U RAF bol v tom období taký nedostatok pilotov, že mladý Geoffrey bol v máji1940, ešte pred dokončením výcviku, poslaný priamo k 92. peruti, ktorá lietala na stíhacích lietadláchSupermarine Spitfire.[1] U perute dostal mladík Wellum od svojich kolegov prezývku „Boy“ (chlapec). Počas bitky o Britániu bol Wellum svedkom rozsiahlych bojových akcií. Niekoľko vyčerpávajúcich týždňov bojoval o svoj život v leteckých súbojoch vysoko nad južným Anglickom, keď sa vlny lietadiel Luftwaffe pokúšali svojimi náletmi zlomiť morálku krajiny. Jeho prvým veliacim dôstojníkom bol Roger Bushell a medzi jeho blízkymi kolegami bol aj Brian Kingcome.[2]
Geoffrey Wellum (vpravo hore) oslavuje v spoločnosti dôstojníkov RAF a hostí prvé výročie príchodu 92. perute na základňu Biggin Hill, september 1941
Wellum trpel ťažkou sínusitídou a bojovou únavou, čo bolo dôsledkom trojročného intenzívneho bojového lietania. Utrpel úplné nervové zrútenie a musel byť preložený z Malty späť do Británie, kde sa stal skúšobným pilotom na lietadlách Hawker Typhoon u spoločnosti Gloster Aircraft. V roku 1944 sa oženil so svojou priateľkou Grace, s ktorou mali tri deti.
Povojnová služba
Vojnu skončil ako strelecký inštruktor so 146 nalietanými letovými hodinami, pričom naďalej zostával v RAF. Najprv slúžil ako štábny dôstojník v Západnom Nemecku a potom nasledovalo štvorročné turné so 192. peruťou.
Neskorší život
Wellum odišiel z RAF v roku 1961 a následne pracoval s firmou komoditných maklérov v Londýnskom City. Založil si vlastné podnikanie a potom prevzal rodinný podnik.[4] V polovici 80. rokov, s rodinným podnikom v likvidácii a prebiehajúcim rozvodom,[5] Wellum v depresii odišiel do dôchodku. Odsťahoval sa na polostrov Lizard v Cornwalle, ako si sľuboval ešte v mladosti, a usadil sa v obci Mullion.[5] Aby sa vyrovnal s depresiou a dokázal, že vlastne urobil niečo so svojím životom,[5] vzal si svoje vojnové zápisníky a napísal rukopis spomienok, ktoré nikdy nemal v úmysle zverejniť. Dal ich do zásuvky a zabúdal na ne dve desaťročia. Následne ho výskumník bitky o Britániu vypátral v Mullione. Wellum predal zaprášený rukopis historikovi, ktorý ho ukázal svojim priateľom u vydavateľstva Penguin Books. Obsah rukopisu ich prekvapil a snažili sa okamžite nájsť Geoffreyho. Kniha s názvom First Light nakoniec vyšla v roku 2002. Napriek svojmu novému úspechu, Welluma stále prenasledovali jeho zážitky z vojny. Povedal: „Ľudia hovoria: ‘Musíš na to všetko zabudnúť, bolo to už dávno.’ Odpovedám: ‘Úplne s vami súhlasím, ale môžete mi povedať, ako?’“ Geoffrey Wellum zomrel večer 18. júla2018 vo veku 96 rokov vo svojom dome v Mullione.[6][7]
„
Keď sa pozerám späť na svoj život, zdá sa mi, že som bol na vrchole, keď mi bolo 21 alebo 22 rokov. Boli to skvelí chlapci, všetci spoločne v letectve,
↑TASR. Zomrel Geoffrey Wellum, najmladší pilot z bitky o Britániu. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2018-07-20. Dostupné online [cit. 2018-07-21].
↑BUREŠ, Vítězslav. Ve věku 96 let zemřel nejmladší pilot spitfiru z bitvy o Británii. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2018-07-20. Dostupné online [cit. 2018-07-21].
