Sd.Kfz. 165
Hummel bolo samohybné delo používané Wehrmachtom v druhej svetovej vojne od roku 1942 až do konca vojny.
Išlo o stroj, ktorý vznikol v roku 1942 na základe požiadavkov na nosič, schopný niesť 150 mm húfnicu FH-18. Vzhľadom na to, že nebol k dispozícii vhodný nosič, bol skonštruovaný nový na základe skúseností s podvozkami nemeckých tankov Panzer III. a IV. Na tento podvozok bola nainštalovaná korba zo zvarených pancierových plátov hrubých 10 mm. V zadnej stene sa nachádzali dvojdielne dvere slúžiace pre posádku i nakladanie munície. Bojový priestor bol zhora celkom otvorený a posádka sa musela proti nepriaznivému počasiu chrániť impregnovanou plachtou. Samohybné delo malo hlavnú nevýhodu v tom, že zásoba vezenej munície mala len 18 kusov. Preto museli byť niektoré stroje prestavané na zásobovacie. V rokoch 1943 – 1945 bolo vyrobených 724 kusov týchto samohybných diel.
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hummel na českej Wikipédii.