ceny

• 1970 – štátne vyznamenanie za projektovú prípravu stavieb MS 70
• 1971 – pamätná medaila k 700.-tému výročiu založenia mesta Košice
• 1974 – čestná plaketa pri príležitosti 25-ročnej činnosti v projekcii od ZSA
• 1983 – plaketa za zásluhy o rozvoj mesta Košíc (pri príležitosti 50. narodenín) a plaketa za rozvoj mesta Spišská Nová Ves
• 1984 – plaketa za zásluhy a rozvoj mesta Michalovce
• 1984 – bronzová medaila Folklórneho festivalu vo Východnej

Súťaže

• 1973 – Lyžiarsky a turistický areál Jasná – 2. cena
• 1974 – centrum Martina – 1. cena
• Radnica a Staromestské námestie Praha – 1. cena
• Centrum Turčiansky Martin 1974 – 1. cena
• Amfiteáter Východná – 1. cena
• VŠ dopravná Žilina – odmena
• Janáčkova akadémia Brno – odmena
• Kino pre 400 osôb – odmena

Dielo

Športové stavby

• 1971 – lyžiarsky areál Jamy, Tatranská Lomnica
• 1965 – 1966, 1969 – skokanské mostíky, tribúny, rozhodcovská veža, Štrbské Pleso
• 1966 – 1970 – telocvičňa, tlačové stredisko, bungalovy, Štrbské Pleso
• 1973 – 1984 – krytá plaváreň, Štrbské Pleso
• 1975 – 1985 – krytá plaváreň, Košice
• 1970 – 1986 – zimný štadión, Humenné
• 1971 – 1986 – zimný štadión, Spišská Nová Ves
• 1986 – areál vodného lyžovania, Košice
• 1978 – zimný štadión, Levoča
• 1990 – 1991 – športová hala, Košice
• 1989 – rekreačno-športová dostavba sídliska Nad Jazerom, Košice
• 1989 – zimný štadión – hokejová hala, Košice
• 1971 – Dom turistiky a športu Jamy, Tatranská Lomnica
• 1976 – športový areál, Trstená
• telocvičňa, Ľubotín
• prístavba telocvične – Gymnázium Šrobárova, Košice

Kultúrno- spoločenské stavby

• 1963 – 1964 – obchodné centrum Luník, Košice
• 1968 – škola pre nevidiacich, Levoča
• 1969 – kino Družba, Košice
• 1972 – 1973 – Gastrodom, Košice
• 1970 – ZOD, Michalovce
• 1970 – obchodný dom Slovakotex, Michalovce
• 1973 – administratívna budova SAV, Košice
• 1979 – motorest Merkúr, Zemplínska šírava
• 1978 – Dom služieb, Prešov
• 1980 – administratívna budova IBP, Košice
• 1975 – 1982 – administratívna budova justičných zložiek, Košice
• 1980 – ústav ZNV, Košice
• 1976 – administratívna budova Slovšport-Športprojekt
• 1978 – administratívna budova ŠM, Valaliky
• 1980 – administratívna budova OV KSS
• 1979 – 1980 – ŠBČS, Poprad
• 1983 – Dom techniky, Košice
• 1984 – krajské osvetové stredisko, Košice
• 1965 – okrskové centrum, Rožňava
• 1972 – obchodný dom Šíravan, Michalovce
• Dom nábytku, Michalovce
• turistický hotel, Herľany
• stravovacie zariadenie, Stará Lesná
• panoramatické kino a rekonštrukcia objektu, Levoča
• rekreačné zariadenie bungalovy hotela FIS, Štrbské Pleso

Štúdie

• areál folklórneho festivalu Východná
• areál folklórneho festivalu Detva
• amfiteáter, Terchová
• Dom textilu, Spišská Nová Ves
• Dom potravín, Humenné
• stanica ČSD, Trstená
• účelové zariadenie Úradu vlády
• Dom textilu, Trebišov
• dom dôchodcov, Spišská Nová Ves
• hotel Lux
• základná škola, Hrnčiarske Zalužany
• prístavba základnej školy Vodný kameň v Oravskej Jasenici a Krušenici

Interiéry

• ŠBČS, Poprad
• ŠBČS, Košice
• Útvar ZNV, Košice
• Klub SZM, Ď. VŠV, Podhradová
• Dom smútku Kysak, Poproč, Turnianske Podhradie, Čaňa, Medzev, Nálepkovo, Šiba

Cirkevné objekty

• 1969 – rímskokatolícky kostol, Koškovce
• rekonštrukcia kostola, Tatranská Lomnica
• farský úrad, Hladovka
• kostol, Michaľany
• kostol, Šiba

Použitá literatúra

• Bél, A., Drahovský, M.: Architekt Ján Šprlák- Uličný, Martin : NEOGRAFIE, 1995
• Dulla, M., Moravčíková, H.: Architektúra Slovenska v 20. storočí, Bratislava : SLOVART, 2002, s. 201, 202, 428, 429, 432, 436, 444
• Dulla, M.: Slovenská architektúra od Jurkoviča po dnešok, Bratislava : PERFEKT, 2007, s. 149, 150, 167, 168, 169
• Dulla, M., Pohaničová, J., Vodrážka, P., Stachová, M., Krivošová, J., Moravčíková, H., Lukáčová, E.: Majstri architektúry, Bratislava : PERFEKT, 2005, s. 77
• Projekt, 5/1993, s. 54 – 58