Húfnica je druh dela, určený predovšetkým na ničenie plošných cieľov a živej sily.
Na rozdiel od kanónu väčšinou strieľa obvykle nepriamou paľbou a hornou skupinou uhlov (nad 45°) a dĺžka hlavne býva najčastejšie do 20 kalibrov, niekedy až do 40 kalibrov, vzácne aj viac.
Používa obvykle delené strelivo (delené náboje), pri ktorom sa strela a nábojka nabíja osobitne. Oddelená nábojka umožňuje jednoduchú zmenu veľkosti výmetnej náplne (množstva strelného prachu v nábojke) a tým aj zmenu počiatočnej rýchlosti strely (300 až 600 m/s), čo zasa umožňuje efektívne meniť dostrel pri nepriamej streľbe.
História
Pojem húfnica pochádza z českého jazyka a rozšírili ho husiti. Názov húfnica vznikol podľa toho, že bola určená na nepresnú streľbu do húfov. Bola kratšia ako tarasnica alebo bombarda ale s väčším kalibrom, až do 30 cm. Od dlhšej tarasnice však bola pomerne účinnejšia, pretože mala zúženú prachovú komoru.
Súčasnosť
V súčasnosti sa presnosť húfnic veľmi zmenila a v niektorých prípadoch už nemožno hovoriť o nepresnej streľbe. Napríklad pri použití digitálneho systému riadenia streľby (skratkou TAD, z angl. Towed Artillery Digitization) a muníciouXM982 Excalibur, ktorá je vybavená pomocným raketovým motorom a družicovým navádzaním možno strieľať až na vzdialenosť 40 km s kruhovou odchýlkou do 10 m.
V súčasnej armáde sa húfnice delia na samohybné a ťažné/ťahané.
Samohybné húfnice majú síce väčšiu hmotnosť, kvôli pásovému alebo kolesovému podvozku, ale v prípade útoku nepriateľa sa dokážu rýchlo stiahnuť do bezpečia (napr. ShKH Zuzana).
Ťažné húfnice sú ľahšie, čo im dáva možnosť rýchleho presunu na väčšiu vzdialenosť leteckým transportom, ako aj nižšiu cenu ale v prípade útoku nepriateľom potrebujú viac času na ústup. Medzi dnešnými húfnicami vyniká M777, ktorá má pôvod v britskej húfnici LW155.
Fotogaléria
RuskáCar-puška, jedno z najväčších diel na svete (kaliber 890 mm a hmotnosť 38 ton)